Cirkev ako dokonalý business model

Veď verím v Boha – ale Cirkev? Tá ma nezaujíma. Cirkev je akousi paródiou vecí Boha. Zle zahranou groteskou jeho veľkolepého scenára. Takýto názor nie je ničím výnimočný. Je dokonca až banálny. O to je prekvapujúcejšie, ak počuje človek opak.

Prednedávnom som stretol jedného veľmi úspešného slovenského podnikateľa a vizionára. Po krátkej a neplodnej debate, keď sme sa prebrodili cez bažiny neúrodnej pôdy, prišli sme k výživnejším témam, zmyslu. Keď môj partner v debate odhalil, že som veriacim človekom, jeho záujem počúvať mnohonásobne vzrástol. Ako som videl rozhárajúcu sa iskru v jeho očiach, začal som s radosťou rozprávať o Pánu Bohu ako o veľkom tajomstve; prvom hýbateľovi, ktorý nikdy neodhalil svoju tvár.

Opatrne som svojmu sekulárnemu priateľovi vyrozprával všetky stránky Boha, ktoré človek nedokáže slovami uchopiť. Po chvíli som videl, že množstvo mojich slov zadúša plameň jeho záujmu a stále viac sa zrýchľujúce pohyby jeho pravej nohy signalizovali jeho rastúcu netrpezlivosť.

„Boh, ten ma nezaujíma, ale Cirkev, tá je nedoceniteľne fascinujúca,“ prerušil moje rozprávanie.