Parlament schválil štátny rozpočet. Zákon roka podporili aj huliakovci

Aktuálna situácia okolo Rudolfa Huliaka a ďalších dvoch odídených poslancov z poslaneckého klubu SNS rezonovala už niekoľko dní aj v súvislosti so schvaľovaním rozpočtu. Okrem šéfa kabinetu, ktorý pripustil, že so 76 poslancami sa vládne veľmi ťažko, situáciu okomentoval aj prezident Peter Pellegrini. „Zatiaľ je avizované, že by vládna koalícia 76-ku v utorok mala mať. Uvidíme však, ako to bude nakoniec reálne,“ skonštatoval.

V pondelok minister financií Ladislav Kamenický poďakoval za kultivovanú rozpravu a následne reagoval na prednesené výhrady opozície. Zopakoval, že navrhnutý rozpočet Slovenska na budúci rok vníma pozitívne Európska komisia, ktorá ho podľa jeho slov vyhodnotila ako jeden z najlepšie navrhnutých v rámci Únie. „Sme medzi premiantmi, to znamená medzi ôsmimi krajinami, ktoré splnili prísne fiškálne pravidlá,“ dodal s dôvetkom, že mnohé krajiny dodnes tie rozpočty ani nepredložili.

Hodnotenie Komisiou spomenul aj premiér, a to v súvislosti s opatreniami na zlepšenie situácie týkajúcej sa verejných financií. „Slovenskú republiku považuje za jeden z najspoľahlivejších štátov, pretože plány na konsolidáciu, ktoré sme nastavili, sú absolútne realistické a naplniteľné,“ dodal Fico.

Deficit verejných financií má podľa návrhu predloženého vládou v budúcom roku klesnúť na 4,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) z tohtoročných očakávaných 5,8 percenta HDP. Hotovostný schodok štátneho rozpočtu má dosiahnuť 6,4 miliardy eur. V rozpočte by mali poslanci spraviť ešte mierne zmeny, ktoré by už celkový deficit ovplyvniť nemali.

K návrhu štátneho rozpočtu pre rok 2025 bol pripravený jeden pozmeňujúci návrh z dielne ministra financií. Premiér už v pondelok informoval, že bude na základe dohody z koaličnej rady schválený. Ďalší pozmeňujúci návrh prednesený poslancom Rudolfom Huliakom (nezaradený) bol podľa predsedu vlády technicky nezrealizovateľný.

Hospodárenie sa medziročne zlepšilo o 700 miliónov eur

Ministerstvo financií v pondelok informovalo aj o tom, kde sa štátny rozpočet nachádzal ku koncu novembra. Schodok dosiahol 5,138 miliardy eur. „V medziročnom porovnaní boli príjmy štátneho rozpočtu vyššie o 144,4 milióna eur. Výdavky boli v porovnaní s minulým rokom nižšie o 555,9 milióna eur,“ dopĺňa rezort.

Medziročne narástli daňové príjmy, a to o 868,8 milióna eur. Prírastok viac ako 468 miliónov eur dosiahol aj osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach. „Daň z príjmov právnických osôb zaznamenala nárast vyše 405 miliónov eur, odrazilo sa na nej to, že samosprávam sa previedlo o 12,1 milióna eur viac prostriedkov dane z príjmov právnických osôb ako vlani,“ vysvetlilo ministerstvo.

Negatívny vývoj sa ukázal pri dani z príjmov fyzických osôb vo výške 17,9 milióna eur. A medziročne klesli aj dane z medzinárodného obchodu a transakcií vrátane sankcií, a to o takmer päť miliónov. O viac ako pol miliardy sa znížili príjmy z rozpočtu EÚ v porovnaní s minulým rokom, čo rezort financií odôvodnil predovšetkým ukončením programového obdobia 2014 až 2020. Klesli aj príjmy z dividend (o 284,7 milióna eur).

Ostatné príjmy štátneho rozpočtu však medziročne vzrástli o 229,7 milióna eur, no stúpli aj výdavky na obsluhu štátneho dlhu, a to o 143,4 milióna eur.

Naopak, výdavky štátneho rozpočtu súvisiace s čerpaním prostriedkov z rozpočtov EÚ medziročne poklesli o 1,2 miliardy eur. Alarmujúci je transfer Sociálnej poisťovni, ktorý sa medziročne zvýšil o viac ako 1,5 miliardy eur. „Čerpanie ďalších výdavkov štátneho rozpočtu medziročne kleslo o viac ako jednu miliardu eur,“ vyplýva zo správy.

