Indické špičky sa majú čoskoro opäť stretnúť
V stredu počas dňa by sa mal podľa vládneho zdroja, na ktorý sa odvolala tlačová agentúra Reuters, stretnúť indický vládny výbor pre bezpečnosť zložený z predsedu vlády a jeho ministrov vnútra, obrany a financií. Išlo by o druhé takéto zasadnutie od útoku z 22. apríla.
Indický premiér Naréndra Módí povedal svojim vojenským veliteľom, že o reakcii krajiny na spomenutý útok majú voľnosť rozhodnúť, uviedol pre Reuters ďalší vládny zdroj.
Ešte predtým Chavádža Ásif, pakistanský minister obrany, v rozhovore pre agentúru Reuters uviedol, že hrozba vojenskej invázie Indie je bezprostredná. Doplnil, že krajina už prijala určité strategické opatrenia.
Experti sú nejednotní
Konflikt púta svetovú pozornosť najmä preto, že oba štáty patria medzi jadrové mocnosti. Arzenál Indie sa podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) odhaduje na 172 hlavíc a Pakistanu na 170 hlavíc.
Niektorí odborníci sú však k perspektíve plnohodnotnej vojny – tobôž jadrovej – skeptickí. „Myslím si, že totálna vojna medzi Indiou a Pakistanom nie je možná,“ povedal pre Deutsche Welle Imtiaz Gul, výkonný riaditeľ Centra pre výskum a bezpečnostné štúdie so sídlom v Islamabade. „Jadrové zbrane oboch krajín slúžia ako veľký odstrašujúci prostriedok proti plnohodnotnej konfrontácii.“
Praveen Dhonthi, hlavný analytik Medzinárodnej krízovej skupiny, globálnej mimovládnej organizácie na predchádzanie konfliktom so sídlom v Belgicku, však skonštatoval, že diplomatické kroky „nemajú rovnaký upokojujúci účinok na verejnú psychiku ako vojenské možnosti“ a varoval, že „pravdepodobnosť vojenskej operácie je vysoká“.
Štáty sa už niekoľko dní ostreľujú
Medzitým, ako moslimský Pakistan hovorí o plnohodnotnej invázii svojho väčšieho hinduistického suseda, obe krajiny sa na kontrolnej línii dlhej až 740 kilometrov ostreľujú už niekoľko dní po sebe.
Medzitým generálny tajomník OSN António Guterres rokoval s pakistanským premiérom Šehbázom Šarífom a indickým ministrom zahraničných vecí Subrahmanjámom Džajšankarom a vyzval obe krajiny na deeskaláciu napätia.
Čo sa stalo v Pahalgáme
Pripomeňme, že pri útoku v Pahalgáme zabili traja militanti 26 ľudí a 17 ďalších zranili. Krátko nato utiekli do okolitých borovicových lesov.
India bezprostredne po incidente uviedla, že streľba mala „cezhraničné prepojenie“ a kašmírska polícia oznámila, že dvaja strelci boli štátni príslušníci Pakistanu, hoci väzbu na akékoľvek pakistanské autority vtedy nepreukázala.
Neskôr indický denník Hindustan Times s odvolaním sa na svoje zdroje napísal, že domáce spravodajské agentúry už našli dôkazy o prepojení teroristov zo skupiny Laškar-e-Tajba (respektíve jej pravdepodobnej odnože Hnutie Odporu) na pakistanskú tajnú službu ISI.
Laškar-e-Tajba [v preklade Armáda spravodlivých, pozn. red.] je pakistanská islamistická salafistická organizácia, ktorej hlavným cieľom je zlúčiť celé územie Kašmíru s Pakistanom.
Krajiny zatiaľ zápasia na diplomatickej pôde
Vzťahy medzi oboma krajinami v reakcii na incident rýchlo dosiahli kritickú úroveň, a tak Naí Dillí aj Islamabad siahli po viacerých formách prerušenia vzájomných väzieb.
Indické úrady takmer na polovicu znížili počet ľudí na svojej ambasáde v Islamabade, vyhlásili vojenských poradcov pakistanskej diplomatickej misie za personae non gratae a uzavreli kľúčový kontrolný bod Attari na hraniciach. Indické úrady pozastavili aj dohodu s Islamabadom o distribúcii vodných zdrojov a vydávaní víz pakistanským občanom.
Pakistanská bezpečnostná rada uviedla, že pozastavuje všetky bilaterálne dohody s Indiou, a tiež poznamenala, že akýkoľvek pokus Indie odkloniť tok vody z rieky Indus bude vnímať ako vojnový akt. Okrem toho Pakistan uzavrel svoj vzdušný priestor pre Indiu, kontrolný bod Wagah a vyhlásil indických poradcov pre obranu, námorníctvo a letectvo za nežiaduce osoby.
Dlhá história napätia
Od vyhlásenia nezávislosti v roku 1947 medzi sebou viedli Pakistan a India tri vojny. Dve z nich sa týkali sporného územia Kašmíru a to, či k nim pribudne aj tretia, môže byť otázkou najbližších dní.
Posledný veľký útok militantov v indickej časti Kašmíru sa odohral v roku 2019, keď boli zabité desiatky príslušníkov indických bezpečnostných síl. Po tomto útoku India začala leteckú bitku, ktorá sa zastavila len tesne pred totálnou vojnou.
Ozrejmime, že väčšina historického územia Kašmíru je rozdelená medzi regionálnych rivalov Indiu a Pakistan, pričom obe krajiny si robia nároky na celú túto oblasť. V indickom zväzovom štáte Džammú a Kašmír, ktorý je obývaný prevažne moslimami, prebieha od roku 1989 ozbrojené povstanie proti indickej vláde.
