Qualcomm „bojuje“ s Arm prostredníctvom protimonopolných úradov

Jeden z lídrov na trhu s čipmi do mobilných telefónov - spoločnosť Qualcomm - podala podnet inštitúciám zaoberajúcim sa trhovou konkurenciou na troch svetadieloch.

Firma oslovila Európsku komisiu, Federálnu komisiu pre obchod (FTC) z USA aj Kórejskú komisiu pre spravodlivý obchod (KFTC) z Južnej Kórey.

Dôvodom má byť údajné monopolné správanie spoločnosti Arm Holdings, tvorcu intelektuálneho vlastníctva, na základe ktorého Qualcomm svoje mikročipy vyrába.

„Arm sa naďalej zameriava na zlepšovanie inovácií, podporu hospodárskej súťaže a rešpektovanie zmluvných práv a povinností,“ uviedla firma v e-mailovom vyhlásení a dodala, že „akékoľvek obvinenie z protisúťažného správania nie je nič iné, ako zúfalý pokus spoločnosti Qualcomm odviesť pozornosť od podstaty a rozšíriť prebiehajúci obchodný spor strán vo svoj vlastný konkurenčný prospech.“

Nový čip od Arm mení situáciu

Jedným z dôvodov, pre ktorý Qualcomm napadol spoločnosť Arm Holdings za monopolné správanie sa, je skutočnosť, že Arm prestala byť nestranným dodávateľom licencovaného intelektuálneho vlastníctva a vstúpila priamo na trh s mikročipmi. 

Spoločnosť Arm sa rozhodla vyvinúť nový čip určený na vykonávanie úloh umelej inteligencie (AI) a nechať si ho vyrobiť, s najväčšou pravdepodobnosťou v taiwanskej spoločnosti TSMC. K dispozícii by mal byť už počas tohto leta.

Začala sa dokonca „preťahovať“ o talentovaných zamestnancov so svojimi existujúcimi zákazníkmi - kvalitní odborníci z oblasti mikročipov sú na pracovnom trhu vzácnou komoditou.

Využívať by ho mala Meta či projekt Stargate

Detaily nového čipu ešte nie sú verejné, no uvažuje sa, že by mohol slúžiť na to, aby AI mohla vykonávať úlohy, čím by priamo konkuroval najväčšiemu dodávateľovi hardvéru pre beh a tréning umelých inteligencií - spoločnosti Nvidia.

Medzi jeho prvými používateľmi by mala byť aj firma Meta, prevádzkovateľ sociálnych sietí Facebook a Instagram.

Čip od Arm bude pravdepodobne využívať aj projekt Stargate, infraštruktúra pre beh úloh AI vybudovaná v USA. Medzi akcionármi je - okrem OpenAI, Oracle a investora z Abú Zabí či spoločnosti MGX - aj japonská firma SoftBank. Táto firma je majoritným vlastníkom spoločnosti Arm.

SoftBank pritom nedávno oznámila, že je pripravená pridať do svojho portfólia aj nezávislého dodávateľa serverových mikročipov postavených na architektúre ARM, firmu Ampere Computing.

Podobné produkty - teda čipy využívané v dátových strediskách určené nielen pre umelú inteligenciu - dodáva aj Qualcomm. Mikročip od Arm by sa tak stal priamou konkurenciou jeho produktom.

Qualcomm ohrozuje MediaTek aj Apple

Využívanie intelektuálneho vlastníctva Arm predstavuje pre Qualcomm kľúčovú súčasť biznisu. Ten do vysokej miery predstavuje oblasť čipov pre smartfóny, ktoré sú postavené prakticky výhradne na architektúre od Arm.

V situácii, keď spoločnosti konkurent MediaTek - donedávna obmedzený na nižší a stredný segment trhu - siaha aj na lukratívny „high end“, si nemôže dovoliť zaváhanie.

Jeho postavenie ohrozuje aj skutočnosť, že v blízkej dobe príde o významného a solventného zákazníka. Firma Apple, ktorá vo svojich mobiloch používa 5G modemy od Qualcommu, prišla s vlastným riešením.

Nedávno vydaný telefón iPhone 16e obsahuje 5G modem C1, vyvinutý samotným Apple. Pravdepodobne sa objaví aj v iných smartfónoch tejto firmy.

Zvažovali aj prevzatie Intelu

Jednou z úvah, ktorou sa manažment Qualcommu minulý rok zaoberal, bol pokus o prevzatie najväčšieho amerického výrobcu polovodičov.

Intel má totiž schopnosť polovodičové čipy nielen navrhovať, ale aj vyrábať. To by Qualcommu prinieslo nezanedbateľnú výhodu oproti konkurencii, ktorá - rovnako ako súčasný Qualcomm - fabrikami na výrobu čipov nedisponuje.

Výrobná kapacita tovární je pritom jedným z produkčných limitov polovodičového priemyslu. Drvivá väčšina zákaziek od lídrov trhu ako Nvidia, AMD či samotného Qualcommu vychádza z výrobných liniek taiwanského TSMC.

Väčšina jeho fabrík však sídli na ostrove, ktorý je trápený nielen prírodnými katastrofami v podobe zemetrasení a hurikánov, ale aj hrozbou obsadenia pevninskou Čínou.

Transakcia s Intelom sa nakoniec nerealizovala. Zmenu osudu "rodinného striebra" amerického polovodičového priemyslu neovplyvnila len nesmierna finančná náročnosť tejto operácie, ale aj politické dôvody.

Hegemónia architektúry ARM

Základnou súčiastkou každého počítača či mobilného telefónu je mikroprocesor. Ide o mikročip vykonávajúci na základe programu úlohy, ktoré príslušný softvér požaduje.

Konkrétny spôsob vykonávania inštrukcií, čo sú základné „slová“ každého programu, ktorým mikroprocesor priamo „rozumie“, definuje takzvaná „architektúra“. Tá, okrem iného, špecifikuje aj najmenšie množstvo dát, ktoré dokáže mikroprocesor „prehltnúť“.

Bežné „písička“, teda počítače odvodené od modelu IBM PC, fungujú na architektúre x86, ktorá prišla v roku 1978 s mikroprocesorom Intel 8086. Okrem Intelu vyrába súčiastky s touto architektúrou aj AMD.

Prakticky celý trh mobilných telefónov vrátane iných druhov mobilných zariadení ako tablety či niektoré notebooky, je postavený na architektúre ARM. Na nej v súčasnosti okrem mobilných telefónov a tabletov tejto firmy fungujú aj počítače od Apple.

Výrobcovia si licencujú návrhy čipov

Tvorca architektúry, britská firma Arm Holdings, predáva licencie výrobcom čipov, ktorí na ich základe navrhujú mikročipy vlastné.

Majitelia licencie môžu využívať priamo návrhy od Arm alebo si ich upraviť pre svoje potreby - pritom však zostávajú softvérovo kompatibilné s čipmi od ostatných používateľov licencie. To vo výsledku umožňuje, aby na čipoch rôznych výrobcov bežal rovnaký softvér.

Návrh konkrétneho čipu sa dodáva vo forme „zdrojového kódu“, teda opisu štruktúry konkrétneho čipu v špeciálnom „programovacom“ jazyku nazývanom „jazyk opisu hardvéru“ (HDL). Medzi takéto jazyky patrí napríklad Verilog alebo VHDL.    

Okrem spoločnosti Qualcomm, ktorá už s Arm viedla niekoľko súdnych sporov, využíva intelektuálne vlastníctvo Arm aj Samsung, Apple, Nvidia, Xiaomi či európski producenti mikročipov ako NXP Semiconductors a Infineon.