O jednej výnimočnej modlitbe jedného zloducha

Ide o modlitbu pokánia a odpustenia, starú viac než 2 000 rokov, ktorej názov ju spája s jedným z najhorších kráľov zaznamenaných v celej Biblii.

Modlitba Manassesa je mnohými považovaná za apokryfné dielo, čo v tomto prípade znamená, že nepoznáme jej presný pôvod. Možno ani nepochádza priamo od judského kráľa Manassesa (697 – 643 pred Kristom), ktorého život a vládu zachytávajú starozákonné Knihy kráľov a Knihy kroník, ale či už je modlitba apokryfná alebo nie, či je stará 2 000 alebo 2 500 rokov, je to modlitba, ktorú sa oplatí vložiť do úst a ohmatať jazykom. Je to hĺbavé a srdcervúce vyjadrenie pokánia, ktoré vyzdvihuje krásu Božieho odpustenia.

Hoci dnes nie je veľmi známa, nachádza sa v mnohých slávnych Bibliách histórie a kópia tejto modlitby sa našla v 20. storočí medzi zvitkami od Mŕtveho mora. Je zaznamenaná vo Vulgáte zo 4. storočia, v nemeckej Biblii Martina Luthera zo 16. storočia, dokonca existuje jej kópia aj v anglickej Biblii kráľa Jakuba zo 17. storočia. Modlitba je veľkou súčasťou našej kresťanskej histórie.

Pokánie je ako zmena mysle, premena človeka

Aj keď dnes nie je v každej jednej katolíckej Biblii, stále pretrváva každoročná východná tradícia spievať túto modlitbu počas pôstnej bohoslužby Veľkého povečeria, ktorá je predovšetkým bohoslužbou pokánia. A pre východ pokánie neznamená len povedať „prepáč“: Pokánie je proces uzdravenia; proces približovania sa k Bohu. Pokánie je definované ako zmena mysle, premena človeka. Pokánie však hovorí menej o hriechu a viac o milosrdenstve a láske Boha.