Sionizmus v ponímaní Theodora Herzla nevzniká na prelome 19. a 20. storočia ako náboženská doktrína, ale ako politický koncept inšpirovaný európskym nacionalizmom, ktorý žiada pre prenasledovaných východoeurópskych Židov vlastný štát. O jeho území uvažoval sám Herzl pragmaticky, Palestínu videl ako preferovanú možnosť, ale bol pripravený uvažovať aj o Cypre či Ugande.

Dobro a spása, nie logika geopolitiky

Medzi sionistami však prevážilo presvedčenie, že židia majú exkluzívny nárok na územie zodpovedajúce biblickému Izraelu. Hoci ich argument odkazoval na sväté texty, väčšina židovských náboženských predstaviteľov sionizmus spočiatku odmietala. Dodnes zostáva z hľadiska židovského náboženstva kontroverzný, väčšina rabínov ho síce prijíma, ale niektoré judaistické prúdy ho odmietajú.

Sionistické predstavy sa síce občas na pôde judaizmu vyskytovali, zostávali však izolované na okrajoch. Ako vplyvný náboženský koncept sa sionizmus rodí v druhej polovici 17. storočia v prostredí anglických a predovšetkým amerických protestantských cirkví, kde počas 19. storočia získava takú priazeň, akú na pôde judaizmu nemá.

Kresťanský sionizmus stojí na presvedčení, že návratom židov do Svätej zeme sa napĺňajú podmienky na Ježišov návrat a začiatok jeho večnej ríše. Na tomto presvedčení stojí politická aliancia medzi významnou časťou amerických protestantov a Izraelom. Existencia Izraela a rozširovanie jeho územia do biblických hraníc, ktoré idú ďaleko za jeho dnešné hranice, nie je pre týchto protestantov otázkou práva či geopolitiky, ale dobra a spásy. Tu nie je priestor na kompromis a zvažovanie politických dôsledkov.

Koniec židov i židovského štátu

Protestanské cirkvi a organizácie sa preto angažujú nielen vo Washingtone, kde dbajú na udržanie proizraelskej zahraničnej politiky, ale aj v samotnom Izraeli, kde podporujú židovskú vládu nad celým Jeruzalemom a ilegálne osady na palestínskom území.

Izrael si k takto pevným a vplyvným podporovateľom určite môže gratulovať. Mocný vietor v plachtách Netanjahuovej oportunistickej politiky. Ten protestantský príbeh však má pokračovanie, v ktorom Izrael končí podstatne horšie. Ježišov návrat totiž majú sprevádzať búrlivé okolnosti. Nastane vytrženie (rapture), v ktorom Ježiš povolá pravých veriacich, teda duchovnú elitu príslušných protestantských vyznaní, k sebe mimo tohto sveta. Títo verní predstavujú vyvolený národ onoho sveta.

Môžu sa k nim pripojiť aj židia, ale iba ak prestúpia na kresťanstvo. Tí, ktorí pri svojej viere zostanú, budú plniť dôležitú úlohu v bojoch tohto sveta a čaká ich dlhé obdobie (teologických sedem rokov nemusí nutne platiť doslovne), počas ktorého sa svet prepadne do zničujúcich vojen a prírodných katastrof. Potom Ježiš so svojimi vernými vstúpi do tohto sveta a začne vládu tisícročnej ríše, ktorej stredom bude Jeruzalem. V nej už nebude miesto pre židov ani židovský štát. Smutné vyústenie Netanjahuovho oportunizmu.

Jadrová vojna ako prijateľná možnosť

Kresťanskí sionisti teda dnes podporujú izraelskú expanziu iba ako prostriedok k očakávanej Ježišovej ríši, v ktorej budú patriť k vyvoleným a kde židia nebudú. Neznepokojuje ich ani hrozba jadrovej vojny. Tá ohrozuje len tých, ktorí budú na tomto svete, nie verných, ktorí budú s Ježišom vyčkávať na onom svete. Židom priznávajú status vyvoleného národa tohto sveta, ktorý zafunguje ako "užitočný idiot" počas zničujúceho obdobia v priebehu ustanovenia Ježišovej ríše. Nechajme povolanejším, aby stanovili, čo z toho je antijudaizmus a čo antisemitizmus.

Tieto koncepcie, bohužiaľ, nie sú abstraktné, z nedohľadnej budúcnosti sa dnes stávajú prítomnosťou. Mike Huckabee nimi žije a z jeho odkazu Trumpovi je zrejmé, že sa sám pripravuje na okamih vytrhnutia. Čo Trumpovi napísal?

