Autorka Kavuliaková Stríbrnská: Uvedomovanie si prítomnosti zázrakov plodí ďalšie a ďalšie

Martinu Kavuliakovú Stríbrnskú poznám ako večne optimistickú ženu s talentom tvarovať slová do podôb, ktoré znejú ako poézia, i keď ide len o nákupný zoznam. Napriek svojmu optimizmu zažila aj „temné obdobie“ svojho života, no dnes je literárnou autorkou, trojnásobnou mamou a ako sama hovorí „stále vyškereným dievčiskom“. Porozprávali sme sa spolu o zázrakoch a o tom, že človek našťastie môže ostať tak trochu dieťaťom naveky.

Martina Kavuliaková Stríbrnská. Foto: archív M. K. Stríbrnskej

Maťka, aký je tvoj príbeh? Viem, že viera a Boh zohrali dôležitú úlohu v tvojom živote.

Môj príbeh s Bohom bol odjakživa veľmi neuveriteľný. Vzťah s Ním som mala už ako malá. Veľmi rada som sa modlievala, chodila do kostola a rada som pomáhala iným. Neskôr v puberte som veľmi túžila po prijatí iných, a tak som sa od Boha na čas vzdialila. No On bol pri mne i naďalej aj v čase, keď som Jeho prítomnosť odmietala. Veľmi silný dotyk Boha som prežila koncom leta, keď som po prázdninách nastupovala do prvého ročníka na strednej. Na jednom ekumenickom zhromaždení som nadštandardne silno prežila, že Boh ma miluje. Počas úplne obyčajnej modlitby jedného misionára ma zaliala Božia láska tak mocne, že všetko, čo bolo medzi mnou a Bohom ako múr, všetko, čo som si vystavala v snahe zapáčiť sa svetu, padlo ako domček z kariet. Odrazu na ničom a na nikom viac nezáležalo, a tak je to až do dnes. Boh sa mi stal všetkým. On je dôvodom každého jedného úsmevu, každej mojej piesne či básne.

Zaujímavé, že si svoju vieru, žila tak intenzívne už od útleho detstva. Mala si niekedy v živote svojho hrdinu viery? Kto ťa inšpiroval?

Že sa s Bohom dá mať reálny vzťah, mi ukázala moja babka, otcova mama. Bola to ženička, naoko malá a zraniteľná, no vo vnútri veľmi silná a odvážna. Porodila jedenásť detí a z nich bol môj otec najmladším. Od nepamäti zvierala v ruke ruženec a modlila sa. Zároveň mala s Bohom tak praktický až hmatateľný vzťah, že v jej blízkosti bolo nemožné necítiť Ho. Že Boh žije, hovorili steny v jej izbe, dýchali závesy na jej oknách, aj zapadajúce slnko, ktoré zalievalo vždy podvečer jej izbu farbami.

Niekoľko rokov svojho života si trpela úzkosťami. Čo sa stalo? Čoho boli následkom?

Keď zomrela babka, ktorá bola pre mňa mojou najlepšou priateľkou i radkyňou, odišiel akoby kus môjho srdca. Neskôr, po rokoch, odišiel veľmi náhle aj môj ocino a hoci som v tom čase naživo spoznala aj môjho manžela a rok nato sme sa vzali, do môjho života vstúpili úzkosti. Dovtedy som, pravdupovediac, tento pojem ani nepoznala. Ja vždy a všade vyškerená som sa zmenila na akúsi kôpku nešťastia. Lomcovali mnou nespracované emócie, straty aj sklamania. Po presťahovaní sa do nového vysnívaného domčeka sme s manželom zažili obrovskú životnú lekciu, keď nás predávajúci domu oklamali a prišli sme tak o nemalé peniaze. Prišla ďalšia facka, s ktorou sme sa museli popasovať. A tak sa začal trojročný boj o život. Dni som preplakala a noci prebdela. Nechutilo mi jesť, spať, ani žiť. Bola zo mňa na konci toho temna doslova troska. Môj manžel i ja sme pochopili, že ak nám nepomôže Boh, tak už nič.

Ako ťa Boh vyviedol z tohto tmavého obdobia života?

