Dominik Stroukal

Jedným z hlavných nástrojov je rámcová smernica o vodách a bola tiež schválená nová smernica o kvalite vody určenej pre ľudskú spotrebu. V Bruseli majú skrátka obavy o kvalitu pitnej vody a prístup k nej.

Európska komisia sa však tiež usiluje o prepojenie hospodárenia s vodou s ďalšími kľúčovými sektormi, ako je poľnohospodárstvo, energetika a priemysel.

Príkladov je mnoho, ale z posledného obdobia sme sa mohli napríklad dozvedieť, že Komisiu trápi spotreba vody v datacentrách, najmä pre energeticky náročnú umelú inteligenciu, ktorá vodu používa na chladenie.

Veľké centrum vie spotrebovať vyššie stovky miliónov litrov vody za rok a je tak pochopiteľné, že sa podobné miesta dostali do hľadáčika eurokomisie. Regulovať sa majú však aj domácnosti, nielen priemysel.

Pamätníci si možno spomenú aj na vôľu Európskej komisie regulovať maximálny objem spláchnutia toaliet. V skutočnosti to bolo len nastavenie limitu pre možnosť označenia toalety za ekologickú. Zo skúsenosti však vieme, že nebolo úplne nemysliteľné, že by sa z mäkkej hranice mohla stať aj tvrdá a všetky „neekologické“ toalety by sa napríklad časom v novostavbách zakázali. Nakoniec sa k tomu musel vyjadriť aj vtedajší šéf komisie Jean-Claude Juncker a označiť to za nezmysel, pre ktorý je EÚ v nevôli bežných ľudí.

Pritom spotreba vody v našich domácnostiach trvalo klesá. Sčasti za to môže jednoduchá ekonómia, pretože s drahšou vodou klesá dopyt po nej. Trhy fungujú. Ale sčasti je to aj pre inovácie. Dnešná pračka vie spotrebovať desatinu vody oproti starším neúsporným modelom. Neumývame riad v ruke, ale masívne sme adoptovali umývačky.