Rodičovský dôchodok je opäť pod paľbou. Odborári žiadajú jeho úplné zrušenie

Okrem spomínanej novej taxy odborári v doktríne odporúčajú štátu sústrediť sa na dlhodobo zanedbávaný tretí pilier, postupný odchod do dôchodku či primeraný dôchodkový vek. Systém sociálneho poistenia by mal podľa konfederácie prinášať ochranu nielen pracujúcim, ale aj ostatným skupinám obyvateľstva Slovenskej republiky. 

Prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová sa vyjadrila, že by sa systém mal sústrediť aj na úrazové či nemocenské poistenie a nielen na dôchodky pracujúcich ľudí. „Súčasný vývoj, poznamenaný najmä neodvratným procesom starnutia populácie, si bude vynucovať razantné zmeny,“ uvádza sa v strategickom materiáli konfederácie.

Na tlačovej konferencii odborových zväzov Uhlerová informovala, že posledný materiál, ktorý konfederácia vytvorila ešte v roku 2014, bolo potrebné prekopať a nastaviť nové pozície tak, aby reflektovali zmeny na trhu práce.

„Tie do budúcnosti budú – alebo už aj v súčasnosti sú – značne ovplyvnené demografickým vývojom, ktorý sa nám potom prejavuje aj v jednotlivých subsystémoch sociálneho poistenia,“ podotýka Uhlerová s tým, že nezanedbateľnú úlohu zohráva aj technologický vývoj, ktorý je už v súčasnosti v systéme značne citeľný.

Rentu od detí chcú zrušiť úplne

Rodičovský dôchodok sa zaviedol, a teda je účinný od roku 2023 pre osoby, ktoré musia byť rodičom alebo osvojiteľom dieťaťa alebo fyzickou osobou, ktorá vychovala dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov.

Nárok naň majú poberatelia starobného dôchodku, invalidného a výsluhového dôchodku, vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku. „Je neprípustné, aby časť príjemcov dávok z povinného dôchodkového systému bola zásadným spôsobom zvýhodnená oproti ostatným, napríklad formou rodičovského dôchodku,“ tvrdí konfederácia.

Práve zavedenie rodičovského dôchodku bolo podľa nej radikálnym zásahom do princípu univerzality a uniformity. „Dochádza tak k vytvoreniu dvoch nerovnoprávnych kategórií dôchodcov. Táto dávka by mala byť zrušená,“ dopĺňa vo svojich materiáloch konfederácia. 

Námietok voči nastaveniu bolo a naďalej je viac. „Hovoriť o 'diskriminácii' toho či onoho návrhu sa stáva v dnešnej spoločnosti už zlozvykom, klišé a pripomína to nervový tik,“ konštatuje pre Štandard Vladimír Palko, jeden z ideových otcov rodičovských dôchodkov.

Vysvetľuje, že filozofia rodičovského dôchodku tkvie v tom, že nemal byť gestom solidarity alebo milosrdenstva zo strany silného štátu voči slabej rodine, ale dávkou, ktorá je uznanou a zaslúženou odmenou zo strany štátu.

„Štát cez ňu vracia rodičom dôchodcom niečo z ich nákladov, ktoré mali pri výchove detí, ktoré neskôr pracovali a odvádzali odvody do sociálnej poisťovne. Ide tu o princíp 'niečo za niečo',“ vysvetľuje.

Inú situáciu však zažívali rodičia, ktorí vychovávali postihnuté dieťa, ktoré nebude nikdy pracovať. „Je jasné, že pri filozofii rodičovského dôchodku, ktorú uvádzam, ho nedostanú,“ hovorí Palko, ale navrhuje zavedenie inej dávky k dôchodku, ktorú by dostávali. „To by však bola dávka podľa úplne inej filozofie. Bola by prejavom solidarity. Taká dávka sa musí úplne inak volať a inak definovať,“ dopĺňa.

Spôsob rodičovského dôchodku, ktorý zvolili, mal podľa Palka ukázať ľuďom, že dôchodkový systém môže prežiť len vtedy, keď budú mať deti a tie budú na Slovensku pracovať.

