Trump nastúpil: Začala sa konzervatívna revolúcia

Trump zvíťazil s programom, ktorý je radikálny v oblasti ekonomiky, kultúrnych vojen, imigrácie a energetiky, a podarilo sa mu okolo seba zostaviť nevídanú voličskú koalíciu. Jeho prvé dni v úrade ukazujú, že svoj program mieni naplniť. A tak - zatiaľ čo mnohí salónni konzervatívci majú stále obrovskú potrebu poučovať svet, že Trump nie je skutočný konzervatívec, pretože je neslušný a dvakrát rozvedený - Trump začína v Amerike konzervatívnu revolúciu, o ktorej sa mnohým (a väčšine Európy) môže len snívať.

Ako Trump vyhral? Nová voličská koalícia republikánov

Začnime tým, ako a prečo Trump vyhral. Nebolo to tesné alebo náhodné víťazstvo, ako sa často hovorí. Po prvé Trump vyhral vo všetkých siedmich "swing states" (kolísavých štátoch), čo je samo osebe výrečné vzhľadom na to, že ide o tri skupiny demograficky a geograficky dosť odlišných štátov. Okrem toho len v jednom z týchto štátov bolo víťazstvo naozaj tesné. A napríklad v Arizone vyhral Donald Trump s väčším náskokom ako Kamala Harrisová v New Jersey, ktoré bolo vždy pevným demokratickým štátom.

Najdôležitejšie však je, že Trump zlepšil svoj výsledok prakticky v každom štáte únie, dokonca aj v najväčších demokratických baštách, a to až o 5 - 6 percent. Okrem spomínaného New Jersey aj v Kalifornii či New Yorku. Výrazné zisky dosiahol aj v kľúčových republikánskych štátoch ako Texas a Florida. Nie div, že zvíťazil v hlasovaní voličov, o ktorom mnohí s istotou tvrdili, že ho vyhrá Harrisová.

Dôvodom je, že Trump dosiahol rekordný prielom v skupinách voličov, ktorí tradične skôr volili demokratov - napríklad menšiny, ženy, mladí ľudia alebo katolíci. Volilo ho 47 percent Hispáncov (Harrisová v roku 2020 zvíťazila o 6 percent, Biden v roku 2020 o 26 percent). U žien prehral len o 7 percent a zvíťazil u bielych žien. Vyhral u mužov z generácie Z a celkovo u najmladšej generácie znížil náskok demokratov z roku 2020 o 14 percent (Biden vyhral u GenZ o 32 percent, Harrisová len o 18 percent). Okrem toho si udržal svoju tradičnú voličskú základňu - bielu robotnícku triedu a evanjelikálov. Výpovedné je aj to, že prvýkrát od roku 1992 je viac registrovaných voličov republikánov ako demokratov.

Trumpovo víťazstvo ukazuje, že veľké preskupovanie voličov pokračuje. Obamova voličská koalícia postavená na progresivistických hodnotách liberálnych elít a téze, že menšiny budú vždy voliť demokratov, aby vykompenzovali úbytok hlasov bielej pracujúcej triedy, sa rozpadá.

Vzniká nová republikánska voličská koalícia, ktorá je proamerická, vlastenecká, multirasová a robotnícka. Trump teda nielenže voličsky zachránil GOP, ale priviedol ju k možnosti štrukturálnej väčšiny na najbližších 10 - 12 rokov (ak to nezabalia ako napríklad Toryovia v Británii). Samozrejme, to neznamená, že vyhrajú každé voľby, ale že za republikánsky program sa postaví solídna väčšina voličov.

Strana zdravého rozumu verzus strana extrémov

Ako sa Trumpovi podarilo vytvoriť takúto voličskú koalíciu? Z dvoch hlavných dôvodov. Po prvé Trump úspešne prezentoval seba a republikánov ako „common sense party“, stranu zdravého rozumu, a demokratov, naopak, ako stranu šialenstva, stranu extrémov, ktorou v mnohých oblastiach politiky - podpora nekontrolovanej masovej imigrácie, neriešenie kriminality, presadzovanie gender ideológie či agenda DEI - aj sú. Republikáni majú vo všetkých otázkach kultúrnych vojen za sebou veľkú väčšinu Američanov a konečne sa to nebáli naplno využiť.

