Evanjelium – manifest feminizmu?

Veľa sa rozpráva o identite ženy a muža. O tom, čo je jej podstatou a či sa niekto môže cítiť ženou napriek tomu, že má telo muža. Nezodpovedanou otázkou je, ako takýto človek túžiaci po tranzícii vie, kto to žena v skutočnosti je; čo môže byť jej najbytostnejšou podstatou.

Na druhej strane veľa počujeme o degradácii a zotročení ženy, o znevýhodnení žien či o patriarchálnej spoločnosti. Samozrejme, aj kresťanstvo je na lavici obžalovaných ako jej zotročovateľ. Paradox je, že práve kresťanstvo nie je ničím iným ako hymnom na ženu a na ženský princíp vo svete.

V prvej kapitole Knihy Genezis je žena nazvaná životom

Žena. Jej náboženský význam sa nám odhaľuje už na samom začiatku Biblie, v prvej kapitole Knihy Genezis, ktorá hovorí o stvorení človeka a kde je žena nazvaná životom. Žena je daná mužovi ako jeho život, čo v našom ľudskom jazyku znamená „ako radosť a teplo“, „ako krása a inšpirácia“. Takto sa začína kresťanské učenie o žene.

Do života sveta vstupuje žena ako objekt lásky a obdivu, ako tá, ktorú muž hľadá, bez ktorej nemôže žiť. Láska môže byť skazená ľudskou slobodou, môže sa zvrhnúť na niečo nízke a nedôstojné človeka, ale toto je len deformácia lásky, pád ženského princípu – pôvodná podstata ženy je však vznešená, čistá a všezahŕňajúca.