Tunel Soroška tak skoro nebude. Gemerčania sa preto cítia ako v rezervácii

Pritom už dlhšie vyvíjajú snahu o to, aby jeho vybudovanie „potlačili". Zatiaľ márne, hoci v uplynulých rokoch boli určité náznaky, že k tomu dôjde. Vodičom, ktorí pravidelne jazdia cez horský priechod Soroška, tak neostáva nič iné, len sa obrniť trpezlivosťou. Hlavne v prípade, ak natrafia na kamión, ktorý sa pomaly vlečie nahor. Mimochodom, súčasná trasa cez Sorošku bola vybudovaná ešte v 19. storočí.

Bývalý minister dopravy Andrej Doležal sľúbil, že výstavba tunela môže začať v roku 2023. To bolo ešte pred necelými piatimi rokmi. Odvtedy sa nič neudialo. Nádej nevzbudzuje ani najnovšie vyjadrenie Ministerstva dopravy SR.

Podľa neho vybudovanie úseku R2 s tunelom Soroška momentálne nepatrí medzi najvyššie priority. „Spomedzi diaľnic a rýchlostných ciest sú nimi aktuálne dobudovanie D1, D3 a R4. Rezort disponuje len obmedzeným množstvom finančných zdrojov, preto sa zameriavame na výstavbu tých ciest, ktoré riešia najakútnejšie dopravné problémy," uvádza najvyšší správny úrad dopravy v stanovisku pre Štandard.

Bývalý primátor tvrdí, že všetky vlády klamú

Nečudo, že hlavne obyvatelia Rožňavy a okolitých obcí sú sklamaní. „Som z postoja ministerstva sklamaný. Dovolím si tvrdiť, že čo sa týka tunela Soroška a cesty R2, zatiaľ všetky vlády klamali a klamú. Podľa stanoviska rezortu a niektorých ďalších inštitúcií tu netreba stavať žiadny tunel," myslí si predseda petičného výboru za výstavbu Sorošky Pavol Burdiga, ktorý je bývalým primátorom Rožňavy a poslancom Košického samosprávneho kraja.

Podľa neho sú už obyvatelia Gemera skeptickí a ani nedúfajú, že výstavba v najbližších rokoch začne. „Už ani neveríme, že k tomu tak skoro dôjde. No mrzí ma, že všetky vlády bez ohľadu na politické tričko majú k tejto lokalite mačošský postoj. Ešte ako primátor Rožňavy som apeloval na viaceré vlády, aby stavbu tunela aspoň urýchlili, no zbytočne. Nikoho to nezaujímalo," povedal Burdiga.

Dodal, že aj vďaka tomu sa do regiónu žiadni investori nehrnú. „Niet sa čo čudovať, keď je tu taká dopravná infraštruktúra. Cítime sa tu ako v rezervácii alebo skanzene," dodal Burdiga. Podľa neho by tunel Soroška s priľahlým úsekom rýchlostnej cesty R2 „stiahol" časť áut zo severnej diaľnice D1.

Riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo (IDH) Ondrej Matej však považuje rozhodnutie ministerstva dopravy o neurýchľovaní prípravy tunela Soroška za opodstatnené a správne.

„Ani také vyspelé krajiny, ako je Rakúsko alebo Nemecko nemajú približne 70 kilometrov od seba vybudované paralelné diaľnice alebo rýchlostné cesty. Úsek cesty medzi Lučencom a Košicami sa priebežne rieši takzvaným zveľkokapacitnením súčasnej cesty I. triedy I/16 vrátane obchvatov miest a obcí, napríklad obchvat obce Figa," konštatoval Matej.

Postačí aj rozšírenie

Podľa neho totižto už teraz na tejto ceste nie sú výrazné kapacity hlavne tranzitnej dopravy.

„Táto situácia sa po dokončení celej D1 po Košice zmení tak, že výrazná časť súčasnej dopravy prejde na D1, a to aj preto, lebo medzinárodný tranzit aj do Volva a z neho pôjde už teraz buď cez našu D1, alebo cez Maďarsko. Aj preto nám EÚ neposkytne na rýchlostnú komunikáciu ďalej od Lučenca do Košíc vrátane tunela Soroška ani jedno euro," vysvetlil riaditeľ.

Naznačil aj riešenie situácie na Soroške. „V minulosti došlo k rozšíreniu časti tohto horského prechodu, preto bude v budúcnosti stačiť ešte dokončiť rozšírenie v úseku časti vrchol prechodu Soroška v smere do Košíc, čo sú približne dva kilometre," podotkol Matej s tým, že takto rozšírená a zveľkokapacitnená cesta vrátane horského prechodu Soroška bude plne postačovať intenzitám dopravy na úseku Lučenec – Košice.