„Škodlivosť nereformovaného priebežného systému je v tom, že učí ľudí veriť v to, že v starobe ho uživia deti tých druhých. Nuž neuživia,“ uzatvára odborník, pričom sa čuduje, že sa niekto v súčasnom stave demografie ešte odvažuje o rodičovskom dôchodku pochybovať.

Ten však od 1. januára 2025 po schválení konsolidačného balíka prešiel radikálnou zmenou. Rodičia ho budú môcť získať od svojich detí prostredníctvom asignácie zaplatenej dane. Sociálna poisťovňa ho už prestala vyplácať tým, ktorí naň mali nárok.

V tomto roku túto rentu nedostane nik. Náhradu vo forme asignácie podielu zaplatenej dane Sociálna poisťovňa prvýkrát vyplatí v roku 2026 na základe údajov z daňových priznaní za rok 2025.

Kým dosiaľ predstavoval rodičovský príspevok podľa dát zo Sociálnej poisťovne zhruba 338,40 eura, v nasledujúcom roku príde niektorým rodičom podstatne nižšia suma, v lepšom prípade pôjde zhruba o desiatky eur.

Rodičovský dôchodok podľa Vladimíra Palka svojím spôsobom doplatil na presadenie toho trinásteho. „Tí, pre ktorých je výhodný plnohodnotný trinásty dôchodok, a tí, pre ktorých je výhodnejší rodičovský dôchodok, sú predsa odlišné skupiny dôchodcov,“ vysvetľuje pre Štandard.

Dodáva, čo sa stane v prípade zrušeného rodičovského príspevku a zavedenia plnohodnotného trinásteho dôchodku. „Získajú na tom všetci bezdetní dôchodcovia,“ vraví o opatrení vlády, ktorá sa v dôchodkovej politike postavila na stranu bohatších proti chudobnejším.

Opatrenia by pomohli rozpočtu

Keďže demografický vývoj Slovenska ukazuje na výrazné starnutie populácie, odborové zväzy v navrhovaných riešeniach apelujú na spôsob financovania penzií. „V období starnutia populácie, keď je jasné, že počet pracujúcich a odvádzajúcich do systému bude nedostatočný v pomere k poberateľom dôchodkových dávok, je nutné hľadať alternatívne zdroje financovania,“ konštatuje vo svojom materiáli odborový zväz.

Do úvahy podľa neho pripadá zavedenie účelovej dane z technológií, robotov a umelej inteligencie, ktoré postupne vytláčajú ľudí z ich pracovných pozícií. Tá by čiastočne zrovnoprávnila robotickú (automatizovanú) prácu s prácou ľudskou.

Podľa konfederácie je aj súčasné nastavenie dôchodkového veku sociálne nespravodlivé a poskytuje možnosť nerovnakého zaobchádzania s účastníkmi. Upozorňuje na rozdiely pri náročnosti práce, hlavne na fyzickú a psychickú záťaž či nekvalitné pracovné prostredie, ktoré pracujúcich neskôr obmedzí vo vykonávaní práce do určitého veku.

Pri súčasnom trende predlžovania veku pre vznik nároku na starobný dôchodok sa podľa odborárov reálne môže stať, že budú existovať skupiny zamestnancov, ktoré nebudú spĺňať podmienku fyzického veku (a možno ani počtu odpracovaných rokov), ale fyzicky (prípadne mentálne) nebudú schopní vykonávať pôvodnú profesiu. 

V návrhu upozorňujú aj na súčasný vek odchodu do starobného dôchodku - každý musí aktuálne splniť rovnakú podmienku a tou je vek. „Pre zamestnancov, ktorí vykonávali práce s vyššou mierou náročnosti a v zdraviu škodlivom prostredí, je potrebné hľadať možnosti, aby ich nárok na dôchodkové dávky nastal skôr,“ odporúčajú. 

Problémom je podľa nich markantný rozdiel v odlišnom vstupe na pracovný trh, keďže vysokoškoláci vstupujú na prvé pracovné pozície v neskoršom veku, a teda majú v tom istom veku odpracovaných menej rokov ako absolventi stredných škôl.

Vo výsledku to môže byť niekedy až o celé desaťročie. Vstup do veku starobného dôchodku však zostáva rovnaký. „Konštrukcia veku pre vznik nároku na starobný dôchodok postavená len na fyzickom veku je sociálne nespravodlivá,“ myslia si odborári.