Jedného dňa po ďalšom z mojich tisícich úzkostných záchvatoch, keď som ležala so svalovými kŕčmi na posteli a vzlykala od zúfalstva, mi niečo, respektíve niekto (verím, že to bol Duch Svätý), v mojom vnútri pošepkalo, že už je koniec bolestí a zároveň začiatok môjho nového života. Vnímala som celou bytosťou, že sa mám otočiť tvárou ku skrini. Pozrela som sa na podlahu pri skrini a tam uvidela sedieť Ježiša. Teraz sa asi poriadne zasmejete alebo zamračíte, poťukáte si po čele a poviete si, tomu dievčisku vážne preskočilo. Ježiša? A ja vám poviem áno, Ježiša. Sedel schúlený a opretý chrbtom o tú skriňu a jeho výraz tváre mi hovoril, že sa veľmi trápi pre to, čo sa to so mnou deje. Vyzeral úplne obyčajne. Pozrel na mňa a pohľadom očí mi povedal: "Môžem to vziať. Chceš, aby som to urobil?" A ja som vedela, že už bude dobre. "Áno, chcem," povedala som. Dokelu, veď kto by nechcel?! Tie tri roky úzkostí boli neznesiteľné a nádej, že to odíde, bola dovtedy mizivá. Lekári mi hovorili, že som úplne zdravá, psychológovia ma nevedeli akoby nikam posunúť, kňazi nado mnou kývali hlavou. A odrazu sám Ježiš povedal, že On to vezme preč, ak chcem. Nuž a od toho dňa sa môj zdravotný stav úplne zmenil. Úzkosti odišli a mňa zaplavila neskutočná vďačnosť a radosť. Boh mi poslal do života jednu veľmi výnimočnú kresťanskú psychologičku, ku ktorej som nastúpila rok na intenzívne sedenia, poslal mi jednu priateľku z minulosti, ktorá ako jediná mi povedala, že si prešla čímsi podobným, a poradila mi vitamíny, výživové doplnky a zdravú stravu, ktoré mi dopomôžu cítiť sa lepšie. Do tretice som sa úplnou náhodou ocitla na modlitbe u exorcistu, ktorý viedol duchovnú obnovu farnosti v mojom rodnom meste a odhalil všetky klamstvá, ktorým som počas života uverila, a presvedčenia, ktoré ma po jeho modlitbe uzdravenia a oslobodenia prestali ovládať. Život sa zmenil. Svet okolo mňa sa zmenil. Bolo to to najkrajšie, čo sa mi mohlo stať.

Kedy si začala písať a čo je to Denník vyškerenej?

Píšem, tuším, odkedy písať viem. Najprv v detstve básne, neskôr aj dlhšie veci, z ktorých som najskôr všetko uverejňovala pod pseudonymom na mojom anonymnom blogu. Keď dosiahol neuveriteľnú sledovanosť, rozhodla som sa prestať sa skrývať a začať uverejňovať pod vlastným menom na mojom osobnom profile na Facebooku. Neskôr sa z toho vytvoril Denník Vyškerenej. Akési zápisky – smutné i veselé zo života, ktorý je občas nesmierne krásne obyčajný a občas nadprirodzene zázračný. Denník si svojou úprimnosťou a autentickosťou získal veľkú obľubu u čitateľov. Práve oni ma dotlačili k tomu začať písať aj knihy.

Si autorkou pomerne úspešnej Knihy zázrakov, povedz mi, prosím, o nej viac. O čom je a prečo má kniha čiernu a bielu časť?

Kniha zázrakov hovorí práve o konkrétnych obyčajných i neobyčajných zázrakoch, ktoré som prežila. Je to obojstranná kniha, ktorú keď dočítate jej prvú bielu časť, ocitnete sa po jej otočení na začiatku čiernej časti s názvom Okamih stretnutia. Ten rozpráva príbeh o mojom stretnutí sa so Životom práve v bode môjho osobného dna. Hovorí o tom, že často v tých najťažších časoch sa v nás rodia tie najvzácnejšie veci.

Čo ťa priviedlo k myšlienke napísať knihu? A čo ťa viedlo k tomu vydať ju? Vydávala si si ju sama, to znamená, že s určitým presvedčením, že je v nej napísané čosi, čo by mal svet vidieť, alebo len jednoducho túžba vydať vlastnú knihu?

Kniha zázrakov, teda jej zápisky, vznikali desať rokov, no do finálnej podoby som ju dostala v brutálnom nadšení za tri týždne od rozhodnutia vydať ju. Prvý moment "Napíš knihu!" prišiel však práve pred tými desiatimi rokmi na jednej duchovnej obnove, kde som takto zaznieť v srdci počula Boží hlas. Od toho momentu som začala poctivejšie zapisovať výnimočné okamihy môjho života. Nuž a práve v čase mojej najväčšej krízy, keď som sa absolútne uzatvorila do seba a dúfala, že sa o mojom zúfalstve nik nedozvie, som počula znova rovnaký hlas, šepkať: "Teraz." A odrazu som vedela, že to musím vydať. Keďže som mala o knihe detailnú predstavu, vydala som si ju sama, na vlastné náklady, no za pomoci úžasnej výtvarníčky Michaely Paštrnákovej a literárnej duly, editorky prvoautorov Soni Borušovičovej. Vedela som, že ak prejde cez ruky skúsenej literárnej perfekcionistke Soni, ktorá objavila viaceré zvučné mená slovenskej beletrie, môže bez hanby uzrieť svetlo sveta.

