Čínsky internetový gigant chce pomocou AI prekladať „reč“ zvierat

Po predbežnom spracovaní by dáta vstupovali do modelu umelej inteligencie, ktorá by na základe naučených vzorcov odhadovala, čo chcelo zviera „povedať“.

Úspešné ukončenie výskumu by umožnilo dosiahnuť „hlbšiu emocionálnu komunikáciu a porozumenie medzi zvieratami a ľuďmi, zlepšiť presnosť a efektivitu medzidruhovej komunikácie“, tvrdí text patentovej prihlášky.

Zaujímavým vedľajším efektom by mohlo byť aj lepšie porozumenie ľudskému vyjadrovaniu. Súčasné prekladové systémy vnímajú iba reč v textovej alebo hlasovej podobe.

Komunikácia človeka je však oveľa bohatšia. Neverbálne signály prezentované nielen tónom hlasu, ale aj „rečou tela“ dopĺňajú vyslovené slová a často aj obracajú ich význam.    

Komunikácia so zvieratami je realitou

Každý majiteľ domáceho zvieraťa potvrdí, že jeho „miláčik“ sa s ním dokáže „rozprávať“. Analýza zvukov vydávaných živočíchmi aj pozorovanie ich správania, či už vrtenie chvostom alebo jeho skleslá pozícia, je aj predmetom príručiek o starostlivosti pre začínajúcich chovateľov.

Vtipné videá s mačkami a psami zapĺňajú internet. Zviera vyžaduje kŕmenie vydávaním hlasného zvuku tlčením prázdnou miskou na žrádlo. Žiadosť o vychádzku vyjadrí škriabaním na dvere alebo ešte explicitnejšie prinesením vôdzky.

Niektoré druhy vtákov sa dokážu naučiť vyslovovať slová, pričom nejde len o bezduché opakovanie. Papagáje dokážu viesť aj zmysluplný rozhovor, pri ktorom používajú slová v správnom kontexte. Dokonca vedia aj počítať a identifikovať rozdielne vlastnosti predmetov.

Pri vyšších primátoch pokusy s hlasovou komunikáciou zlyhali. Oveľa väčší úspech mala znaková reč, ktorú používajú nepočujúci. Prvým subjektom, ktorý zvládol až 350 slov znakového jazyka, sa stala koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia samička šimpanza Washoe.

Zvládnutie komunikácie so zvieratami môže zlepšiť aj stav ľudí trpiacich niektorými duševnými chorobami, keď nedokážu dostatočne objasniť svoj stav ošetrujúcemu personálu. Temple Grandinová, odborníčka na správanie zvierat, prirovnáva komunikáciu so živočíchmi k rozhovoru s autistom.       

Umelou inteligenciou sa dekóduje „spev veľrýb“

AI sa pri analýze signálov živých organizmov využíva aj v projekte CETI. Ten skúma zvuky vydávané vorvaňmi tuponosými. Ide o druh veľryby, ktorá komunikuje zvukovými znameniami nazývanými codas.

Podobne ako pri pokuse o patent firmy Baidu, aj tu sú zaznamenané zvuky analyzované a následne klasifikované umelou inteligenciou. Výskumníci zistili, že druh živočícha, ktorý vystupoval aj v knihe Biela veľryba od Hermana Melvilla, používa komplexnú sadu signálov, pričom niektoré sú určené na synchronizáciu aktivít jednotlivých cicavcov, kým iné slúžia ako „radar“ na prieskum prostredia.

https://youtu.be/Qm02X0aE8uU

Úlohou vedeckého tímu je nielen rozlíšiť tieto príznaky ale spracovávať zvuky v komplexnom prostredí, kde komunikuje niekoľko jedincov.

Z výskumu vznikla aj sekundárna štúdia, ktorá sa venuje právnym otázkam. Zamýšľa sa nad tým, či sa nezmení zákonné postavenie zvierat, ak sa pomocou umelej inteligencie naučíme rozumieť ich "reči", a tak sa dostanú bližšie k úrovni ľudí.

Japonská hračka chcela „tlmočiť“ psov aj mačky

Pokus o strojový preklad zvukov domácich miláčikov skúšal produkt BowLingual japonského výrobcu hračiek Takara. V domovskej krajine sa začal predávať v roku 2002. O rok neskôr vznikli verzie pre Južnú Kóreu, USA a Kanadu.

Prístroj, ktorý sa skladal z príručného analyzátora s displejom prepojeným s bezdrôtovým mikrofónom na obojku, sa snažil vyjadriť náladu psa na základe zaznamenaných zvukov jeho štekania.

Časopis Time pomenoval zariadenie „Najlepší objav roku 2002“ a jeho vynálezcovia Keita Satoh, Macumi Suzuki a Norio Kogure získali v rovnakom roku Ig Nobelovu cenu za „podporu mieru a harmónie medzi druhmi“. Toto ocenenie sa udeľuje vtipným a napriek tomu užitočným vedeckým objavom.

Pri príležitosti osláv trojstého výročia Petrohradu japonský premiér Džuničiró Koizumi daroval prvé prístroje v anglickej verzii ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Využívali ho jeho obidva vtedajšie psy Tosca a Connie.

Japonský výrobca uviedol v roku 2003 aj analyzátor mačacieho mňaukania s názvom Meowlingual, ale ten sa dostal iba na japonský trh. Nepoužíval bezdrôtový mikrofón na obojku, snímač zvuku bol zabudovaný priamo v prístroji.  

Obidva prístroje trpeli vysokou nespoľahlivosťou, často zachytili ruchy okolia, čo výsledky skresľovalo.

Neskoršia vedecká práca tímu Čaby Molnára z roku 2007 už na analýzu psieho štekotu využívala strojové učenie a dosahovala približne polovičnú úspešnosť.  

Čínsky priekopník umelej inteligencie

Spoločnosť Baidu je čínska nadnárodná spoločnosť zaoberajúca sa internetovými službami. Jej kľúčovým produktom je internetový vyhľadávač Baidu.com. Poskytuje aj internetovú encyklopédiu Baike a diskusné fórum Tieba.   

Zaoberá sa umelou inteligenciou, aktuálnymi modelmi sú Ernie X1 na logické odôvodňovanie a Ernie 4.5 určený pre všeobecnejšie úlohy. Pri obidvoch modeloch pripravuje aj verzie s otvoreným zdrojovým kódom.

Okrem toho je spoločnosť Baidu aktívna aj v oblasti autonómneho riadenia pod značkou Apollo. Spotrebnú elektroniku tejto firmy zastrešuje značka Xiadu.