Európska únia by podľa mladých mala riešiť rastúce ceny a vysoké životné náklady

Z nedávno zverejneného prieskumu Európskeho parlamentu, ktorého súčasťou bolo aj 1 046 mladých ľudí zo Slovenska, vyplynulo, čoho sa ľudia vo veku 16 – 30 rokov v Európskej únii obávajú a zároveň, čo je pre nich v nasledujúcich piatich rokoch najdôležitejšie.

Najväčšie obavy mladých

Najnovší prieskum Eurobarometer poukazuje na politické a spoločenské otázky, postoje a vízie v rámci dnešnej a budúcej Európskej únie. Čo sa týka najväčších obáv, mladí Európania sa najviac boja neustále rastúcich cien a životných nákladov. To bola najčastejšia označená odpoveď 40 percent opýtaných. Túto možnosť uviedla v prieskume Slovákov aj slovenská mládež (47 percent).

Zo širokej vzorky mladých ľudí tretina zadala odpoveď, že životné prostredie a zmena klímy patria medzi dôležité témy (33 percent), na ktoré by sa mala Európska únia v priebehu piatich rokov zamerať. Ako štatistiky uvádzajú, na treťom mieste s vyše 31 percentami mladí spomenuli ekonomickú situáciu a s ňou súvisiace vytváranie nových pracovných miest. 

„Osobne vnímam tieto výsledky ako predvídateľné, ale aj reflektujúce dlhodobé problémy, ktorým naša generácia čelí. Už dlhší čas je zrejmé, že skutočnosti ako rastúce ceny, klimatická zmena a neistota na trhu práce nie sú len prechodné trendy, ale čoraz viac kulminujúce a dlhodobejšie problémy,” skonštatoval pre Štandard 18-ročný Christian, člen Mládežníckeho parlamentu Bratislavského samosprávneho kraja. 

Európsky prieskum: porovnanie slovenských respondentov s európskymi. Foto: europa.eu

Zaujímavý pohľad poskytol aj ďalší člen, 18-ročný Jakub. „Myslím si, že obavy v súvislosti so zamestnaním majú mladí naprieč generáciami a je prirodzené, že v dnešnom dynamickom svete, keď prichádza stále nejaká nová technológia, sa nám môže zdať, že ťažšie nájdeme uplatnenie, najmä ak naše povolanie môže nahradiť AI [umelá inteligencia – pozn.red.].”

Opiera sa aj o štatistiku, v ktorej umelú inteligenciu používa až 48 percent mladých. „Myslím si, že kto nebude v budúcnosti pracovať s AI, bude menej úspešný na pracovnom trhu,” domnieva sa študent z parlamentu, ktorý hovorí aj o rastúcich cenách, ktoré na mladých pôsobia viac, keďže majú zväčša nižšie príjmy. „Inflácia na nás môže dopadnúť tvrdšie,” súhlasí s európskym prieskumom Jakub.  

Ako dôvody, pre ktoré sa mladí ľudia rozhodovali, ktoré obavy sú u nich na prvých priečkach, študenti z parlamentu uviedli aj bezpečnosť alebo celkovo geopolitickú situáciu, napríklad pretrvávajúcu vojnu na Ukrajine, ktorá môže u mladých vzbudzovať obavy z budúcnosti.  

Medzi Štandardom oslovenými študentmi bol aj Kristián, ktorý medzi základné motívy vedúce k zvoleniu jednotlivých obáv radí dlhotrvajúce nedostatky európskeho hospodárstva, zdanlivú nespôsobilosť európskeho parlamentu adresne pristupovať k problémom či nedostatok informačnej výchovy. 

„Totižto už od dôb povojnovej Európy sa nad nami (celou Európou) týči singularita názoru. Diskurz sa neriadi pravidlami a tie rozprávky o ‚efektívnej komunikácii‘ z piateho ročníka na základnej škole nikto neuplatňuje,” myslí si 20-ročný člen mládežníckeho parlamentu.

Z jeho vyjadrení vyplýva, že neexistuje argumentácia či akademická kontrola vysloveného. A tak podľa neho každý, kto si povie svoje dostatočne pôsobivo, získa svoje publikum. „Populizmus nie je len politický problém, ale je základným rušivým elementom informačne spôsobilej spoločnosti. Pluralita názorov robí spoločnosť heterogénnou, no čo jej dáva pružnosť, je ochota názorov sa vnímať,” konštatuje. 

