Chronické ochorenie, ktoré sa pri získaní invalidného dôchodku stále preveruje

Polovicu chorých trápia aj mimočrevné prejavy v podobe bolestivého zápalu kĺbov, poškodení pečene a pankreasu, kožných uzlín, pľuzgierov, análnych uzlín, problémov so zrakom a psoriázy. 

K nežiaducim prejavom sa pridružujú aj depresie, úzkosti, strata aktívneho života a v neposlednom rade vyhýbanie sa spoločnosti, pretože pacienti majú strach vyjsť z domu pre neustálu potrebu mať vo svojej blízkosti toaletu. 

Problém s priznaním invalidného dôchodku

Veronika Ivančíková, predsedníčka Slovak Crohn Clubu, pre Štandard spomína, že v ich organizácii sa opakovane stretávajú s prípadmi, „keď pacientom nepriznajú invalidný dôchodok”, pretože sú mladí a na prvý pohľad vyzerajú zdravo. Opak je však pravdou.

Sama trpí IBD už 15 rokov a musela preto prerušiť vysokoškolské štúdium. „Moje problémy sa začali s ulceróznou kolitídou, mala som zapálené hrubé črevo. Po istom čase a rôznych liečbach sa zápal presunul hore do tenkého čreva a pridružili sa k nemu ďalšie komplikácie, ktoré už diagnostikovali ako Crohnovu chorobu,” spresňuje Ivančíková s dôvetkom, že toto ochorenie sa prejavuje v ktorejkoľvek časti tráviaceho traktu, zatiaľ čo ulcerózna kolitída postihuje „len” hrubé črevo a konečník. 

Choroba sa podľa jej slov mení a zhoršuje v súvislosti s tým, ako zápal „blúdi” v tele. Predsedníčka združenia podstúpila viaceré liečebné postupy, ale našťastie sa vyhla chirurgickému zákroku, pri ktorom lekár na vonkajšiu stranu brucha vyoperuje vývod, aby sa črevný obsah a moč dostal z tela von.

„Všetko zaberá, všetko je v poriadku, ale neviem na ako dlho,” vraví na margo jej súčasnej liečby. 

Reposudky a neustále dokazovanie

Ľudia s týmito ochoreniami nemôžu naplno vykonávať zamestnanie alebo študovať. Trápia ich teploty, únava a časté hnačky, takže sú nútení požiadať o čiastočný alebo plný invalidný dôchodok. Tieto diagnózy sa na vek nepýtajú – najčastejšie prepuknú u 15- až 30-ročných. 

Keďže príznaky zápalového ochorenia čriev sa liekmi a liečbou dokážu zmierniť, podľa Ivančíkovej Sociálna poisťovňa po čase viacerým pacientom zruší invalidný dôchodok. S odôvodnením, že podľa lekárskej správy „sa už cítia dobre”.

„Keď idete žiadať o invalidný dôchodok, musíte mať dané ochorenie. Nemôže byť v remisii [zmiernenie až vymiznutie príznakov, pozn. red.], ale v aktivite, v relapse [zhoršenie príznakov, pozn. red.],” vraví o premenlivých štádiách. 

Sociálna poisťovňa postupuje pri schválení dôchodku podľa doložených lekárskych správ z krvných obrazov, laboratórnych testov či kolonoskopie.

V praxi dochádza po určitých rokoch k reposudku. Ak je ochorenie zrovna v remisii, invalidný dôchodok postihnutým zrušia. Úradníci nevedia, že ide o diagnózu na celý život, ktorej štádiá sa striedajú. „My sa ochorenia nezbavíme, ustúpia len neustále bolesti, kŕče a hnačky,” dopĺňa Ivančíková. 

Chorí nikdy nevedia, kedy príde k relapsu a budú musieť znovu žiadať o invalidný dôchodok. „Ste odkázaná byť doma a kto vám dá peniaze, z čoho máte žiť?” dopytuje sa predsedníčka. 

Sociálna poisťovňa sa riadi zákonom

Sociálna poisťovňa podľa slov hovorcu Martina Kontúra invalidné dôchodky pravidelne priznáva a vypláca po splnení zákonom daných podmienok.

„Okrem toho, že žiadateľ o invalidný dôchodok musí spĺňať kritériá na uznanie invalidity, potrebuje mať aj dostatočné obdobie dôchodkového poistenia – čo sú dve základné, zákonom dané podmienky na priznanie a výplatu invalidného dôchodku,” vraví pre Štandard Kontúr. 

Nárok na dávku vzniká uznaním invalidity, ak je súčasne zdravotný stav dlhodobo nepriaznivý – teda trvá dlhšie ako jeden rok. Lekár určí aj mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť – musí byť aspoň o 40 percent nižšia v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách pri chorobách jednotlivých orgánov a systémov je uvedená v Prílohe č. 04 k zákonu o sociálnom poistení.

Štandard sa na hovorcu Sociálnej poisťovne obrátil aj s otázkou, či nie je jednoduchšie nechať invalidný dôchodok pacientom s IBD doživotne. Hoci pacient sa jeden rok cíti dobre, o dva roky sa jeho stav môže rapídne zhoršiť.

„Účelom kontrolných lekárskych prehliadok je preskúmanie, či poberateľ dôchodkovej dávky podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom naďalej spĺňa kritériá invalidity. V niektorých prípadoch môže dôjsť k zlepšeniu alebo k zhoršeniu zdravotného stavu, prípadne je zdravotný stav nezmenený,” vraví Kontúr.

