Kanaďania sondujú v slovenských horách. Chcú tam ťažiť antimón aj cín

O slovenské nerasty má záujem kanadská firma Military Metals z Vancouveru, ktorá má na svojej stránke uvedené, že investovanie do antimónových aktív na Slovensku je pre ňu strategickým krokom. Ako už názov firmy napovedá, ide hlavne o využitie antimónu vo vojenskej výrobe.

„Naše tri aktíva na Slovensku predstavujú jedinečnú príležitosť zúročiť rastúci dopyt po antimóne, kritickom neraste nevyhnutnom pre rôzne priemyselné a vojenské aplikácie. Robustná ťažobná infraštruktúra na Slovensku spojená s našimi odbornými znalosťami v oblasti manažmentu zdrojov zabezpečuje efektívnu ťažbu a spracovanie," píše kanadská firma na svojej stránke.

Vybrali si tri miesta

Podľa Military Metals navyše spomínané aktíva poskytujú nielen stály prísun vysokokvalitného antimónu, ale zaručujú aj výhodnú pozíciu na svetovom trhu.

Na Slovensku zatiaľ Kanaďanov zaujímajú tri lokality, resp. ložiská. Buď v nich už v minulosti prebiehala ťažba, alebo prieskum. Kanaďania už založili firmu Slovak Antimony Corporation, s.r.o., Bratislava. Podľa zoznamu prieskumných území je držiteľom Tienesgrundu, Trojárovej a Medvedieho potoka. Povolenie na prieskum končí v roku 2026.

Prvým miestom je niekdajšia baňa pod vrchom Trojarová v Malých Karpatoch nad Pezinkom. Ako uvádza firma Military Metals, antimón sa tu mal ťažiť až do roku 1991. Baňa síce bola zavretá, no nie pre vyčerpanie ložiska, ale pre pád bývalého ZSSR. Prebehli aj prieskumné práce, pričom Kanaďania v nich chcú pokračovať.

Ďalšia lokalita, ktorá sa nachádza na východe Slovenska je podľa kanadskej firmy pri Rožňave, ide o Tienesgrund. Napriek zmienke o Rožňave ide o miesto, ktoré je viac na Spiši v okrese Gelnica. Ťahá sa od vrchu Kloptaň neďaleko obce Smolnícka Huta a ďalej ponad Smolník. Podľa zdrojov Military Metals sa tu malo ťažiť už pred zhruba dvesto rokmi. Spoločnosť tu očakáva ložiská antimónu a zlata.

Kanaďania na Spiši sa zamerali aj na ďalšie ložisko, tentoraz nie antimónu, ale cínu. Ide o lokalitu Medvedí potok pri obci Hnilec v spišskonovoveskom okrese. Očakávajú tu nielen zásoby cínu, ale aj iných minerálov. Chystajú sa ďalšie vrty a prieskum. Kanaďania si navyše vo všetkých troch prípadoch nechávajú prekladať do angličtiny všetky doterajšie zistenia slovenských geológov.

Samosprávy tvrdia, že ich obchádzajú

Poverený predseda Obvodného banského úradu Spišská Nová Ves Juraj Mihalík pre Štandard uviedol, že pokiaľ kanadská firma začala s prieskumom, ide to mimo nich. Obrátili sme sa preto na ministerstvo životného prostredia, aby nám k ďalším oficiálnym zámerom firmy Military Metals a k tomu, o aké povolenia požiadala, povedali viac.

„Samotná ťažba sa riadi banskou legislatívou. V tejto súvislosti vám preto odporúčame obrátiť sa na Ministerstvo hospodárstva SR," píše sa v stručnej odpovedi, ktorú redakcii poslal tlačový odbor ministerstva životného prostredia. Ministerstvo hospodárstva do uzávierky neodpovedalo.

Zhovorčivejší však boli starostovia dotknutých obcí, kde Kanaďania začali s prieskumom. „Obec nebola s ničím oboznámená. Postrehli sme to len v médiách. Z minulosti, po posúdení prínosu prieskumu veľkosti zásob nerastných surovín, to obci prinieslo len negatívne dopady na životné prostredie," uviedol pre Štandard starosta Hnilca Otokár Jeremiaš.

Narážal tým na geologický prieskum, ktorý tu pred vyše 40. rokmi robil štát. Je síce pravda, že baníctvo v regióne má bohatú históriu, v minulých storočiach sa tu ťažila meď a železo.

„Už teraz sa bojím toho, že by sa tu malo niečo ťažiť. Pred niekoľkými desaťročiami v lokalite robili geologický prieskum, zisťovali prítomnosť cínu, wolframu a molybdénu. Urobili sa vrty a štôlne a následkom toho zmizol prameň vody, ktorý mal pôvodne zásobovať obec," upresnil starosta s tým, že po sondáži ostali pri obci haldy, ktoré predstavovali ďalší problém.

Podľa neho je dôležité aj to, či by sa vyťažená ruda spracovávala priamo pri obci, alebo odvážala preč. Pri Hnilci našli počas spomínaného prieskumu kasiterit. Ide o minerál, ktorý obsahuje pomerne veľké množstvo cínu.

Z geologických prieskumov a prípadnej ťažby nie je nadšený ani starosta Smolníckej Huty Marián Pohly. Ide o spomínanú lokalitu Tienesgrund. Kanaďania tu na základe doterajších zistení predpokladajú antimónovo-zlatú a wolframovú mineralizáciu.

„O prieskume som sa dozvedel len náhodou, keď naši obyvatelia narazili na zamestnancov firmy, ktorá tu robí sondáž. Preto som si sám začal zisťovať bližšie informácie. V prípade geologických prieskumov by o nich mali vedieť aj obce a mestá," povedal redakcii Pohly.

Strategické zásoby na Slovensku?

Antimón je prvkom, ktorý má veľký význam. Ako uvádza portál openiazoch.sk, je prakticky nenahraditeľný pri výrobe polovodičov, batérií alebo solárnych panelov. Veľmi dôležitý je aj v zbrojárskom priemysle pri výrobe moderných zbraňových systémov, ale aj základnej vojenskej techniky a materiálu.

Podľa portálu vedanadosah je najväčším producentom antimónu na svete Čína: „V súčasnosti neexistuje žiadny primárny zdroj produkcie antimónu v EÚ. Na Slovensku bolo niekoľko významných nálezísk antimónových rúd. Vyskytovali sa predovšetkým v troch metalogenetických oblastiach: jadrové pohoria (Malé Karpaty, Nízke Tatry), Slovenské rudohorie a stredoslovenské a východoslovenské neovulkanity."

Práve z týchto informácií vychádzala aj kanadská firma. Ďalším faktorom navyše je, že Čína môže aj s ohľadom na medzinárodnú situáciu obmedziť vývoz antimónu. Odvrátenou stranou ťažby je jeho toxicita.