Štát chystá veľké zmeny v samosprávach. V hre je aj zníženie počtu krajov

Kľúčom k úspechu reformy bude celospoločenská dohoda vrátane politického spektra. Rezort zriadil koordinačný výbor, ktorý má zmeny usmerňovať.

„Požiadali sme o nomináciu členov do spomínaného výboru všetky politické strany, ktoré majú zastúpenie v Národnej rade, zástupcov združení reprezentujúcich samosprávu, ako aj relevantných zástupcov štátnej správy, ktorých sa usporiadanie verejnej správy dotýka," uviedol pre Štandard tlačový odbor ministerstva vnútra.

Vznikol dotazník pre samosprávy

Ministerstvo už sonduje, ktoré zmeny by mohli byť pre kraje, mestá a obce prijateľné. Poslalo im elektronický list s piatimi otázkami. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) chce, aby sa o plánovaných zmenách rozhodlo až po širokej diskusii so samosprávami.

Jedna z otázok sa týka prípadného oddelenia komunálnych volieb od regionálnych. Slovensko totiž zažilo na jeseň 2022 unikátne hlasovanie v obidvoch typoch volieb v jeden deň.

 „Spojené voľby znamenali, že neboli lacnejšie a došlo ešte k zníženiu volebnej účasti v komunálnych voľbách asi o 2,5 percenta, a aby toho nebolo málo, vo voľbách sa stratila originalita,“ zhodnotil štátny tajomník ministerstva vnútra Michal Kaliňák.  Myslí si, že po ich spojení málokto vedel, kto kam kandiduje a akú ponuku predkladá voličom. „Voľby musia byť zrozumiteľné, aby boli dôveryhodné, a tu sa ukázalo, že to vcelku tak nebolo,“ dodal. 

Rezort vnútra sa komunálnych lídrov pýta, či je podľa nich potrebné nastaviť systematickú podporu medziobecnej spolupráce. „Ďalšia otázka sa týka toho, či vidia prínos v tom, aby ministerstvo vnútra zabezpečovalo systém vzdelávania,“ ozrejmil Kaliňák. 

Starostovia majú povedať tiež svoj názor na zavedenie takzvaného inflačného automatu. „Ak sa dane alebo poplatky zvyšujú iba o výšku inflácie, v tom prípade nech je to automatické bez úpravy všeobecne záväzného nariadenia,“ doplnil štátny tajomník.

Starostovia sa majú vyjadriť aj k tomu, či by dali rezortu vnútra mandát na presadenie takzvaného existenčného minima. Ide o garanciu toho, že finančné prostriedky pre samosprávy v budúcom roku neklesnú pod úroveň tých z predchádzajúceho roka.

Zvažuje sa menej krajov

Šéf rezortu vnútra naznačil možnosť otvorenia diskusie o znížení počtu samosprávnych krajov, či optimalizácie ich kompetencií. Vie si predstaviť aj zníženie ich počtu.

„Pobavme sa o tom, či sú kompetencie vyšších územných celkov dostatočné na to, aby ich bolo osem. Predsa len máte osem veľkých úradov, osem ansámblov úradníkov. Vôbec sa nebránim debate o tom, či nie je namieste mať iba tri samosprávne kraje,“ povedal Šutaj Eštok.

V prípade okresných úradov je situácia odlišná. Štátny tajomník Kaliňák ozrejmil, že na stole nie je rušenie okresných úradov, diskutuje sa len o optimalizácii najmenších okresných úradov a ich prípadnej integrácii s mestskými úradmi.

Rezort vnútra v najmenej rozvinutých regiónoch postupne otvára Centrá zdieľaných služieb. Ich cieľom je zabezpečiť lepšiu kvalitu a dostupnosť verejných služieb. Ide o nový model spolupráce, kde si obce zdieľajú úradníkov potrebných na ich chod.

Prvé otvorili vo Fiľakove, Tornali a Medzilaborciach. Ďalšie nedávno pribudli v Sečovciach a Veľkých Kapušanoch. „Budúcnosť regiónov je v zdieľaní a už teraz vidíme záujem ďalších obcí o to, aby sa stali súčasťou týchto centier. Je to dobrý signál k ich rozširovaniu z hľadiska samospráv aj novej agendy. Takto nastavené centrá majú rozvojový potenciál aj garanciu udržateľnosti," mieni Kaliňák.

Pokiaľ ide o zoštíhlenie krajskej samosprávy, Združenie samosprávnych krajov SK8 sa zatiaľ stavia k tejto téme zdržanlivo. „Vyjadriť sa k počtu vyšších územných celkov bez kontextu, ako by reforma verejnej správy vyzerala, aké by mali vyššie územné celky kompetencie, či prebehne, a v akom rozsahu reforma miestnej samosprávy, je preto predčasné," tlmočila stanovisko SK8 Jana  Červenáková.

Dodala, že Únia miest Slovenska a aj združenie krajov predstavia svoje návrhy do leta.