Daňový bonus na deti sa právom stal vlani jednou z najdiskutovanejších tém. Podpísali sa na ňom opatrenia súčasnej vlády, ktoré majú zlepšiť nelichotivý účet Slovenska po náročných obdobiach spojených s pandémiou, ako s dosahmi vojny na Ukrajine.

Vynorili sa aj kritici, ktorí to, čo sa v médiách, ale aj v odborných kruhoch často označovalo "ozdravením verejných financií", nazvali nešvárom. Z jednoduchého dôvodu. Ak má štát výdavok, ktorý rozpočet dostáva do deficitu a jediné, čo urobí, že zvýši dane, aby sa opäť dostal na nulu, o čo v skutočnosti ide?

Okrem tohto postrehu podáva Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz aj širšie vysvetlenie. "Zníženie deficitu je nepochybne správny krok. Veľmi však záleží na tom, ako tento deficit vznikol. Nie všetky výdavky sú si totiž rovné," vysvetľuje.

Slovenské verejné výdavky v poslednej dobe podľa neho výrazne vzrástli, a takmer pri každom nedávnom novom výdavku by sa našlo dostatok dôvodov ich nezvyšovať či nezavádzať. "Netreba pátrať v pamäti, 13. dôchodok či vznik ministerstva športu sú čerstvé príklady," konštatuje analytik s dôvetkom, že konsolidačný balík z 90 percent len betónuje plytvanie.

Inak povedané, kým financie na vianočné penzie či nový úrad sa našli, z pomoci rodinám sa ukrojilo. Na daňový bonus na deti má pritom nárok len zarábajúci rodič, keďže ide o formu daňovej úľavy. A po tohtotýždňovej strede sa ukrojilo ešte viac.

Bonus získa viac rodín, no v nižšej výške

V súvislosti s najnovším nastavením daňovej úľavy na deti je nevyhnutné pripomenúť dva významné míľniky. Tým prvým bol skok bonusu o takmer 100 eur, ktorý je spolu so zvýšením prídavku na dieťa na 60 eur známy ako Matovičova dvestovka. Opatrenie oprávnene kritizovala väčšina ekonómov.

K pôvodnému účelu, pomôcť tým najohrozenejším, sa totiž, žiaľ, ani nepriblížilo. Okrem toho, že bolo pre krajinu enormne drahé, bolo aj nespravodlivé. Podľa vtedajšej analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa k plnému bonusu dostali rodičia len 55 percent detí, pre rodičov ďalších 21 percent detí sa znížil.

Dôvodom tohto krátenia bola nedostatočná výška príjmov. Dokonca, rodičia siedmich percent detí nemali nárok na bonus vôbec, pretože nepracovali. Už v tejto úprave sa však rátalo s tým, že zvýšený bonus mal platiť len do konca roka 2024, následne sa mal znížiť.

Druhú významnú zmenu si už pripísala aktuálna vláda. Správne reflektovala na potrebu upraviť parametre príjmov, aby si paradoxne plný bonus nebrali len tí najbohatší. Dokonca zaviedla príjmový strop, od ktorého si rodič na daňový bonus nesiahne.

Prvýkrát v histórii ho však nedostane ani skupina rodičov, ktorých deti dosiahnu vek dospelosti. Poslednýkrát si totiž bonus budú môcť uplatniť v kalendárnom mesiaci, v ktorom ich dieťa dovŕši 18 rokov.

Zákon mal pri posudzovaní príjmov výraznú medzeru

Už spomínaná výška príjmov je teda stále zásadným parametrom pri určovaní daňového bonusu. Nové pravidlá hovoria jasne. V roku 2025 bude mať každý daňovník so základom dane vyšším ako 25 740 eur daňový bonus na každé jedno vyživované dieťa krátený, a to o desatinu rozdielu medzi dosiahnutým základom dane a sumou 25 740 eur.

Ide o zamestnancov, ktorých mesačná hrubá mzda presiahne v budúcom roku 2 477 eur. A úplne stratí bonus rodič, ktorého mesačná hrubá mzda presiahne približne sumu 3 630 eur.

Na to, že plný daňový bonus na deti za rok 2025 získa aj rodina, v ktorej matka nemá žiaden príjem, (napríklad je na materskej alebo rodičovskej dovolenke) a otec zarába viac ako 2 477 eur mesačne, upozornil nedávno bývalý šéf rezortu práce a daňový expert Jozef Mihál prostredníctvom svojho statusu na sociálnej sieti.

Ukázal to na príklade matky dvoch malých detí, ktorá by počas celého roka 2025 bola na rodičovskej dovolenke. Keďže by teda nemala žiaden príjem, bonus na deti si uplatňovať nemôže. Jej manžel by však bol zamestnaný, a to s hrubou mzdou okolo troch tisíc eur mesačne. "Ak by si uplatňoval bonus na deti on, mal by ho výrazne krátený či dokonca nulový," dodal exminister.

Prezradil, že pokiaľ by si manžel neuplatňoval daňový bonus počas roka u svojho zamestnávateľa, mohla by si ho za rok 2025 uplatniť jeho žena. Podmienkou však podľa zákona je, aby mala v tom roku nejaký nenulový zdaniteľný príjem.

"Napríklad, ak je zamestnankyňa a celý rok 2025 je na rodičovskej dovolenke, stačí, aby ju na jeden pracovný deň prerušila a tento deň si čerpala riadnu dovolenku," radil Mihál. Takto bude mať za tento deň vyplatený zdaniteľný príjem – náhradu mzdy za čerpanú dovolenku.

Následne si môže v daňovom priznaní uplatniť nárok na bonus na deti a ďalej postupovať tak, ako to umožňuje zákon. Navýši svoj základ dane o základ dane svojho manžela, a z takto zvýšeného základu dane si uplatní nárok na daňový bonus vo výške podľa odsekov 1 a 6. "Má síce nízky základ dane, ale po navýšení o vysoký základ dane manžela dostane plnú sumu daňového bonusu na deti za rok 2025 vo výške 2 400 eur," uzavrel expert.

Túto dieru v zákone si zjavne nevšimol sám. V stredu totiž poslanci z radov koalície odhlasovali vládny návrh zákona, o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zmenami vyvolanými Stavebným zákonom.

Zákon dokonca schválili v skrátenom legislatívnom konaní a jeho nenápadnou súčasťou bolo aj doplnenie novely zákona o dani z príjmov. Výsledkom podľa Mihála je, že v spomínanom prípade sa bude bonus na deti krátiť, ak súčet ich čiastkových základov dane bude vyšší, ako v zákone určená hranica.

Takáto rodina si nielenže na plný bonus na deti nesiahne, ale úľava bude krátená viac, ako keby si ho uplatnil len dobre zarábajúci manžel. "Dovolím si upozorniť poslancov opozície, že takto schválená novela zákona o dani z príjmov je retroaktívna, čo potvrdí aj účtovník Fantozzi," uzavrel daňový expert s dôvetkom, že ich voliči preto očakávajú podanie na Ústavný súd.