Príjmy do ruskej štátnej pokladnice z predaja ropy a plynu sa síce vlani medziročne znížili približne o 24 percent na zhruba 90 miliárd eur, no ide o porovnanie s rokom 2022, keď boli ropa za poslednú dekádu najdrahšia. Daňové príjmy do veľkej miery kopírujú vývoj svetových cien.
Denník Štandard už v minulosti upozorňoval, že v období, keď sa svetové ceny pohybovali o desiatky dolárov nad kritickou 60-dolárovou hranicou, spĺňala sankčné limity len malá časť ruských komodít.
V októbri minulého roka sa podľa Kyjevskej ekonomickej školy, známeho think tanku, nad cenovým stropom obchodovalo až 99 percent námorného vývozu ruskej ropy.
„Predpokladáme, že naprieč celým trhom sa teraz všetky ruské barely (ropy) obchodujú nad cenovým stropom,“ uviedol zase prednedávnom Fotios Katsoulas, hlavný analytik pre tankerovú dopravu v spoločnosti S&P.
Ropu prevážajú staré tankery
To, že tankery prevážajú ropu nad cenovým limitom nie je až takým prekvapením. Svetovými oceánmi sa totiž plavia stovky starých tankerov, ktoré Kremeľ dlhé mesiace zhromažďoval, aby dokázal dostať svoju ropu ku kupcom. Tými hlavnými sa po odstrihnutí Európy od väčšiny ruských dodávok komodít stali India a Čína.
Analytické spoločnosti dlhodobo upozorňujú, že okrem vyslúžilých ruských tankerov prepravujú kvantá ruskej ropy a produktov aj plavidlá západných spoločností. Napríklad z Grécka. Na obchodníkov, ktorí obchádzajú sankcie rôznymi trikmi – podhodnotením ceny nákladu a nadhodnotením prepravných výdavkov či rôznymi manévrami, ako sú preklady ropy z lode na inú loď v medzinárodných vodách, sa preto dlhodobo zlieva kritika.
Tá zasahuje aj vlastníkov starých, mnohokrát vyradených, tankerov, ktorí síce ruské komodity neprepravujú, ale predávajú svoje plavidlá tým, čo to robia.
Vynucovací mechanizmus z dielne G7 by však mal napriek tomuto všetkému prinútiť obchodníkov, aby predávali ropu pod 60 dolárov. A to tým, že im západné spoločnosti, z ktorých drvivá väčšina sídli v Spojenom kráľovstve, neposkytnú špeciálne lodné poistenie.
Značná časť flotily lodí prevážajúcich ruskú ropu sa však od západných služieb odstrihla. Tie začali nahradzovať poisťovne odinakiaľ.
Pohľad do vlastných radov
Diery v sankčnom mechanizme však nemožno pripisovať len na účet tieňovej flotily starých tankerov a chamtivých obchodníkov. Podľa informácií Centra pre výskum energie a čistého ovzdušia (CREA) je totiž stále väčšina plavidiel prepravujúcich ruskú ropu a ropné produkty vlastnená či poistená v krajinách EÚ a G7.
Z analýzy CREA vyplýva, že obchod s ruskou ropou „zostáva vysoko závislý od plavidiel poistených v Spojenom kráľovstve“, ktoré od uvalenia sankcií koncom roka 2022 prepravujú tretinu objemu ruského námorného vývozu ropných komodít.
Iba spoločnosti v Spojenom kráľovstve poistili od uvalenia 60-dolárového cenového stropu do novembra lanského roku lode, ktoré prepravovali ruské komodity v hodnote 46,4 miliardy eur. Od začiatku invázie ide o sumu 120,6 miliardy dolárov.
Hoci mesačné údaje CREA ukázali, že trend smeruje postupne nadol, londýnski giganti z klubov P&I, ktoré udeľujú špeciálne lodné poistenie, každomesačne poisťujú lode prevážajúce náklady za vyše tri miliardy dolárov.
To popri informáciách o tom, že sa takmer všetka ruská ropa predáva za sumy nad cenovým stropom, vyvoláva otázniky.
Zdrap papiera
Aby mohla byť loď prepravujúca náklad ruskej ropy poistená v jednom z klubov P&I, musí spoločnosť, ktorá ju prevádzkuje, poskytnúť poisťovateľovi potvrdenie, čiže záruku, že ropa bola nakúpená za nižšiu cenu, ako je cenový limit, píše britský magazín New Statesman. No dopĺňa, že v skutočnosti sú tieto potvrdenia len o málo viac ako listy papiera a ich sila na presadenie sankcií je otázna.
Keď cena ropy Urals počas minulého leta stúpla nad kritických 60 dolárov, prepravné spoločnosti nemali byť schopné poskytnúť potvrdenia, že ropa, ktorú ich poistenci prepravovali, bola predaná pod touto cenou, ale mnohé z nich to podľa britského periodika urobili.
Michelle Wiese Bockmannová, hlavná analytička spoločnosti Lloyd's List Intelligence, sledovala tristo tankerov, ktoré od septembra do novembra prevzali ropu z ruských prístavov. Zatiaľ čo informačné agentúry uvádzali reálne ceny na úrovni viac ako 80 dolárov za barel, 137 z týchto lodí poskytlo západným poisťovniam dokumenty, ktoré tvrdili, že nakúpili pod hranicou 60 dolárov.
„Nikto tieto atestačné dokumenty nekontroloval,“ skonštatovala pre britský web.
Isaac Levi, špecialista na analýzu tokov ruskej ropy v CREA, súhlasil s tým, že „ruská ropa sa neustále obchodovala nad limitom ceny ropy“, čo svedčí o tom, že „politika nie je riadne monitorovaná a presadzovaná“. Britské spoločnosti podľa neho „pomáhajú Putinovi vyvážať jeho ropu“.
Vedúci partner spoločnosti Affinity Richard Fulford-Smith pre New Statesman dodal, že v lodnom priemysle je verejným tajomstvom, že podniky v krajinách NATO stále profitujú z ruskej tmavej flotily: „Každý to vie. Ale nikto o tom nechce hovoriť.“