Konfederácia odborových zväzov zastáva názor, že reforma by sa mala týkať aj zohľadnenia počtu odpracovaných rokov. Ten by podľa nich mal byť základom na získanie nároku na starobnú dôchodkovú dávku, a nie vek, ako je to doposiaľ.

Základný dôchodkový systém musí taktiež podľa odborových zväzov poskytovať minimálne dávky nad úrovňou životného minima, aby tak zabezpečil finančný príjem, ktorý umožní dôstojný život v starobe, pričom budú dôchodcovia schopní financovať svoje základné potreby.  

Podľa Uhlerovej je dôležitá aj podpora doplnkových systémov, do ktorých spadá tretí pilier. Ten je podľa nej dlhodobo zanedbávaný a pritom kľúčový, aby sa predchádzalo sociálnemu vylúčeniu či chudobe v dôchodkovom veku. 

„Na to by bolo potrebné učiniť nejaké legislatívne zmeny a určite nastaviť aj rôzne formy úľav, ktoré by boli motiváciou pre zamestnancov a zamestnávateľov vstúpiť do týchto doplnkových dôchodkových schém,” približuje.

Realizáciu návrhov by pocítila štátna kasa

Súhrn navrhovaných opatrení by nepochybne obyvateľom priniesol množstvo pozitív. Dosah na verejné financie sa však nedá opomenúť.

Štandard sa preto na názor opýtal aj ekonómov z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorí sa s odborármi minulý týždeň stretli. „Z odborného hľadiska je možné sa s viacerými myšlienkami stotožniť,“ hovorí pre Štandard jej šéf Ján Tóth.

Pri niektorých témach by však podľa neho bolo dobré viesť podrobnejšiu vzájomnú diskusiu s cieľom lepšie im porozumieť, keďže zatiaľ nemajú podobu konkrétnych návrhov. "Rada pri posudzovaní konkrétnych návrhov opatrení postupuje v súlade so svojím mandátom, a to ako inštitúcia dohliadajúca na dlhodobú udržateľnosť verejných financií," vysvetľuje expert.

Na otázku, čo si myslí o návrhu úplného zrušenia rodičovského dôchodku, odpovedal, že jeho význam v súčasnom dôchodkovom systéme je už dnes značne oslabený. "Rodičovský dôchodok bol od 1. januára 2025 výrazne redukovaný a zachovaný len v obmedzenej forme ako možnosť asignácie dane z príjmov fyzických osôb," vraví Tóth.

Úplné zrušenie však nenastalo najmä pre jeho zakotvenie v Ústave SR.

V súvislosti so zmenami dôchodkov niektorých žien, ktoré ich majú negatívne ovplyvnené výchovou detí, je RRZ presvedčená, že ide predovšetkým o otázku celospoločenskej solidarity. „V súčasnosti spoločnosť prejavuje solidaritu tým, že za starostlivosť o dieťa plošne každému priznáva dôchodkové práva zodpovedajúce hrubej mzde na úrovni 60 percent priemernej mzdy,“ vysvetľuje šéf analytikov.

Podľa neho by uvedený návrh konfederácie znamenal uplatnenie princípu zásluhovosti aj počas tohto obdobia – teda ľudia (najmä ženy) s vyššími predošlými príjmami by získali vyššie dôchodkové nároky, zatiaľ čo ženy s nižšími príjmami (napríklad pracujúce na čiastočný úväzok) nižšie.

„Zavedenie tohto mechanizmu by viedlo k ďalšiemu zvýšeniu budúcich výdavkov na dôchodky. Z pohľadu RRZ je preto dôležité, aby sa podobné návrhy posudzovali v širšom kontexte – napríklad v súvislosti s existujúcim zohľadnením výchovy detí pri určení dôchodkového veku,“ tvrdí Tóth a dodáva, že by tieto nástroje mali byť navzájom zosúladené tak, aby sa zabezpečila dlhodobá udržateľnosť systému. 