Za rozpočet zahlasovalo 79 poslancov

Krátko popoludní sa ukázalo, že koaliční partneri nakoniec našli spoločnú reč aj s huliakovcami. Zákon roka totiž nezískal len tesnú nadpolovičnú väčšinu, o ktorej sa diskutovalo, ale o tri hlasy viac. Poslanci Národnej rady v utorok schválili zákon o štátnom rozpočte na budúci rok a vzali na vedomie rozpočet verejnej správy na roky 2025 až 2027 s miernymi úpravami oproti pôvodnému vládnemu návrhu.

Celkové príjmy štátu sa na budúci rok plánujú na úrovni 27,6 miliardy eur a celkové výdavky v sume 34 miliárd eur. Príjmy rozpočtu verejnej správy majú budúci rok dosiahnuť 59,9 miliardy eur alebo 42,8 percenta HDP.

Celkové verejné výdavky sa rozpočtujú v objeme 66,5 miliardy eur alebo 47,5 percenta HDP. V ďalších rokoch má deficit ďalej klesať, v roku 2026 na 3,7 percenta HDP a v roku 2027 na rovné tri percentá HDP.

Na dosiahnutie týchto cieľov je potrebné podľa rezortu financií do roku 2027 predstaviť dodatočné konsolidačné opatrenia v objeme 1,9 percenta HDP alebo 2,8 miliardy eur. „Konsolidačné opatrenia predstavené vládou zabezpečujú dosiahnutie cieľa v roku 2025. Na rok 2026 je schodok súčasne nastaveného rozpočtu vyšší o 0,4 percenta HDP, respektíve o 1,9 percenta HDP v roku 2027,“ vyčíslilo ministerstvo.

Proti predloženému návrhu zákona hlasovalo 58 zo 137 prítomných zákonodarcov.

Rozpočet sa už neoprie o rezervu

Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by mohol dosiahnuť stanovený deficit 4,7 percenta HDP, nemôže sa však už opierať o rezervu, ktorú vzhľadom na ďalšie opatrenie možno pokladať prakticky za vyčerpanú, najmä pre pokračujúce energodotácie. „K jej vyčerpaniu prispeli aj schválené pozmeňujúce návrhy, najmä nižšia úspora v zdravotníctve v porovnaní s pôvodne schváleným konsolidačným balíčkom,“ vysvetľuje inštitúcia.

Rozpočtovaný deficit by tak už podľa nej v prípade malých odchýlok od aktuálnych predpokladov mohol byť prekročený. RRZ zároveň upozorňuje, že tretie opakovanie energodotácií bez jasnej vízie riešenia zvýšených cien energií v budúcnosti súčasne navodzuje riziko trvalého výdavku, ktorý bude dlhodobo zvyšovať deficity, a zhorší tak udržateľnosť.

Bez prijatia ďalších opatrení (a bez pokračovania energodotácií) bude deficit v rokoch 2026 a 2027 dosahovať úrovne 4,9 percenta až päť percent HDP. „Pri takto vysokých deficitoch bude dlh pokračovať v raste z tohtoročných 59,3 percenta HDP až k 64 percentám HDP v roku 2027 a zostane v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy, napriek zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti o 1,4 percenta HDP,“ dodáva.

Podľa RRZ bolo vhodnejšie využiť rezervu (pôvodne 421 miliónov eur), respektíve jej väčšiu časť na zlepšeniu stavu verejných financií. „Nevyužitie tejto možnosti znamená zvýšenie konsolidačnej záťaže v ďalších rokoch,“ konštatuje.

Na splnenie cieľov vlády v rokoch 2026 a 2027 je podľa analytikov potrebná dodatočná konsolidácia vo výške 1,2 percenta HDP, respektíve dve percentá HDP. Inštitúcia v hodnotení pripomenula aj riziko odkladania konsolidácie na rok 2027, čo by podľa nej výrazne ohrozovalo jej realizáciu.

Pokračovanie konsolidácie by sa malo sústrediť najmä do roku 2026 a neodkladať na rok 2027 vzhľadom na politický cyklus, ako aj s ohľadom na kulminujúce zdroje z Plánu obnovy v roku 2026, ktoré by ekonomický dopad konsolidácie mohli znížiť.

„Pre stabilizáciu dlhu do konca volebného obdobia by bolo potrebné znížiť deficit na úroveň 2,5 percenta HDP,“ uzatvára RRZ.

Opozícia zákon roka kritizuje

Poslanci k rozpočtu schválili pozmeňujúci návrh z finančného výboru. Vzhľadom na niektoré nedávne legislatívne zmeny sa daňové príjmy štátneho rozpočtu znižujú o 27,7 milióna eur. O túto sumu sa znížia príjmy kapitoly Všeobecná pokladničná správa.

