Peter Winnemöller

Vyvesovanie vlajok a farebné osvetľovanie budov pri príležitosti dní venovaných rôznym témam sa v posledných rokoch stalo obľúbeným spôsobom, ktorým aktivistické skupiny upozorňujú na svoje požiadavky. Napríklad pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti násiliu páchanému na ženách sa budovy osvetľujú oranžovou farbou.

Ženevská iniciatíva využíva zelenú, farbu hnutia za „právo na potrat“, aby upriamila pozornosť verejnosti na požiadavku prístupu k „bezpečným interrupciám“ ako údajnému právu žien a aby v tejto spornej otázke posilnila právo žien rozhodovať o sebe. Keďže pri každom potrate zomiera dieťa a práve preto je táto prax v mnohých krajinách zakázaná, pôsobí zvláštne, že sa usmrcovanie nenarodených detí oslavuje na verejných priestranstvách.

Pridávajú sa aj ďalšie mestá

Organizácia Centrum pre reprodukčné práva medzi mestami, ktoré sa plánujú zapojiť, uvádza aj Barcelonu a Jerevan. Zatiaľ však nie je známe, ktoré budovy vyzdobia vlajkami alebo nasvietia.

Na 28. septembra je v Nemecku ohlásených množstvo demonštrácií a podujatí. Podľa Paritätische, zastrešujúcej organizácie združujúcej skupiny pôsobiace v sociálnej oblasti, sa na 54 miestach plánuje 83 podujatí.

Frankfurtská ženská organizácia Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) napríklad vyzýva na zhromaždenie na námestí Römerberg, nejde však o oficiálne podujatie mesta. Porovnateľné zapojenie niektorej nemeckej samosprávy zatiaľ nebolo zdokumentované.

Medzinárodný deň akcie za bezpečný potrat vznikol z kampaní ženských organizácií v Latinskej Amerike a Karibiku, ktoré sa usilovali o dekriminalizáciu interrupcií. Neskôr sa z neho stal medzinárodný deň aktivít, ktorý vyhlásili samotné organizácie. Jeho organizátori požadujú všeobecný prístup k legálnym a medicínsky bezpečným potratom.

Čo kampaň v skutočnosti požaduje

Aspoň zatiaľ nie je 28. september oficiálnym pamätným dňom Organizácie Spojených národov. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) si ho však tento rok pripomína podujatím venovaným svojim odporúčaniam v oblasti potratovej starostlivosti. Ani tam sa práva nenarodeného dieťaťa nespomínajú.

Na vlajkách v Ženeve je nápis „Reprodukčné práva sú ľudské práva“. Prístupom k interrupciám sa zaoberajú aj orgány OSN pre ľudské práva a experti OSN ho čoraz častejšie označujú za údajné ľudské právo.

Výbor OSN pre ľudské práva vykladá existujúce záväzky tak, že vyžadujú bezpečný a legálny prístup k potratom okrem iného vtedy, keď sú ohrozené život alebo zdravie tehotnej ženy, v prípade znásilnenia či incestu alebo ak tehotenstvo nemôže viesť k narodeniu živého dieťaťa. Žiadna zmluva OSN o ľudských právach však výslovné právo na potrat neobsahuje.

Katolícka cirkev zastáva oveľa jednoznačnejší postoj. Požaduje ochranu ľudského života od jeho počiatku a interrupcie odmieta. Druhý vatikánsky koncil v 51. bode konštitúcie Gaudium et spes uvádza: „Život treba chrániť s najväčšou starostlivosťou už od počatia.“ Potrat označuje v slovenskom preklade za „ohavný zločin“.

Potrat vždy ukončí prebiehajúce tehotenstvo smrťou dieťaťa. Možno ju vykonať pomocou liekov alebo chirurgickým zákrokom.

Pri medikamentóznej interrupcii mifepristón blokuje hormón potrebný na udržanie tehotenstva. Misoprostol následne vyvolá sťahy maternice. Nenarodený človek zomrie a jeho telo sa vypudí z maternice.

Pri chirurgickom potrate sa dieťa odstráni z maternice, napríklad odsávaním. V prípade interrupcie vo vyššom štádiu tehotenstva musí žena dieťa po jeho usmrtení porodiť.

Pre ženu môže mať tento drastický zákrok za následok krvácanie a bolesti, ako aj zdravotné komplikácie, z ktorých niektoré môžu byť dlhodobé. Môžu po ňom nasledovať aj neplodnosť či trauma. Jedinou istotou pri „bezpečnom potrate“ je smrť dieťaťa.

Oslavovať niečo také nasvietením mestských budov a organizovaním dní aktivít pôsobí takmer zvrátene.

Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.