[link url =https://standard.sk/678330/chudobni-penzisti-najbohatsou-generaciou-vo-vyspelych-krajinach-su-cerstvi-dochodcovia]

Zareagoval aj na otázku skoršieho odchodu do dôchodku, ktorá sa týka špecifických skupín obyvateľstva pracujúcich v nekvalitnom pracovnom prostredí s väčšou fyzickou či psychickou záťažou.

„V čase starnutia populácie a očakávaného poklesu podielu ekonomicky aktívnych osôb je dôležité, aby prijímané opatrenia neprehlbovali finančnú nestabilitu dôchodkového systému, napríklad prostredníctvom nezamýšľaných dôsledkov opatrenia,“ približuje Tóth.

Podľa predsedu je preto vhodné hľadať cielené a adresné riešenia, ktoré budú rešpektovať limity verejných financií a zároveň zohľadnia skutočne objektívne rozdiely v pracovných podmienkach a ich dôsledkoch na dotknutých ľudí.

Štandard zaujímalo aj to, čo si rada myslí o návrhu, aby ľudia odchádzali do dôchodku na základe odpracovaných rokov, nie veku. „Téza, podľa ktorej by základom nároku na starobný dôchodok mal byť počet odpracovaných rokov, a nie vek, patrí medzi tie tézy, ktorých detaily neboli podrobnejšie rozpracované,“ konštatuje expert.

Práve z tohto dôvodu by RRZ privítala širšiu diskusiu s predstaviteľmi konfederácie, aby jej členovia lepšie porozumeli vízii, ktorú tento návrh sleduje.

Ako sme na tom s dôchodkami dnes

Vzhľadom na nepriaznivý stav dlhodobej udržateľnosti verejných financií je podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť nevyhnutné hľadať konsolidačné opatrenia na výdavkovej aj príjmovej strane rozpočtu. „Zdanenie technológií vrátane robotov a umelej inteligencie nepovažujeme za aktuálnu tému, je to skôr téma do budúcnosti,“ konštatuje Tóth.

Ide totiž podľa neho o oblasť, ktorá si vyžaduje dôkladnú odbornú diskusiu, a to najmä pre viacero praktických aj koncepčných otázok. „Zavedenie samostatného zdanenia technológií vrátane robotov a umelej inteligencie by zároveň malo systematicky zohľadňovať fakt, že zisky generované prostredníctvom robotov alebo nových technológií majú charakter kapitálového príjmu, a teda podliehajú korporátnej dani,“ dodáva predseda RRZ.

Vzhľadom na vysokú mobilitu kapitálu podľa neho existuje aj riziko erózie daňového základu, čo posilňuje potrebu riešiť túto tému najmä v rámci medzinárodnej koordinácie – napríklad na úrovni OECD.

Keďže populácia Slovenska výrazne starne, Tóth ilustruje, aký to bude mať dosah na súčasné obyvateľstvo a na vyplácanie dôchodkov. Podľa neho s rastúcim podielom starších ľudí rastú nielen výdavky na dôchodky, ale aj na zdravotnú a dlhodobú starostlivosť, čo už teraz postupne ovplyvňuje významnú časť verejného rozpočtu. 

„Dôchodkový systém v súčasnosti – ešte stále v relatívne priaznivých demografických podmienkach – prispieva k deficitu verejných financií približne na úrovni 2,8 percenta HDP, čo predstavuje zhruba polovicu celkového deficitu,“ vyčísľuje.

Podľa odhadov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by sa deficit dôchodkového systému do roku 2060 mohol pri súčasnej legislatíve prehĺbiť o dodatočné jedno percento HDP. „V kontexte dlhodobej udržateľnosti verejných financií takýto vývoj predstavuje významný tlak na už dnes výrazne deficitný systém,“ tvrdí Tóth.

Ten bude podľa neho potrebné kompenzovať výrazným zvýšením príjmov a/alebo znížením verejných výdavkov – potenciálne aj tých dôchodkových.

Štandard v súvislosti s novým návrhom, ktorý sa týka reformy sociálneho zabezpečenia, oslovil aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. „Odborníci ministerstva sa najprv potrebujú oboznámiť s navrhovanými riešeniami Konfederácie odborových zväzov,“ reagoval pre Štandard tlačový odbor s prísľubom, že o svojom stanovisku budú v čo najkratšom čase informovať.