K tomu treba, samozrejme, pripočítať nespokojnosť Američanov s ekonomickou situáciou a rastúcimi životnými nákladmi v dôsledku greendealovskej politiky a masovej imigrácie. Akokoľvek sa demokrati oháňajú súhrnnými číslami a snažili sa presvedčiť Američanov o opaku, amerických voličov to - neprekvapivo - nepresvedčilo.

Nekonečné debaty o tom, či rozhodla ekonomika alebo kultúrne vojny, sú zbytočné. Obe zohrali svoju úlohu. Američania hlasovali za imigračné obmedzenia, konzervatívnu stranu v kultúrnych vojnách a proti Bidenovej hospodárskej politike alebo za lacnejšiu energiu, clá, nižšie dane a reindustrializáciu. A Trumpova kampaň dokázala tieto body šikovne prepojiť a poukázať na komplexnú nekompetentnosť alebo priamo zlé úmysly Bidenovej administratívy.

Spot volebnej kampane, ktorý podľa prieskumov najviac ovplyvnil ľudí, aby volili Trumpa (konkrétne Hispáncov a černochov), mal kritizovať Harrisovú za to, že chce preplácať náklady na operácie transsexuálov - nelegálnych prisťahovalcov a zločincov. Reklama sa končila zosmiešnením zavedenia preferovaných zámen, čo je niečo, čím sú liberáli posadnutí: Kamala je pre nich/ich, Trump je pre vás.

Spot spájal tému kultúrnych vojen s praktickým negatívnym vplyvom na ľudí: absurdnou woke požiadavkou, ktorá bude zaplatená z vašich daní. Liberáli často rozlišujú ekonomiku a kultúrne vojny ako dve nesúvisiace sféry, v skutočnosti sú však často prepojené. Kultúrne vojny sú triednymi vojnami, ako hovorí JD Vance.

Trump zároveň rozbil na márne kúsky často opakovanú politologickú „múdrosť“, že vyhrať sa dá len posunom do stredu. Nemýľte sa, Trumpova strana zdravého rozumu je všetko, len nie nejaká umiernená centristická sila. Jeho program je radikálny - radikálne odmieta skrachovaný centristický konsenzus, ktorý je ekonomicky neoliberálny a spoločensky progresivistický. Trumpova cesta k víťazstvu nevedie cez posun do stredu, ale cez centristických, nerozhodnutých voličov, ktorých presvedčil o svojom radikálnom programe.

Dve vízie Ameriky

Po druhé Trump obratne spojil národný konzervativizmus - patriotizmus, ochranu tradičných identít a hodnôt a slobody prejavu, apel na stabilitu a návrat k normálnosti a program America First - s optimizmom pre budúcnosť Ameriky, vierou v budúcnosť, technológie a technologický pokrok. Tradičné konzervatívne hodnoty, nie však zaostalosť a prudérnosť, ale étos obnovy a revitalizácie spojený s vierou, že Amerika stojí pred zlatým vekom, novým rozmachom.

Trumpova kampaň, čiastočne vďaka aliancii MAGA a techbros zo Silicon Valley, sa viezla na vlne, že Amerika je v skutočnosti skvelá krajina so skvelou minulosťou a potenciálne ešte lepšou budúcnosťou a že dokáže veľké veci - masové deportácie, zmenu ekonomického modelu, cestu na Mars.

Proti tejto pozitívnej vízii stál ideologicky rigidný a čoraz represívnejší progresivistický woke režim, ktorý reprezentovali demokrati.

Dogmatické delenie, rozdeľovanie spoločnosti podľa rasy, pohlavia, sexuálnej orientácie, nazeranie na jednotlivcov predovšetkým cez ich skupinovú identitu, nie individuálne vlastnosti, a neskrývaná diskriminácia bielych Američanov, mužov a v prípade univerzít aj Aziatov a Židov.

Ďalej je to neustále popieranie, dehumanizácia a démonizácia Ameriky, jej minulosti a väčšiny Američanov. Apriórne oslavovanie inakosti, extrémov a škaredosti a naopak spochybňovanie štandardov a tradičných noriem. Obmedzovanie slobody prejavu, snaha o autocenzúru a pocit, že človek si musí dávať pozor na to, čo hovorí, kde to hovorí a komu to hovorí, aby neurazil niečie city. A v neposlednom rade hystéria okolo klímy - všetci tu zhoríme, musíme sa uskromniť, pripraviť sa na pokles životnej úrovne, problémom sú ľudia a ich aktivita.