Hlavným zdrojom informácií zostávajú sociálne médiá

S nástupom sociálnych sietí, ako ich poznáme dnes, kedy pred skoro 30 rokmi vznikla prvá (už neexistujúca) sociálna sieť SixDegrees, sa prirodzene zmenili aj miesta, odkiaľ čerpajú generácie dnešných dvadsiatnikov väčšinu informácií. 

„V minulosti určite prevažovali televízia, rozhlas či tlačené noviny viac, čo prirodzene podporovalo zdieľanie informácií ďalej (s rodinou), nebolo to také súkromné až personalizované ako v súčasnosti, keď napríklad práve cez sociálne siete získavame informácie už v nie takej jednotnej organizovanej forme, ale na základe algoritmu,” myslí si 17-ročná Nela, ktorá sa z miesta Mládežníckeho parlamentu BSK taktiež vyjadrila pre Štandard. 

Ako ďalej vraví, zmenu vníma skôr pozitívne, keďže informácie sú podľa nej momentálne viac dostupné pre všetkých, a to hocikedy. 

V európskom prieskume sociálne médiá so svojimi 42 percentami posunuli televíziu len o pár percent na druhé miesto. Politické a spoločenské otázky si tak prostredníctvom televízie vyhľadáva 39 percent opýtaných, skôr tridsiatnikov. 

Po televízii nastupujú online spravodajské médiá či rádio (26 percent). 

Tabuľka presne špecifikuje vek či pohlavie mladej generácie a s ňou súvisiace preferencie vo výbere zdroja informácií. Foto: europa.eu

„Zaskočila ma slovenská štatistika zdrojov informácií, kedy sú na tom rovnako televízia a sociálne siete. Bol som presvedčený, že mladí nepozerajú televíziu,” konštatuje Jakub, ktorého tiež príjemne prekvapilo, že viac ako štvrtina mladých číta online noviny.

„Myslel som si, že rovesníci nemajú taký záujem vyslovene o spravodajstvo, lebo keď idete na Instagram alebo pozeráte televíziu, nejdete tam primárne získať informácie o dianí, to vám vybehne medzi iným obsahom, ale na spravodajské portály sa zameriate s cieľom práve získať informácie,” dodáva 18-ročný Jakub z Mládežníckeho parlamentu BSK. 

Na tému sociálnych sietí reaguje aj Kristián, ktorý si myslí, že práve ony budú vo svojom postavení neustále silnieť, a to nielen medzi mladými, ale všeobecne. „Táto hypotéza počíta s premisou, že internet sa bude ďalej rozvíjať a že sa stáva integrovanou časťou našich životov. Človek, mladý či nie, siahne do vrecka a má Instagram v ruke. To isté neurobí s televízorom,” dodáva 20-ročný Kristián.

Zaujímavá je aj informácia, podľa ktorej najmladší účastníci prieskumu vo veku 16 – 18 rokov dôverujú po sociálnych sieťach rodine a priateľom a práve ich si vyberajú za svoj overený zdroj informácií. U starších sa rodina posúva na nižšie priečky. Štatistický zdroj uvádza, že Instagram (47 percent), TikTok (39 percent) a YouTube (37 percent) sú dnes siete, kde si mladí vyhľadávajú informácie. 

„Rodina je, pochopiteľne a podľa mojej mienky, správne na chvoste [u starších – pozn. red.], pretože od nej nemáte získavať spravodajstvo, s rodinou máte o dianí diskutovať, komentovať, skrátka vymieňať si názory na problematiku,” hovorí opäť mladý Jakub, ktorý si zároveň myslí, že jeho generácia sa v tomto posunula. Podľa neho v minulosti platilo, že ako volili mladí, záviselo od názoru rodičov. V súčasnosti sa tento trend otočil.