V tejto kapitole sa znižujú aj výdavky, a to o 123,6 milióna eur, čo mnohí z opozičných poslancov kritizovali, pretože väčšina týchto peňazí je určená na zvyšovanie miezd zdravotníkov. O rovnakú sumu sa v rozpočte znižuje rezerva na riešenie negatívnych vplyvov vývoja rozpočtového hospodárenia, ktorá bola pôvodne stanovená na 421,5 milióna eur.

Viaceré pozmeňujúce návrhy poslancov opozičného hnutia Slovensko plénum neschválilo. Navrhovali presuny peňazí napríklad na vyššie mzdy zdravotníkov, pedagogických pracovníkov, vyšší daňový bonus či rodičovský dôchodok.

V rámci rozpočtu parlament vzhľadom na úpravy schválil aj mierne nižšie výdavkové limity oproti pôvodnému návrhu. Limit verejných výdavkov na rok 2025 tak bude v sume 61,1 miliardy eur, na rok 2026 vo výške 62,1 miliardy eur a na rok 2027 v sume 63,1 miliardy eur.

Výdavky rozpočtu v budúcom roku sú pod úrovňou stanoveného limitu, v ďalších rokoch to bude potrebné dosiahnuť prijatím dodatočných konsolidačných opatrení.

Schválený zákon o štátnom rozpočte na budúci rok je však podľa opozície jedným z najhorších rozpočtov v histórii Slovenska. Vyjadril sa tak poslanec za SaS Marián Viskupič. „Je to podľa mňa jeden z najhorších rozpočtov v histórii Slovenska. Dáva presne to, čo Slovensko nepotrebuje – zvyšovanie odvodov, daní, nové dane – a presne to, čo by Slovensko potrebovalo, teda znižovanie byrokracie, znižovanie výdavkov, nič také tam nie je. Práve naopak, výdavky rozpočtu sa ešte výrazne zvyšujú. Tento rozpočet spravil či z ľudí, či z firiem, či zo živnostníkov len dojné kravy,“ dodal Viskupič.

Dodal, že štát chce zvýšiť svoje príjmy do rozpočtu o vyše 20 percent v priebehu jedného roka, čo je neakceptovateľné. Vláda tým podľa Viskupiča dokazuje, že si neváži ľudí, firmy a tvorcov hodnôt. „Považuje ich len za tých, ktorí majú platiť a platiť a vláda na sebe vôbec nešetrí,“ uzavrel.

Kritika vyšla aj z úst Júliusa Jakaba z Hnutia Slovensko. „Papalášsky rozpočet, kde sebe zvyšujú platy a ľuďom dane, je schválený. Schvaľujú si amnestie, platy, doživotné renty, kupujú súkromné ‚tryskáče‘ a na ľudí kašlú. Pritom ich rekordne zadlžujú a ťahajú gréckou cestou,“ skonštatoval.

Bezprostredne po hlasovaní sa vyjadril aj líder najsilnejšej opozičnej strany Progresívne Slovensko Michal Šimečka. „Koalícia schválila rozpočet drahoty, chaosu a minulosti. Je presne ako falošná konsolidácia – ľudom berú a sebe dávajú,“ vyhlásil.

Premiér sa rozhorčil v priamom prenose

Robert Fico po hlasovaní poďakoval za schválenie zákona roka, avšak primárne sa prihovoril médiám a verejnosti, pričom niekoľkokrát zopakoval, aby prestali klamať. „Prestaňte do r*ti klamať!“ kričal. Prijaté konsolidačné opatrenia aj rozpočet podľa neho hodnotí Únia pozitívne.

Poslancom, ktorí zahlasovali za tento zákon, poďakovali aj šéfovia Hlasu a národniarov, pričom Andrej Danko vyzdvihol predovšetkým prácu ministra Kamenického a jeho tímu. S výsledkom sú teda predsedovia koaličných strán spokojní. „Bez podpory koaličných lídrov Roberta Fica, Matúša Šutaja Eštoka a Andreja Danka by sa nedal rozpočet schváliť,“ reagoval na lídrov Kamenický na tlačovej konferencii po hlasovaní.

Rozpočet verejnej správy na roky 2025 až 2027 je podľa neho pripravený v súlade s Národným strednodobým fiškálno-štrukturálnym plánom Slovenskej republiky na roky 2025 až 2028, v ktorom si vláda stanovuje záväznú trajektóriu rastu čistých výdavkov na štyri roky, aby do konca volebného obdobia deficit klesol k trom percentám HDP a verejný dlh sa stabilizoval.

Premiér v závere konferencie zopakoval, že krajinu prevzali vlani v zložitej situácii a vyzval hlavne mainstreamové média, aby prestali klamať. „Klamete od rána do večera!“ uzavrel.