Putin priznal, že Rusi v Krivom Rohu a Sumách mierili na civilné objekty

Ruský prezident Vladimir Putin v rozhovore s korešpondentom ruskej štátnej televízie Pavlom Zarubinom priznal zodpovednosť za útoky na civilné objekty vo veľkých ukrajinských mestách Krivý Roh a Sumy. Zhodne o tom v uplynulých hodinách informovali ukrajinské aj ruské médiá.

Pripomeňme, že oba incidenty boli spôsobené balistickými raketami krátkeho dosahu Iskander, zomreli pri nich desiatky ľudí vrátane detí a radia sa medzi najkrvavejšie údery od začiatku vojny ako takej.

V Sumách sa vraj zišli zločinci

„Všetci napríklad vedia o útoku našich ozbrojených síl na Kongresové centrum Sumskej univerzity. Je to civilný objekt? Je. Práve tam sa však konalo udeľovanie cien tým, ktorí spáchali zločiny v Kurskej oblasti - jednotkám ukrajinských ozbrojených síl aj nacionalistom. Sú to osoby, ktoré považujeme za zločincov a ktoré si zaslúžili odplatu za svoje činy v pohraničnej oblasti vrátane Kurska. A dostali ju,“ povedal Putin.

Šéf Kremľa sa k údajným zločinom v Kursku viac nevyjadril, no predseda ruského vyšetrovacieho výboru Alexander Bastrykin v marci uviedol, že vojenský súd už uznal 46 ukrajinských vojakov za vinných zo zločinov proti civilistom v Kurskej oblasti a na súde sa zvažuje trestné stíhanie ďalších 92.

Ruské ministerstvo obrany na margo úderu predtým uviedlo, že ukrajinská armáda používala v Sumách civilistov ako živé štíty a že v dôsledku úderu zomrelo 60 vojakov, no tento údaj nie je možné nezávisle overiť.

V reakcii na konanie vojenského podujatia v centre mesta ukrajinská vláda odvolala Volodymyra Arťucha z funkcie gubernátora Sumskej oblasti, ktorú zastával od apríla 2023. Na uvoľnený post vymenovala Oleha Hryhorova.

Útok na Sumy, kde pred vojnou žilo asi 275-tisíc obyvateľov, sa odohral 13. apríla na Kvetnú nedeľu. Podľa ukrajinských úradov pri ňom zahynulo 35 ľudí vrátane dvoch detí a zranenia utrpelo 129 osôb vrátane 15 neplnoletých.

Na snímke poskytnutej ukrajinskou pohotovostnou službou policajt kontroluje obete po ruskom raketovom útoku, pri ktorom zahynulo najmenej 31 civilistov v ukrajinskom meste Sumy v nedeľu 13. apríla 2025. Foto: TASR/AP

V Krivom Rohu vraj vojaci pili vodku

Putin Zarubinovi okrem toho opísal aj útok na reštauráciu, kde sa zhromažďovali údajní vojnoví zločinci – čo je zjavný odkaz práve na ruský útok zo 4. apríla v rezidenčnej štvrti Krivého Rohu.

„V reštaurácii robia zhromaždenia, porady, (vojenské) stretnutia, niečo tam oslavujú, pijú vodku a podobne. No a tam sa aj útočilo. Sú to civilné objekty? Civilné. Ale aký bol ich účel? Vojenský,“ povedal ruský líder.

Pripomeňme, že ruský rezort obrany v stručnom príspevku na Telegrame priznal, že na Krivý Roh v osudný deň zaútočil o 18:49 „vysoko presnou raketou“ a napísal, že zasiahol reštauráciu, v ktorej sa stretli ukrajinskí velitelia so západnými inštruktormi, pričom vraj zabil až 85 vojakov.

Rusi však pre svoje tvrdenia nepredložili žiaden dôkaz, predmetná reštaurácia RoseMarine bola poškodená iba mierne a v čase úderu sa v nej konalo fórum zamestnancov kozmetického priemyslu a narodeninová oslava jedného z návštevníkov, čo potvrdili aj kamerové záznamy.

Podľa Ukrajincov a nezávislých vojenských expertov úder dopadol niekoľko metrov od detského ihriska v obytnej štvrti neďaleko tamojšej ulice Spižudružnosti. Pri útoku v rodisku prezidenta Volodymyra Zelenského podľa oficiálnej bilancie zomrelo 21 ľudí vrátane deviatich detí.

Obete ruského útoku v Krivom Rohu zo 4. apríla 2025. Foto: Pohotovostná služba Ukrajiny

Prímerie bez prímeria

Zelenskyj v nedeľu na sociálnej sieti X navrhol Rusku zastavenie útokov na väčšie vzdialenosti zacielených na civilnú infraštruktúru, a to najmenej na 30 dní.

„Ukrajina navrhuje zastaviť akékoľvek útoky vykonávané prostredníctvom bezpilotných lietadiel dlhého doletu a rakiet dlhého doletu na civilnú infraštruktúru po dobu najmenej 30 dní s možnosťou predĺženia,“ napísal.

Návrh bol reakciou na skutočnosť, že Putin v sobotu oznámil, že od 17:00 do nedele 23:00 ruská strana zastaví všetky vojenské operácie. Nariadil tiež, aby armáda reagovala na akékoľvek porušenie tohto prímeria. Podľa slov Kremľa však prezident nevydal príkaz na predĺženie prímeria napriek žiadostiam Ukrajiny aj USA.

Moskva aj Kyjev napokon uviedli, že k porušeniu prímeria druhou stranou prišlo v stovkách až tisíckach prípadov.