Mládežnícky parlament BSK má od marca nových členov, ktorí sa budú zapájať do krajskej samosprávy. Foto: Bratislavský samosprávny kraj

„Rodina je zdrojom fundamentálnych hodnôt človeka, ktoré majú vplyv na jeho preferencie médií. Rovnako informačná výchova by do značnej miery narušila rast popularity sociálnych sietí, keďže väčšina z nich si zakladá na postmodernom vulgárnom spravodajstve či populistickom prepise reálií,” reaguje na štatistickú odpoveď o rodine študent Kristián.

Mladý muž má na dnešné spravodajstvo svoj názor. „Ako povedal jeden známy muž: ,Agitácia nie je publicistický žáner. Žiaľ, publicistiku naši žurnalisti neštudovali’,” uzatvára tému relevantných a pravdivých informácií z médií Kristián, pre ktorého bol, tiež ako pre ostatných študentov z parlamentu, zároveň neočakávaným prekvapením prominentný podiel Facebooku a televízie. 

Dezinformácie hýbu svetom

Podľa Eurobarometra, ktorý pre Európsku komisiu vypracovala agentúra Ipsos (European Public Affairs), si generácia mladých uvedomuje, že online priestorom môžu kolovať aj dezinformácie a falošné správy. Vyše 70 percent opýtaných má pocit, že takéto nepravdivé správy dokáže rozoznať. 

Študentka Nela hovorí o výzvach, ktorým dnešná mladá generácia musí čeliť. „Cez sociálne siete je dnes oveľa jednoduchšie dostať sa k informáciám, aj napríklad cez neoverené médiá (skrátka, hocikoho),“ špecifikuje Nela, ktorá odporúča svojim rovesníkom zvážiť väčšiu kontrolu obsahu, aby neuverili dezinformáciám.

Nela chápe aj prípadnú obavu rodiny, ktorá prerástla až do spoločenskej, kedy sa staršie ročníky pýtajú, prečo mladí informácie nečerpajú z tradičných overených médií, oficiálnych inštitúcií, ale cez ich virtuálny svet odtrhnutý od skutočnej reality na sociálnej sieti. 

„Na druhej strane však veľmi podporujem pokrok i týchto tradičných masmédií a inštitúcií, ktoré už nachádzajú spôsob svojej komunikácie práve aj s využitím sociálnych sietí,” konštatuje mladá študentka, ktorá je toho názoru, že nakoniec vždy ide hlavne o mediálnu gramotnosť a je v podstate jedno, z akého zdroja informácia prišla. 

Najdôležitejšie hodnoty mladých ľudí

V hodnotovom rebríčku mladej generácie podľa Eurobarometra najviac rezonuje ochrana ľudských práv, demokracia a mier. Číslo pri tejto odpovedi sa vyšplhalo na 45 percent zo všetkých Európanov.

Ako druhá dôležitá hodnota je sloboda slova a myslenia (41 percent). V tabuľke sa ukázali ako dôležité aj ľudská dôstojnosť, tolerancia a rešpektovanie rozmanitosti v spoločnosti, rodová rovnosť, boj proti diskriminácii či ochrana menšiny. 

Hodnoty mladých ľudí sa podľa štatistiky od roku 2021 nezmenili. 

Hodnoty slovenskej mládeže

Čo sa týka slovenských mladých ľudí, ktorí boli do európskeho prieskumu zapojení, sa viac ako polovica (52 percent) priklonila k dôležitosti ľudských práv, k demokracii a k mieru.

Úctu k národnej identite a kultúre zvolilo len 15 percent. Dnešných mladých ľudí skôr zaujali hodnoty ako sloboda slova a myslenia či tolerancia, rešpektovanie rozmanitosti v spoločnosti, ľudská dôstojnosť a právny štát.

„Môže sa stať, že v prípade náhlych geopolitických zmien sa tieto hodnoty potlačia a ďalšia generácia ich už poznať nebude, ako za socializmu, a preto je dôležité si ich pripomínať, chrániť a konať na základe nich,” komentuje v skratke opäť Jakub z parlamentu.

Mladí sú v EÚ viac-menej spokojní

Štatistický materiál ešte obsahuje otázky súvisiace so spokojnosťou mladých v Európskej únii. Tu sa respondenti rozdelili na polovicu. Kým jedna časť s počtom 31 percent je so spôsobom, akým momentálne únia funguje, spokojná, druhá časť opýtaných s počtom 32 percent spokojná nie je. 