Samotná kampaň Harrisovej sa držala klasickej progresivistickej príručky. Hlasujte za mňa, lebo som černoška, ak ma nevolíte, ste rasistom a nenávidíte ženy. A samozrejme, Trump je fašista a hrozba pre demokraciu. Za fasádou dobrej nálady kampane sa skrývala štandardná woke dogma, škaredá rasová nevraživosť a smiešne strašenie Trumpom.

Trump je tentoraz pripravený

Pre budúcnosť je teda kľúčové, že Trump išiel do volieb 2016 ako solitér, ktorého často sabotovala jeho vlastná strana. Naopak, Trump išiel do volieb v roku 2024 ako líder hnutia s jasným programom a dobre naolejovanou politickou mašinériou. Príprava na jeho druhé funkčné obdobie bola dôkladná na programovej aj personálnej úrovni.

Programovo ide v podstate o konzervatívnu revolúciu, radikálny koniec progresivistickej politiky na všetkých úrovniach. Z personálneho hľadiska išlo o systematickú prípravu stoviek a tisícov ľudí pripravených obsadiť stredné a nižšie pozície v celej administratíve. Na to má Trump úplnú kontrolu nad GOP, administratívu plnú lojálnych, ideologicky zladených a väčšinou neestablišmentových ľudí, väčšinu v Kongrese najmenej na dva roky a konzervatívnu väčšinu na Najvyššom súde.

Už prvé dni Trumpovho pôsobenia v úrade potvrdili neuveriteľnú politickú pripravenosť. Trump podpísal približne 100 exekutívnych príkazov, ktorými implementoval ústredné body svojej agendy. Záplava exekutívnych príkazov zastihla demokratov, ktorí sa zaoberajú príklonom a výkyvom Muskovej pravice, úplne nepripravených.

Medzi najdôležitejšie exekutívne príkazy patrí súbor opatrení na obmedzenie prisťahovalectva, (vyhlásenie výnimočného stavu na južnej hranici, obnovenie programu Zostaň v Mexiku, sprísnenie azylového práva, zrušenie aplikácie, ktorá defacto legalizovala pobyt nelegálnych prisťahovalcov, zastavenie federálnych dotácií pre útočištné mestá) a začatie systematických deportácií nelegálnych prisťahovalcov. Amerika opäť uprednostňuje prosperitu a bezpečnosť vlastných občanov pred nelegálnymi prisťahovalcami. A toto posolstvo má odozvu, keďže počet zaznamenaných pokusov o nelegálne prekročenie hraníc v prvých dňoch Trumpovho prezidentovania rapídne klesol.

Vykorenenie woke

Absolútne ústredným bodom programu je vykorenenie všetkých diskriminačných a rasistických politík, praktík a pravidiel, ako sú pozitívne opatrenia, programy a oddelenia DEI (diverzita, rovnosť, inklúzia) a školenia a povyšovanie CRT (kritická teória rasy) vo všetkých federálnych úradoch alebo vo všetkých inštitúciách, ktoré dostávajú federálne peniaze, a návrat k posudzovaniu ľudí výlučne na základe ich schopností a zručností.

Okrem toho Trump poveril ministerstvo spravodlivosti, aby potlačilo praktiky DEI a pozitívne opatrenia v súkromnom sektore, školstve a na univerzitách a prípadne zažalovalo tieto inštitúcie za porušenie zákona o občianskych právach z roku 1964, ktorý zakazuje diskrimináciu na základe rasy a pohlavia. To isté platí aj pre gender ideológiu - vykoreniť ju z federálnych úradov a vzdelávania, vrátiť dve pohlavia ako jedinú relevantnú kategóriu pre federálne politiky a osobitne chrániť ženy a deti pred jej škodlivými účinkami (zákaz vstupu mužov do ženských športov, zákaz transrodových operácií a zákaz podávania blokátorov puberty deťom).

