Clá nie sú nič iné než zasypávanie prieplavov či búranie mostov

Vydal sa preto tiež vybudovať Panamský kanál, ale ten sa mu nepodarilo dokončiť. Bohužiaľ, jeho robotníci hromadne umierali na maláriu, a tak si prieplav musel na dokončenie ešte počkať.

Prečo takéto kanály staviame? Francúzsky ekonóm z doby de Lessepsa Fréderic Bastiat na to mal už v tom čase odpoveď. Aby sme mali rýchlejší, a teda aj lacnejší medzinárodný obchod. A ostatne aj ten vnútroštátny: „Darí sa nám stavať mosty, budovať cesty a upravovať ich chodníkmi či železnými zábradliami,“ tvrdil Bastiat.

A je to presne tak. Vkladáme ohromné úsilie a často aj ľudské životy do prekonávania prekážok medzinárodného obchodu, ktoré nám postavila do cesty sama príroda. Budujeme tunely, mosty a prieplavy, aby sme sa vyhli nástrahám prírody.

Clá nie sú ničím iným než horou, močiarom či liahňou komárov. Je to nástroj, ako urobiť medzinárodný obchod menej lukratívnym. Ako keby sme zasypali prieplavy, zbúrali mosty či pridali spomaľovače na diaľnice.

Napokon, najlepšie to opisuje sám Bastiat: „Medzi týmito prekážkami je však aj jedna, ktorú sme si sami a s nemalými nákladmi zriadili. [...] Na hraniciach sú rozmiestnení po zuby vyzbrojení muži, ktorých úlohou je byť prekážkou preprave tovaru z jednej krajiny do druhej. Hovorí sa im colníci a majú úplne rovnaký vplyv ako vyjazdené koľaje či zlé cesty.“

Touto optikou je, samozrejme, všetko oveľa jednoduchšie na pochopenie. V čase, keď Donald Trump so svojím ministrom financií zavádzajú a odvolávajú jedno clo za druhým, je najvyšší čas sa vrátiť ku klasikom a pochopiť, čo clá skutočne sú.

Nevylučuje to, že sa clá dajú využiť ako geopolitický nástroj moci. Ostatne aj zasypanie prieplavu by mohol byť prostriedok na vyjednávanie. Nedá sa ale odvolávať na ekonómiu. Tam už je to vďaka Frédericu Bastiatovi skoro dve storočia vyriešená vec.