Ďalšie čísla (21 percent) zahŕňajú mládež, ktorá bola v tejto otázke skeptická, a posledných šesť percent zostáva vo všeobecnosti proti myšlienke Európskej únie. 

„Zvykli sme si na ‚luxus‘ EÚ a jej výdobytky, ale už s jej ochranou, identitou máme značné problémy. Ak sa Európania zhodnú na jednote a spoločnom postupe v geopolitických výzvach, tak majú tieto výdobytky predpoklad prežiť po ďalšie dekády,” pokračuje pre Štandard v konštatovaní Jakub. 

Z jeho slov ďalej plynie, že ak sa každý štát bude skrývať za nejaké nacionalistické záujmy, bude sa rozbíjať jednota. Ak sa podľa neho nebude investovať do obrany, „tak raz sem môže napochodovať nejaká mocnosť, ktorá ju znova rozdelí a znepriechodní, ako počas studenej vojny”. 

Z oslovených, ktorým sa členstvo v únii pozdáva, viac ako tretina mladých ľudí (37 percent) život a členstvo v EÚ vyzdvihuje z dôvodu lepších možností v rámci štúdia, s ktorým sú úzko späté možnosti štipendií v zahraničí. Medzi priority a výhody, ktoré narodení po roku 1995 uprednostňujú, patrí aj slobodné cestovanie či dobrovoľná práca v zahraničí. 

„Osobne si myslím, že tieto výhody EÚ určite budú platiť ešte dlhé roky. Ako mladý človek vnímam možnosť študovať v zahraničí a hlbšiu spoluprácu medzi krajinami ako také základné sociálne piliere. Tieto benefity nám nielen otvárajú dvere k skúmaniu rôznych krajín, kultúr a tradícií, ale aj zároveň prispievajú k stabilite a vzájomnej spolupráci medzi členskými štátmi,” komentuje výsledky štatistiky mladých v celej Európe 18-ročný Christian.

Zároveň však uvádza, že ho mierne zaskočilo, že medzi hlavnými výhodami neboli vôbec spomenuté žiadne ekonomické aspekty EÚ, ktoré by on osobne v tabuľke prieskumu zvolil. Podľa neho dnešní mladí ľudia vnímajú hlavne sociálne a diplomatické výhody než tie ekonomické. 

Ako príklad uvádza jednotný trh, ktorý podľa neho značne prispel do rastu nášho HDP a životnej úrovne ako takej.  

„Isteže, nič nie je dokonalé a verte mi, že EÚ má ďaleko od dokonalosti, či už ide o slabnúcu produktivitu, alebo slabú inováciu. Je však dôležité sa pozrieť na tieto problémy spolu a adresovať ich kolektívne. Ja osobne verím v silnú a spoločnú Európu,” vyhlasuje na záver člen mládežníckeho parlamentu Christian. 

Ako vraví, je dôležité, aby sa mladí ľudia angažovali, podporovali hodnoty, ktoré EÚ predstavuje. „Pre mňa je jedna tá najzákladnejšia – a to mier a spolupráca,” dodáva.  

Prieskum zhodnotila aj predsedníčka

Roberta Metsolová z Malty, predsedníčka Európskeho parlamentu, k štatistickým údajom z Eurobarometra uviedla, že je pre politikov životne dôležité počúvať mladých Európanov. Vyjadrila sa hlavne k obavám, medzi ktoré patria bezpochyby rastúce ceny, klimatické zmeny, bezpečnosť a šanca nájsť si dobrú prácu. „To sú obavy, ktoré musíme riešiť pri každom našom rozhodnutí a v každom zákone, ktorý prijmeme. V opačnom prípade riskujeme, že stratíme celú generáciu pre dezilúziu.”

Metsolová tiež pripomenula politikom a sociálnym médiám ich osobitnú zodpovednosť za boj proti narastajúcim dezinformáciám, keďže budúcnosť Európy je podľa Európskeho parlamentu spojená s mladými ľuďmi. Na základe výsledkov si tak Európsky parlament dal záväzok posilniť „hlas mladých ľudí” a podporiť ich zapojenie do formovania budúcej Európy.