Spomenúť treba aj výkonné nariadenia na ochranu slobody prejavu, kde sa federálnym agentúram a úradníkom zakazuje akýmkoľvek spôsobom sa podieľať na obmedzovaní slobody prejavu, a zákaz ideologickej zaujatosti AI. Prvé reakcie najmocnejších amerických inštitúcií - Wall Street, Silicon Valley a Ivy League - naznačujú, že sa nechystá žiadny väčší odpor voči konzervatívnym snahám. Naopak, zdá sa, že najmä podnikateľská sféra sa tomu teší. Univerzity môžu byť problémom, ale federálna vláda má na ne opäť veľké páky.

Konzervatívny pochod inštitúciami

Na záver treba poznamenať, že republikáni konečne pochopili význam inštitúcií a na pole kultúrnych vojen premietli dve základné národno-konzervatívne tézy: moc štátu treba využiť na presadzovanie konzervatívnych hodnôt a inštitucionálnu dominanciu liberálov treba zvrátiť.

Trump pozastavil a nariadil revíziu všetkých federálnych dotácií, ktoré v praxi dávajú miliardy dolárov na projekty presadzujúce progresivistickú agendu (neomarxizmus, transgenderizmus a greendealovské sociálne inžinierstvo slovami exekutívneho príkazu) doma i v zahraničí. Ochranárska sieť, ktorú demokrati nerušene budovali celé desaťročia, sa končí.

Celé to rámcuje odhodlanie rozbiť administratívny štát, deep state, posilniť politickú kontrolu nad byrokraciou a zlomiť moc arogantnej byrokratickej triedy, napríklad znížením ochrany pre 50 000 - dnes už prakticky nepostihnuteľných - štátnych úradníkov. Vykoreniť korupciu.

Federálna byrokracia s jasnou politickou afinitou k demokratom bola jedným z hlavných pilierov tzv. rezistencie, ktorá bránila mnohým Trumpovým politikám v jeho prvom funkčnom období a otvorene sa k nim hlásila. Takže sa bude prepúšťať a do inštitúcií sa konečne vrátia konzervatívci. Snaha o rozbitie deep state však nie je len o rozbití inštitucionálnej dominancie liberálov; je aj súčasťou širšieho stretu o to, aká forma vlády bude v západných krajinách prevládať, či demokratická republika, alebo byrokratická technokracia. Amerika sa vracia k prvej možnosti.

Clá a reindustrializácia

V ekonomickej oblasti je to zrušenie ekologických dotácií, odstúpenie od Parížskej klimatickej dohody, ktorá zaväzuje k bezuhlíkovému hospodárstvu do roku 2050, zrušenie obmedzení ťažby ropy a plynu, masívne investície do umelej inteligencie a vytvorenie štátneho investičného fondu. Trump zatiaľ používa clá ako hrozbu a diplomatický nástroj. Vzhľadom na to, že ich účinok môže prispieť k hlavným Trumpovým cieľom - zníženiu obchodného deficitu, zníženiu gigantického deficitu USA a najmä masívnej reindustrializácii Ameriky - môžeme očakávať, že sa budú skutočne realizovať.

Stojí za zmienku, že Reaganove clá na japonské autá priniesli mierne zvýšenie cien japonských áut, ale pravdepodobne zachránili amerických výrobcov a v konečnom dôsledku priniesli masívne investície japonských výrobcov v Amerike. Clá majú v Amerike tradíciu, veď celá priemyselná sila Ameriky kedysi vyrástla pod ochranou ciel. Až v deväťdesiatych rokoch 20. a nultých rokoch 21. storočia vypadli zo slovníka amerických lídrov.

V každom prípade sa éra neoliberalizmu a globálnej efektívnosti ako jediného hľadiska končí, pretože v dôsledku toho sa Amerika oslabuje. Pod Trumpovým vedením sa Amerika chystá zvrátiť zavedenú tézu, že 21. storočie bude storočím Číny a že Amerika môže len zmierniť svoj - inak nevyhnutný - úpadok. Naopak, ako energetická superveľmoc s technologickým a inovačným náskokom a obnovenou priemyselnou silou môže Amerika veľmi dobre uvažovať o ďalšom americkom storočí.

