„Fašistom vraj ruky nepodávajú.“ Ako Európa sprísnila svoju migračnú politiku

Čoraz viac pravicových aj ľavicových lídrov naprieč celou európskou politickou scénou presadzuje prísnejší prístup k migrantom bez potrebných dokladov. Hoci tento posun nevyvolal také rozsiahle nepokoje ako migračná politika prezidenta Trumpa v USA, už dnes ho mnohí vnímajú ako zásadnú a trvalú zmenu.

V krajinách Európskej únie sa čoraz častejšie spájajú centristi s konzervatívcami, aby obmedzili existujúce ochranné opatrenia a uľahčili vyhosťovanie nelegálnych migrantov. Dánska politika „nulovej tolerancie“ voči utečencom sa stala vzorom, ktorý chcú ostatní lídri nasledovať. Predstavitelia EÚ pripravujú nové pravidlá, ktoré by umožnili posielať žiadateľov o azyl do tretích krajín. Únia zároveň nedávno uzavrela dohodu o nasadení svojich agentov v Bosne a Hercegovine, ktorá nie je členom eurobloku, s cieľom posilniť ochranu hraníc. 

Niektoré z týchto návrhov sa v minulosti stretli s kritikou zo strany predstaviteľov európskej dvadsaťsedmičky.

„Dnes existuje široký konsenzus medzi takmer všetkými politickými tábormi,“ povedal Martin Hofmann, poradca Medzinárodného centra pre rozvoj migračnej politiky. „Budeme prísnejší a tvrdší.“

Tento trend postupne silnel vďaka narastajúcej nespokojnosti voličov. Táto nespokojnosť, ktorá sa objavila potom, čo Európa pred desiatimi rokmi prijala viac ako milión Sýrčanov, Iračanov, Afgancov a ďalších žiadateľov o azyl, pomohla posilniť nacionalistické, krajne pravicové a populistické strany.

Migrácia sa po vyvrcholení pandémie opäť zvýšila, aj keď nie tak výrazne. Odvtedy však počet prichádzajúcich migrantov klesá. Podľa predbežných údajov pohraničnej agentúry EÚ Frontex sa za prvých päť mesiacov roka 2025 znížil asi o dvadsať percent, a to po prudkom poklese už v minulom roku. Zároveň pomaly stúpa aj počet vyhostení.

Po pandémii došlo k nárastu nelegálnych prechodov hraníc do Európskej únie, ale v poslednom období ich počet klesá.

Na niektorých migračných trasách však počet prichádzajúcich zostáva vysoký. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v nedávnom liste európskym lídrom upozornila na prudký nárast migrantov z Líbye do Grécka a zdôraznila, že Európa musí dôsledne trvať na posilnení ochrany svojich hraníc.

Martin Hofmann vysvetlil, že odmietavé postoje voči migrácii často vychádzajú z hlbších problémov, ako sú nedostatok pracovných príležitostí, vysoké životné náklady a pocit straty spoločenského postavenia. Preto samotné zníženie počtu prichádzajúcich migrantov pravdepodobne nebude stačiť na to, aby migrácia prestala byť politicky citlivou témou.

Podľa neho si opatrenia, ktoré sa javia ako účinné pri obmedzovaní migrácie, pravdepodobne udržia svoju popularitu a budú naďalej získavať politickú silu. Medzi ne patrí aj presúvanie žiadostí o azyl do tretích krajín, ktorým sa momentálne zaoberá Európska komisia.

Keď britská vláda nedávno navrhla premiestniť žiadateľov o azyl do Rwandy, komisár Rady Európy pre ľudské práva to označil za ďalší dôkaz prebiehajúceho trendu, keď sa Európa čoraz viac snaží preniesť zodpovednosť za azylovú a migračnú politiku mimo svoje územie. Podľa neho ide o znepokojujúci vývoj, ktorý ohrozuje globálny systém ochrany práv utečencov.

Presúvanie žiadateľov o azyl do zahraničia sa medzičasom stalo jedným z hlavných pilierov migračnej politiky premiérky Meloniovej. Usiluje sa o to, aby žiadatelia o azyl zostávali v Albánsku, kým prebieha posudzovanie ich prípadov.

Hoci talianski sudcovia zatiaľ tento zámer zablokovali, Ursula von der Leyenová ho označila za príklad nekonvenčného myslenia. Európska únia teraz usiluje o presmerovanie žiadateľov o azyl do tretích krajín, pričom zároveň pracuje na zjednodušení procesu vyhosťovania tých, ktorým boli žiadosti zamietnuté.

