Šaško navrhol elektronickú žiadosť o potrat. Pro-life hnutie varuje pred nátlakom na ženy

Ministerstvo zdravotníctva predložilo novelu viacerých zákonov súvisiacich s elektronizáciou v zdravotníctve. Materiál dostal takmer 400 pripomienok, z toho 59 zásadných, všetky rezort aktuálne vyhodnocuje.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) okrem iného navrhuje zmeniť aj zákon o umelom prerušení tehotenstva. Má sa zaviesť napríklad elektronická forma žiadosti o umelý potrat a možnosť odmietnuť poučenie alebo informovaný súhlas pred vykonaním tohto zákroku.

Šaško to odôvodňuje zjednodušením administratívy. Zdravotnícky pracovník bude môcť zaznamenávať všetky potrebné kroky súvisiace s potratom priamo do elektronického zdravotného záznamu a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nebude musieť posielať samostatné papierové hlásenia. Argumentuje, že po právnej stránke sa nič nemení, lebo dvojdňová lehota medzi poučením a zákrokom ostane zachovaná.

Vplyv tretích osôb

Pro-life organizácie upozorňujú, že elektronizácia nemusí byť v tomto prípade neutrálnou zmenou. Tehotné ženy môžu byť pri rozhodovaní pod tlakom tretej osoby – napríklad partnera, ktorý si dieťa neželá.

Dokazuje to štúdia z roku 2004, v ktorej neistotu vo veci svojho rozhodnutia dať si vziať dieťa priznalo 38 percent žien v Rusku a až 54,2 percenta žien v USA. Pocit, že boli do potratu tlačené niekým iným, uviedlo 37,2 percenta Rusiek a až 64 percent žien v USA.

Navyše matky často nie sú do poslednej chvíle rozhodnuté, že chcú podstúpiť umelý potrat, a v tejto otázke menia svoj postoj.

Ak sa ich rozhodnutie stane skutočnosťou po jednom kliku myšou, nebudú mať priestor zveriť sa so svojimi ťažkosťami a obavami lekárovi. Pri písomnej forme však lekár dokáže ženu nasmerovať na viaceré pro-life projekty, ktoré jej môžu pomôcť po právnej, psychologickej a aj materiálnej stránke.

Ide napríklad o občianske združenie Fórum života, viaceré jeho projekty, ako napríklad Zachráňme životy, charitu či iné pro-life neziskové organizácie.

Matka môže rozhodnutie urobiť aj pod vplyvom vlastných negatívnych emócií a od zásadného kroku sa jej bude ťažko cúvať. „Po podaní žiadosti sa už matka môže cítiť trápne, ak by vo vzťahu s inými ľuďmi prejavovala pochybnosti o svojom rozhodnutí. Samotné podanie žiadosti môže predstavovať istú formu vnútorného tlaku na to, aby v procese pokračovala,“ uvádza v pripomienkach Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku (HFI).

Reklama na potrat

Inštitút zároveň kritizuje, že online formulár môže pôsobiť ako určitá forma reklamy na potrat.

„Verejná viditeľnosť žiadosti o umelý potrat môže prispieť k ‚normalizácii‘ umelého potratu s tým, že ide o bežnú súčasť života, niečo ako podanie žiadosti o nový pas alebo návrh na kataster,“ zdôrazňuje predseda HFI Patrik Daniška.

Príkladom je reklama na potratovú kliniku v Leviciach, ktorú vďaka online inzercii vo väčšej miere navštevujú ženy z iných okresov Slovenska a aj zo zahraničia.

Bez poučenia

Zásadnú pripomienku vyslovujú pro-life organizácie aj proti zmienke o možnosti odmietnuť poučenie alebo informovaný súhlas pred vykonaním umelého potratu. 

Aktuálne musí žena najprv písomne požiadať o zákrok. Následne sa podrobí lekárskemu vyšetreniu a absolvuje rozhovor s lekárom, súčasťou ktorého musí byť aj poučenie „o možných zdravotných dôsledkoch“. Iba ak trvá na svojom rozhodnutí a zaplatí poplatok, môže sa prejsť k zákroku.

Táto procedúra chráni v prvých 12 týždňoch, keď je u nás povolený umelý potrat, nenarodené dieťa pred vôľou matky. Hoci zákon umožňuje potrat v tomto období, nejde o „automatické právo“, ale o výnimku, ktorá sa môže uplatniť len za určitých podmienok – teda v rámci zákonom stanovenej procedúry.

Podľa právnika a predsedu združenia Aliancia za rodinu Antona Chromíka by navrhovaná zmena bola v rozpore s rozhodnutím Ústavného súdu SR, pretože by odstránila mechanizmy, ktoré chránia aj iný než len matkin záujem.

„Počet potratov v pomere na počet tehotenstiev (na rozdiel od absolútnych čísel) nám za posledný rok, bohužiaľ, neklesol, ale stúpol oproti predchádzajúcim rokom,“ konštatuje Aliancia za rodinu. 

Krok vzad

Poradenstvo pre tehotné ženy, ktoré otehotnieť neplánovali, a aj pre tie, ktoré sa nevedia vyrovnať so stratou bábätka, poskytuje Poradňa Alexis. Jej psychologička Zuzana Straková pre Štandard hovorí, že skúsenosti klientok potvrdzujú, že informovanosť žien pred zákrokom výrazne vplýva na ich konečné rozhodnutie a aj na následné prežívanie.

„Ak by táto novela vstúpila do platnosti, bol by to krok vzad vo všetkých smeroch,“ konštatuje odborníčka. Dodáva, že aj tento týždeň riešili viaceré ženy, ktoré zdravotnícky personál nedostatočne informoval o možných rizikách umelého potratu.

Ženy podľa nej často nedostanú priestor na prípadné otázky a osobnú konzultáciu. Dôsledky ich potom po fyzickej aj psychickej stránke šokujú a negatívne ovplyvnia ich život.

„V takých prípadoch väčšinou sanujeme podobné situácie my, odborníci z mimovládnych organizácií, nehovoriac o tom, že dotovanie našej práce zo strany štátu je minimálne. Samozrejme, že žena pred interrupciou chce mať často tento zákrok rýchlo za sebou a jedným z obranných mechanizmov psychiky je čo najskôr utiecť z krízovej situácie. To však neznamená, že ide o efektívne riešenie,“ uzatvára Straková

Pripravované legislatívne návrhy by podľa nej len posilnili tento negatívny vzorec. Odborníci pracujúci s takýmito ženami by uvítali presne opačný postup.

„Klásť ešte väčší dôraz na poskytovanie informácií pred zákrokom, podanie informácie o pomáhajúcich organizáciách, ktoré sa venujú neplánovane tehotným ženám, osobný kontakt s odborníkmi na duševné zdravie v procese rozhodovania ženy a väčší priestor na osobné konzultácie s lekármi alebo psychológmi. Len ak má človek komplexné informácie, môže sa slobodne rozhodnúť,“ uzatvára psychologička.