Počty chorých na chrípku rastú. Slovensko je na poslednom mieste v zaočkovanosti

Primár Novotný pripomína, že najúčinnejšou prevenciou vzniku infekcie je však očkovanie, ktoré znižuje riziko komplikácií. A keďže chrípková sezóna pretrváva zhruba do začiatku mája, očkovanie je ešte aj teraz aktuálne.

„V našom vakcinačnom centre sa nepotrebujete vopred objednať (očkujú každý utorok v čase od 8.00 do 12.00 h. – pozn. red.), podmienkou je byť zdravý, bez príznakov respiračného ochorenia. V prípade pochybností je v centre lekár, ktorý posúdi zdravotný stav záujemcu. Zároveň je možné zaočkovať sa proti chrípke aj Covidu-19 naraz, čo neprináša pacientovi väčšie komplikácie, ako keď sa očkuje samostatne,“ prízvukuje Novotný.  

Prednosta Pavol Joppa upozorňuje, že tvrdiť o chrípke, že je to „len" silnejšia nádcha, nie je správne.

„Ak vírus dopadne na sliznicu dýchacieho traktu, začne sa množiť a vyvolá na nej zápal. Tento môže vzniknúť na rôznych úrovniach: ako nádcha v nose, ale aj zápal v hrdle, prieduškách či v pľúcach.“

Mýtus o „všemohúcnosti" antibiotík podľa odborníkov tiež neobstojí.

„Sú určené na liečbu baktériových infekcií, pričom chrípka je vírusové ochorenie, na ktoré býva táto skupina liekov neúčinná. So samotným vírusom si imunitný systém poradí. Ťažšie priebehy chrípky liečime antivirotikami,“ vysvetľuje prednosta.

Ochrana proti chrípke existuje

Podľa jeho slov seba aj svoje okolie najlepšie ochránime, ak sa dáme zaočkovať. Pre tých, ktorí veria fámam o tom, že vakcinácia neochráni človeka, ale skôr vyvolá chrípku, vysvetlil, prečo to nie je možné.

„Očkovacia látka neobsahuje vírus, iba jeho neúplné časti, tzv. antigény. Preto nie je možné, aby došlo k množeniu mikroorganizmov. Imunitný systém antigény spozná, osvojí si ich, vytvorí pamäťové bunky a pri kontakte s ozajstným vírusom rýchlejšie tvorí protilátky,“ ozrejmil Joppa.

Chrípka útočí aj na strede i západe Slovenska

Redakcia zisťovala, aká je aktuálna situácia v Univerzitnej nemocnici Bratislava. „Momentálne máme hospitalizovaných 15 pacientov s ťažším priebehom chrípky, sú to osoby prevažne v strednom veku," informovala Štandard hovorkyňa Eva Kliská.

Podobná situácia je aj vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici. Na oddelení infektológie je aktuálne hospitalizovaných 11 pacientov s komplikáciami v dôsledku chrípkového ochorenia.

„Na II. Internej klinike SZU prijali dvoch chorých. Priebežne evidujeme aj osoby, ktorých stav sa skomplikoval natoľko, že museli byť hospitalizovaní na II. Klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny SZU. Ide o pacientov vo vyššom veku s pridruženými ďalšími chorobami. Podľa dostupných informácií, neboli očkovaní proti chrípke," povedala pre redakciu hovorkyňa banskobystrickej nemocnice Ružena Maťašeje.

Slovensko na nelichotivom poslednom mieste

Znepokojujúco vyznievajú štatistiky o prepade zaočkovanosti ľudí proti chrípke v skupine nad 65 rokov, ktorá je najrizikovejšia, najzraniteľnejšia a náchylnejšia na závažné komplikácie spojené s daným ochorením.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Rada Európskej únie odporúčajú 75-percentnú zaočkovanosť v danej vekovej kategórii, pričom na Slovensku je to len 15 percent. Krajiny strednej a východnej Európy vykazujú oveľa nižšiu mieru vakcinácie v porovnaní so západnou Európou. Slovensko je v tomto rebríčku na poslednom mieste.

WHO odporúča očkovanie proti chrípke najmä pre tieto rizikové skupiny:
1. Tehotné ženy: Očkovanie je bezpečné vo všetkých štádiách tehotenstva a chráni matku aj dieťa.
2. Ľudia nad 59 rokov: Riziko komplikácií z chrípky je u starších ľudí vyššie.
3. Deti od šiestich mesiacov do piatich rokov: Sú náchylnejšie na vážne komplikácie.
4. Ľudia s chronickými ochoreniami: Chrípka ich môže zhoršiť.
5. Zdravotnícki pracovníci: Sú v častom kontakte s pacientmi a ľahko môžu šíriť vírus.
6. Osoby žijúce v kolektívnych zariadeniach: Napríklad zariadenia pre seniorov, kde je šírenie veľmi rýchle.