Reposudok býva podľa hovorcu individuálny a závisí od predpokladaného vývoja zdravotného stavu poberateľa invalidného dôchodku.

„Doživotne ponechať invalidný dôchodok poistencom s akýmkoľvek chronickým ochorením nie je možné ani dôvodné, pretože vďaka medicínskemu pokroku nie každé chronické ochorenie spĺňa kritériá na uznanie, prípadne trvanie invalidity,” vysvetľuje hovorca. 

V prípade oduznania invalidity z dôvodu zlepšenia zdravotného stavu a neskoršieho akútneho zhoršenia je medicínsky opodstatnené uznanie dočasnej pracovnej neschopnosti. 

„Ak na intenzívnej liečbe nedôjde k úprave zdravotného stavu, naopak, ochorenie naďalej progreduje, môže poistenec kedykoľvek znovu požiadať o invalidný dôchodok,” dopĺňa.

Hovorca Kontúr dodáva, že evidujú u oboch diagnóz počas posledných štyroch rokov stúpajúci trend. Celkovo poisťovňa uznala invaliditu a invaliditu z mladosti v roku 2024 dokopy ďalším 207 chorým s týmito diagnózami.

Chirurgia a hospitalizácia je drahá

„Keď som ja začínal, Crohnova choroba bola taká vzácna, že ma starší kolegovia volali pozrieť sa na pacienta,” hovorí pre Štandard Martin Huorka, predseda Pracovnej skupiny pre IBD Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti. Predpokladá, že pri týchto zápalových ochoreniach čriev sa bude v budúcnosti evidovať nárast o 20 až 30 percent. 

Ak sa podľa neho včas nezačne s užívaním biologických liekov, biosimilárnych (napodobeniny originálnych medikamentov) alebo biobetters (inovatívne biologické liečivá), postupuje v črevách a iných orgánoch tráviaceho traktu, až je nutný chirurgický zákrok na zavedenie vývodu. 

„Chirurgia a hospitalizácia je drahá,” spresňuje Huorka. Liečba hospitalizovaných v ťažkom stave na jednotke intenzívnej starostlivosti sa podľa jeho slov približuje k státisícom eur. 

Odborník sa pre Štandard vyjadril aj k cenám liečiv. Problém vidí v malom prepojení zdravotných poisťovní, ktoré hradia liečbu, so Sociálnou poisťovňou, ktorá vypláca invalidný dôchodok. 

Pri zavádzaní nového účinného medikamentu podľa neho poisťovne často váhajú, lebo je to finančne nákladné. Ak drahé liečivo „stopnú”, pacient prejde do invalidity a 20 až 30 rokov závisí od dávok zo Sociálnej poisťovne, ktorá mu za tú dobu vyplatí „ťažké milióny”.  

Stretáva sa aj s prípadmi, keď poisťovňa nepovolí biologickú liečbu na prvýkrát, takže lieky už nepomôžu. Človek sa dostane do ťažkého stavu, keď mu môže perforovať črevo, alebo sa prejavia rôzne mimočrevné príznaky, ktoré vedú k trvalej invalidite. „A to už platí Sociálna poisťovňa,” vraví s dôvetkom, že zdravotnej poisťovne sa to už netýka a v rozhodujúcom okamihu ušetrila veľa peňazí. 

Poisťovne evidujú počty pacientov aj liekov

Všeobecná zdravotná poisťovňa uhradila minulý rok lieky (vrátane biologickej liečby) v súvislosti s Crohnovou chorobou a ulceróznou kolitídou dokopy 14 116 pacientom. Hovorkyňa VšZP Danka Capáková dopĺňa, že v súčasnosti sú v rámci kategorizačného procesu zaradené do rozhodovania v indikácii Crohnova choroba a v indikácii ulcerózna choroba dva lieky.

Štandard zaujímala aj ich cena a koľko si pacient musí hradiť sám. VšZP podľa Kategorizačného zoznamu liekov uhrádza liečivo Remicade, ktoré pomáha znížiť ťažký zápal. Jeho cena je 343,33 eura a z toho 205,03 eura si dopláca chorý. 

Biologický liek Stelara 90 mg (roztok naplnený v injekčnej striekačke) stojí 2 199,24 eura a štátna poisťovňa hradí sumu 1 508,67 eura. Zvyšných 690,57 eura ide z peňaženky chorého.  

Avšak medikament Stelara 90 mg, ktorý sa podáva aplikačným perom pod kožu, poisťovňa hradí celý v sume 1 508,56 eura. 

Zdravotná poisťovňa Dôvera eviduje 9 270 pacientov, ktorým hradí liečbu v rámci diagnóz Crohnova choroba a ulcerózna kolitída. Podľa vyjadrenia PR špecialistu Mateja Štepianského hradia biologické lieky 3 623 chorým. Biosimilárne medikamenty cez ich úhrady využíva 695 ľudí s IBD. 

Union zdravotná poisťovňa podľa jej hovorkyne Beáty Dupaľovej Ksenzsighovej vedie vyše 1500 poistencov s diagnózami Crohnovej choroby alebo ulceróznej kolitídy. Z toho doposiaľ uhradila či už biologické alebo biosimilárne lieky 563 pacientom v sume za viac ako 2, 5 milióna eur.