"Boh vás v Butleri v Pensylvánii ušetril, aby ste sa stali najvýznamnejším prezidentom za posledných sto rokov - možno vôbec. Nechcel by som, aby rozhodnutia, ktoré ležia na vašich pleciach, robil niekto iný. Hovorí k vám mnoho hlasov, pane, ale je len JEDEN hlas, na ktorom záleží. JEHO hlas. Som vaším menovaným služobníkom v tejto krajine a som vám k dispozícii, ale nesnažím sa Vás často kontaktovať, pretože dôverujem vašim inštinktom. Žiadny prezident za môjho života nebol v takej pozícii ako vy. Nie od Trumana v roku 1945. Neoslovujem vás, aby som vás presviedčal. Iba vás chcem povzbudiť. Verím, že z neba budete počuť hlas oveľa dôležitejší ako môj alebo NEJAKÝ iný. Poslali ste ma do Izraela, aby som bol vašimi očami, ušami a hlasom a zaistil, aby naša vlajka viala nad naším veľvyslanectvom. Mojou úlohou je byť posledným, kto odchádza. Tento post neopustím. Naša vlajka nepôjde dole! Vy ste si túto chvíľu nevyžiadali. Táto chvíľa si vyžiadala VÁS!"

Znepokojujúci rámec

Znepokojujúci je celkový rámec, v ktorom prominentný diplomat prisudzuje Trumpovi úlohu Božieho nástroja, ktorý stojí pred najväčším rozhodnutím, aké kedy americký prezident urobil, pričom ho nabáda, aby počúval Boží hlas. Odkaz na Trumana je odkazom na prezidenta, ktorý ako jediný použil jadrovú zbraň. Z kontextu je zrejmé, že Huckebee očakáva, že Trump urobí to isté proti Iránu. Zmienka veľvyslanca, že bude posledným, kto odchádza, evokuje skazu.

Iránsky jadrový program je ukrytý v dobre chránených podzemných bunkroch. Na jeho zničenie, ktoré je proklamovaným cieľom izraelského útoku, izraelské vojenské schopnosti nestačia. Izrael a celý región si ťažko poradia s iránskym režimom, ktorý bol zahnaný do boja o prežitie, teda do situácie, v ktorej je pripravený podniknúť čokoľvek.

Amerika má určite schopnosť zničujúceho úderu proti Iránu, ale takýto krok by pravdepodobne viedol k stretu s Ruskom a Čínou. Teda k veľkej jadrovej vojne. Tej sa však ľudia s Huckebeeho vierou neboja, lebo ju spájajú s naplnením času a začiatkom Ježišovej vlády.

Moslimskí fanatici, protestantskí fundamentalisti a izraelskí oportunisti

V tejto súvislosti získava na význame nedávne video Tulsi Gabbardovej, v ktorom Trumpova riaditeľka spravodajských služieb varuje pred „jadrovým vyhladením“ v dôsledku pôsobenia „politickej elity a vojnových štváčov, ktorí nedbalo zasievajú strach a napätie medzi jadrovými veľmocami“. Je zrejmé, že nevaruje pred Rusmi, Číňanmi či Iráncami. Tí sú v oficiálnom diskurze dlhodobo považovaní za hlavné hrozby, oni nie sú dôvodom, prečo treba alarmovať.

Gabbardová varuje pred ľuďmi z vlastného tábora. Keď elite pričíta, že „sú si istí, že budú mať so svojimi rodinami prístup k jadrovým úkrytom, ktorý obyčajní ľudia mať nebudú“, hovorí o ľuďoch privilegovaných majetkom či funkciami. Ak by povedala, že sa spoliehajú na Božiu ochranu, zrejme by prezradila príliš.

Iránsky režim je často označovaný ako apokalyptický. Do istej miery oprávnene, lebo niektorí politickí lídri islamskej republiky počítajú so skorým naplnením šiitskej doktríny predvídajúcej návrat Mahdího na čele vojska, ktoré povedie rozhodujúcu bitku konca času. Sami niečo podobné uskutočniť nemôžu, Irán také schopnosti nemá a v samotnom iránskom vedení nemajú väčšinu - aj keď v dôsledku izraelskej agresie nepochybne posilňujú.

Oveľa znepokojivejšia je však skutočnosť, že vyznávači nastávajúcej apokalypsy zaujímajú kľúčové miesta vo vedení najmocnejšieho štátu sveta a presviedčajú jeho narcistického prezidenta, že je nástrojom Božej prozreteľnosti. Spoločným úsilím moslimských fanatikov, protestantských fundamentalistov a izraelských oportunistov sa apokalyptická bitka stáva reálnejšou, prvou obeťou budú židia.