Prečo si knihu nazvala práve Knihou zázrakov? Veríš na ne? Čo je zázrak podľa teba?

Zázrak je pre mňa okamih, ktorý má moc zmeniť tvoj život. Zázraky ja delím na obyčajné, všedné, ako sú napríklad možnosť sa prebudiť do ďalšieho rána, schopnosť dýchať či prítomnosť priateľov. Sú to tie všedné veci, na ktoré sme si časom zvykli, hoci v skutočnosti vôbec nie sú samozrejmé a všedné. Som presvedčená, že sú rovnako dôležité a cenné ako tie veľké, nadprirodzené zázraky, na ktoré občas čakáme aj celý život. Môže to byť uzdravenie z nevyliečiteľnej choroby, vyslobodenie zo závislosti či otehotnenie neplodného manželského páru. Zažívam oba druhy zázrakov a uvedomovanie si ich prítomnosti v mojom živote plodí ďalšie a ďalšie. Je to akési tajomstvo zázrakov. Mystérium života. Lebo vďačnosť za každý deň prináša nekonečnú radosť a vnútorné šťastie. Posledným nadprirodzeným zázrakom bolo to, keď bol dva roky po mojom uzdravení z 13-ročnej alergie uzdravený aj môj manžel z vysokého stupňa celiakie a laktózovej intolerancie. Je to fakt, potvrdený po pol roku od uzdravenia aj negatívnymi výsledkami z odborných lekárskych vyšetrení. Z tých všedných je to napríklad aj to, že po roku a pol hľadania práce počas korony dostal teraz svoju vysnívanú prácu.

Čo je ten najväčší zázrak v tvojom živote?

Je to môj život. Len málokto vie, že som sa v skutočnosti nemala narodiť. A som tu! Živá a úplne zdravá! Lebo tak to Boh chcel.

Viem, že knihu teraz istým spôsobom rozdávaš. Prečo vlastne?

(Smiech.) Musím ťa opraviť, nerozdávam ju. Kniha ako taká je príliš cenná pre mňa na to, aby som ju len tak rozdávala ako inzertné noviny do schránky. To určite nie. No po tom, čo ihneď po vydaní zaznamenala fenomenálny úspech a bola neskutočne rýchlo vypredaná v kníhkupectvách, som dostala pokyn z nebeskej réžie (smiech), aby som dala urobiť ďalšiu dotlač a následne jednu časť z nej vyčlenila ako dar pre ľudí, ktorí sa rozhodnú svojím finančným príspevkom požehnať jedno africké dieťatko. Jedná sa o jednorazový dar sumy 18,30 eur priamo na oficiálny účet organizácie Mary's Meals, ktorá sprostredkúva stravu pre deti z hladujúcich krajín sveta. Boh mi v jedno ráno počas modlitby vnukol myšlienku darovať mojich sto kníh, teda jednu každému, kto sa do tejto zbierky zapojí, a tak spoločne získať pre 100 detí možnosť stravy na celý jeden školský rok. Nie je to veľa, keďže tých skutočne hladujúcich detí je nesmierne veľké číslo, no je to kvapka v mori oceánov, ktorá nezmení možno svet, ale určite môže zmeniť život jednému takémuto dieťatku. Každý jeden z nás máme v rukách tak veľa a ani o tom nevieme. Takže v tomto období moja Kniha zázrakov putuje ako darček pre štedrých čitateľov, ktorí životy afrických detí nosia v srdci. Ale, samozrejme, sa zároveň stále dá aj zakúpiť.

Viem, že chystáš aj druhú knihu. Povieš mi o nej?

Knihu pripravujeme už druhý rok. Ak Boh dá, vyjde už tieto Vianoce. Práve predajom Knihy zázrakov sa snažím získať prostriedky na jej vydanie, keďže ide o plnofarebnú detskú obrázkovú knihu. Bude to niečo na štýl Malého princa. Aj keď je to, samozrejme, veľmi trúfalé povedať. Bude to kniha pre všetky malé i veľké (večné) deti. Jej ústredným posolstvom je priniesť uzdravenie identity, obnovenie skutočnej identity a snaha odovzdať zdravý sebaobraz každému dieťatku prostredníctvom jednoduchých veršov a prenádherných hlbokých ilustrácií výtvarníčky Zuzany Gavalcovej.

Na záver možno trochu náročná otázka a možno nie: Čo je zmyslom tvojho života?

Mojím zmyslom života je Život sám. Život s veľkým Ž. Ten, ktorý je. A ktorý na to, že je, vlastne nič nepotrebuje. Je dôvodom a počiatkom všetkého. Je Láskou v tej najčistejšej možnej podobe. Je to Boh.