Vibeshift

Nejde však len o konkrétne politiky; v Amerike sa deje to, čo Američania nazývajú vibeshift, rastúca akceptácia Trumpa. Od jeho zvolenia nedošlo k žiadnym nepokojom, nie je tu duch odporu ako v roku 2016, rovnako ani Trump už nie je vnímaný ako kuriozita, ktorú treba prekonať. Naopak, stáva sa symbolom novej éry.

Športovci a mladí ľudia vo veľkom na TikToku tancujú Trumpdance. Mainstreamové médiá uverejňujú články s titulkami ako „Nikto nebol navedený, aby volil Trumpa“, "Prečo je dezinformačná panika na konci", "Ako MAGA preberá späť kultúru" alebo "Vonku po večierke s mladou pravicou, keď uvažuje o kultúrnej nadvláde". Aj Mark Zuckerberg prezliekol kabát, zrušil - údajne neexistujúcu - cenzúru na Facebooku a stal sa propagátorom (donedávna toxickej) maskulinity. Časy sa menia.

Trump a ľudia okolo neho viaceré veci normalizovali - radikálne protiimigračnú agendu a deportácie, agresívne kroky v kultúrnych vojnách, zmenu ekonomického modelu - a ukázali, že je po nich dopyt. Iste, veľa ľudí ho stále nenávidí, ale mnohé z jeho politík majú podporu 2/3 až 3/4 obyvateľov USA, teda súhlasia s nimi dokonca aj voliči demokratov. Popularita mnohých Trumpových politík je väčšia ako jeho osobná popularita, a to je základom - v úvode spomínanej - štrukturálnej republikánskej voličskej väčšiny.

Konzervatívna revolúcia: koniec ľavicovo-liberálneho poriadku?

Konzervatívna pravica v Amerike teda naberá na sile, a to nielen politicky, ale aj kultúrne. Začína vyhrávať kultúrne vojny, rozbíja úzke hranice verejnej diskusie, ktoré stanovili liberáli, a to je len začiatok. Overtonovo okno sa otvára čoraz viac.

Všetko, o čom nám liberáli hovorili, že sa nedá urobiť, že to nejde, že neexistuje alternatíva, sa robí. Je to možné, je možné prehodiť výhybku, ale musíte chcieť. Žiadne že - takáto je doba, človek to musí rešpektovať, ide o prirodzený vývoj - ako nás o tom presviedčali mnohí umiernení konzervatívci. Doba je vždy len taká, akú si ju urobíme.

Tento zvrat a nástup novej konzervatívnej pravice môže ohlasovať začiatok novej éry - koniec ľavicovo-liberálneho poriadku, ktorý dominoval na Západe od 60. rokov 20. storočia, a nástup konzervatívnejšieho poriadku a konzervatívnej inštitucionálnej dominancie. Nejde len o politiku a hodnoty, ale aj o kultúru, umenie, estetiku, architektúru. Neexistuje žiadny nevyhnutný historický pochod smerom k totálnemu liberalizmu. Práve naopak, liberálny poriadok melie z posledného.

Radikálny odpor voči progresivizmu, technokratizmu, celému skrachovanému liberálnemu konsenzu a establišmentu je nielen možný, ale aj žiadaný. Dopyt po alternatíve je veľký.

Trump to pochopil oveľa lepšie ako mnohí učebnicoví konzervatívci a začína v Amerike národnú konzervatívnu revolúciu. Stojí na dvoch pilieroch. Prvým je America First - obrana národných záujmov, bezpečnosti a prosperity vlastných ľudí, program obnovy priemyselnej moci, technologická a energetická dominancia, odmietnutie mentality úpadku a silná exekutíva, ktorá je schopná konať.

Druhým je víťazstvo konzervatívcov v kultúrnych vojnách a ich petrifikácia - obrana tradičných individuálnych a kolektívnych identít a konzervatívnych hodnôt, dewokizácia spoločnosti a konzervatívny pochod inštitúciami.

Dúfajme, že táto revolúcia sa nakoniec prevalí aj k nám do Európy. V každom prípade Trump predstavuje nádej, že liberálny establišment možno poraziť, že úpadok možno zvrátiť a že možno zvoliť politickú reprezentáciu, ktorá bude klásť záujmy vlastnej krajiny a spoločnosti na prvé miesto. 

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.