Mnohí tiež zopakovali, že operácia nedosiahla svoj hlavný predpokladaný zámer, a teda odklon ruskej pozornosti od najviac vypätých oblastí domáceho frontu. „Naše miesto malo byť tam [na východe Ukrajiny pozn. red.], nie tu na území niekoho iného,“ povedal vojak s fiktívnym menom Pavlo. „Tieto kurské lesy, v ktorých sme nechali toľko kamarátov, nepotrebujeme,“ povedal.
Svoju úlohu zohráva aj únava a dokonca extrémny spánkový deficit. Oleksandrova jednotka podľa jeho slov nespala tri dni, osem mesiacov neopustila frontovú líniu a predtým sa zúčastnila v krutých bojoch v ukrajinských mestách Bachmut, Avdijivka a Časiv Jar.
Samostatnou kapitolou sú aj zhoršujúce sa poveternostné podmienky, ktoré zdôraznila BBC. Pripomeňme, že v oblasti bojov nastalo obdobie dažďov a blata, ktoré sa v ukrajinčine nazýva „bezdorižžia“ a v ruštine „rasputica“. Tento fenomén premení vojnu, a to najmä útočné a logistické operácie, na pomalú namáhavú drinu, ktorá vystavuje jednotky a vybavenie nepriateľskej paľbe.
Vojakov z KĽDR nevideli a západné rakety nepomáhajú
Pokiaľ ide o tvrdenia druhej kategórie, Ukrajinci napríklad poznamenali, že nepociťujú posun k lepšiemu odvtedy, čo USA, Veľká Británia a Francúzsko povolili Ukrajincom používanie riadených striel dlhého doletu Storm Shadow/SCALP a ATACMS pri útokoch hlbšie na územie Ruska. Prípadné úspechy sa im totiž zdajú veľmi vzdialené.
„Nikto nesedí v studenom zákope a nemodlí sa za rakety,“ povedal Pavlo. „Žijeme a bojujeme tu a teraz. A rakety lietajú niekde inde,“ dodal. „Nehovoríme o raketách,“ povedal Myroslav. „V bunkroch hovoríme o rodine a rotácii. O jednoduchých veciach,“ doplnil.
Zaujímavosťou tiež je, že napriek niekoľko týždňov starým správam o tom, že Rusi si na pomoc do Kurskej oblasti zavolali 10-tisíc severokórejských vojakov, muži, s ktorými boli novinári v kontakte, sa s nimi ešte nestretli.
„Nevidel som a nepočul som nič o Kórejcoch, živých alebo mŕtvych,“ odpovedal Vadym, keď sa ho žurnalisti BBC pýtali na tieto informácie.
Vojaci uviedli, že im bolo povedané, aby zajali najmenej jedného severokórejského vojaka, najlepšie s dokumentmi, a tiež hovorili o sľúbených odmenách vrátane dovolenky navyše, ak sa im to podarí.
„Je veľmi ťažké nájsť Kórejca v temnom kurskom lese,“ poznamenal Pavlo sarkasticky. „Najmä ak tu nie je,“ dodal tiež.
K stiahnutiu vojakov z tejto lokality podľa všetkého nemá prísť minimálne do inaugurácie novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorá sa uskutoční 20. januára na budúci rok.
„Hlavnou úlohou, pred ktorou stojíme, je udržať maximálne územie až do Trumpovej inaugurácie a začiatku rokovaní,“ povedal Pavlo. „Aby sme ho neskôr mohli za niečo vymeniť. Nikto nevie za čo,“ dodal.
Čoskoro vraj začne štvrtá vlna protiútokov
Hoci ruské sily prehlbovaniu ukrajinského postupu v Kurskej oblasti nedokázali rýchlo zabrániť, nakoniec v septembri začali protiútoky. Vojenskí analytici tvrdia, že zatiaľ sa uskutočnili tri vlny, pričom ďalšia sa očakáva v decembri. V Kurskej oblasti je podľa zdroja z ukrajinského generálneho štábu rozmiestnených takmer 60-tisíc ruských vojakov.
Podľa ruského ministerstva obrany stratila Ukrajina za posledný deň v Kursku viac ako tristo vojakov, dva tanky, štyri bojové vozidlá pechoty vrátane dvoch Bradleyov americkej výroby, sedemnásť bojových obrnených vozidiel, štrnásť vozidiel, tri delostrelecké systémy a šesť mínometov. Tieto údaje však nie je možné nezávisle overiť.
Agentúra Reuters 23. novembra s odvolaním sa na vysokopostavený vojenský zdroj Kyjeva informovala, že Ukrajina stratila viac ako 40 percent územia, ktoré predtým v tejto oblasti obsadila.