Rozsah tejto zmeny sa naplno ukázal minulý mesiac, keď dánska premiérka Mette Frederiksenová, ktorá patrí k ľavicovým sociálnym demokratom, stála v Ríme po boku výrazne konzervatívnej Giorgie Meloniovej. Spoločne podporili sprísnenie migračných pravidiel.

Frederiksenová, hoci jej krajina eviduje pomerne málo žiadostí o azyl, už niekoľko rokov presadzuje jednu z najprísnejších migračných politík v Európe. V súčasnosti sa viaceré krajiny snažia uplatniť podobný prístup.

Nemecký kancelár Friedrich Merz, líder stredopravej strany v najväčšej európskej ekonomike, označil tento mesiac Dánsko za vzor v oblasti migračnej politiky.

Meloniová a Frederiksenová v otvorenom liste argumentovali, že Európsky dohovor o ľudských právach, ktorý je kľúčovým dokumentom chrániacim ľudské práva v Európe už 75 rokov, príliš obmedzuje právomoci štátov rozhodovať o tom, koho môžu vyhostiť zo svojho územia.

List podpísali aj lídri z Rakúska, Belgicka, Českej republiky, Estónska, Lotyšska, Litvy a Poľska.

Na tlačovej konferencii Meloniová zdôraznila, že to, že signatári pochádzajú z rôznych politických táborov, jasne ukazuje, aký obrovský záujem táto téma vyvoláva naprieč celým politickým spektrom, bez ohľadu na ich odlišné postoje.

Základné princípy dohovoru sa už v dôsledku zmeny prístupu k migrácii začali oslabovať.

Podľa Camille Le Cozovej, riaditeľky Inštitútu pre migračnú politiku (MPI) pre Európu, dohody s krajinami ako Líbya a Tunisko síce pomohli spomaliť prílev migrantov, no stálo to veľmi vysokú cenu v oblasti ľudských práv. Pripomenula napríklad prípad z roku 2023, keď tuniské úrady vysadili afrických migrantov uprostred púšte a ponechali ich tam napospas osudu.

Nemecko teraz zaviedlo kontroly na svojich pozemných hraniciach, čo kritizujú niektorí jeho susedia aj ďalší odporcovia. Podľa nich tým Nemecko porušuje dohodu o voľnom pohybe osôb v rámci eurobloku.

Poľská vláda pozastavila právo na azyl po tom, čo sa na hranici s Bieloruskom, ktoré nie je súčasťou Európskej únie, zhromaždili migranti. Poľsko tvrdí, že ruskí a bieloruskí predstavitelia zámerne podporujú migráciu s cieľom destabilizovať Európu.

Niektorí sa obávajú, že táto zmena v rétorike okolo migrácie by mohla negatívne ovplyvniť prisťahovalcov, ktorí už v Európe žijú. V nedávnych poľských prezidentských voľbách napríklad nacionalistický kandidát zvíťazil sčasti aj vďaka heslu „Poľsko na prvom mieste, Poliaci na prvom mieste.“

Magdalena Czarzyńska-Jachimová, primátorka poľského Sopotu, mesta ležiaceho na pobreží Baltského mora, uviedla, že mesto už dlhodobo víta ukrajinských pracovníkov a v posledných rokoch aj rodiny, ktoré ušli pred vojnou na Ukrajine. Ukrajina pritom nie je členom Európskej únie.

Hoci súhlasí s nutnosťou chrániť hranice, zároveň sa obáva, že súčasné vyjadrenia idú priďaleko, keď plošne označujú prisťahovalcov za zločincov. „Legálni migranti sú naši susedia,“ zdôraznila. „Nie sú to žiadni banditi.“

Zmena tónu je natoľko výrazná, že prekvapuje aj tých, ktorí dlhodobo presadzovali prísnejší prístup k migrácii.

Pred desiatimi rokmi Austrália zakázala migrantom prichádzajúcim po mori usadiť sa v krajine a žiadateľov o azyl posielala do Papuy-Novej Guiney. Podľa ľudskoprávnych organizácií táto politika viedla k porušovaniu ľudských práv. Ako pripomenul bývalý austrálsky minister zahraničných vecí Alexander Downer, kriticky sa k tomu vtedy vyjadrila aj Európska únia.

„Predtým nás neustále kritizovali za to, akí sme boli prísni,“ povedal Downer. „Dnes však Ursula von der Leyenová túto politiku sama podporuje.“

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.