Slovensko v rebríčku konkurencieschopnosti neustále klesá

Napríklad švajčiarsky International Institute for Management Development (IMD) už od roku 1989 zostavuje rebríček World Competitiveness Ranking. A hoci aktuálne zahŕňa len 69 krajín sveta, vošlo sa medzi ne opäť aj Slovensko.

Selekcia krajín neprebieha na základe kvality, ale dostupnosti dát a spolupráce s partnerskými organizáciami IMD [za Slovensko uvádza správa liberálny Inštitút slobody a podnikania, ktorému šéfuje Ján Oravec, exposlanec a bývalý štátny tajomník rezortu hospodárstva za SaS, pozn. red.]. V rebríčku sú tak najmä vyspelejšie štáty, hoci v ňom nájdete aj Mongolsko, Ghanu či (v rebríčku poslednú) Venezuelu.

Hodnotenie zahŕňa 341 kritérií rozdelených do štyroch oblastí a dvadsať podoblastí: od ekonomických makroúdajov, ako je výška inflácie či otvorenosť ekonomiky a kapitálových trhov, cez vek populácie a mieru vrážd až po veľkosť akciového trhu a množstvo podaných patentov.

Prvú päticu rebríčka tvorí z pohľadu kultúry, histórie a politického prostredia veľmi pestrá skupina: Švajčiarsko, Singapur, Hongkong, Spojené arabské emiráty a Dánsko. Rebríček IMD je k Európe pomerne prívetivý, do prvej desiatky sa vtesnalo aj Írsko, Švédsko a Holandsko. Naopak, Spojené štáty skončili až na 12. mieste a Čína na 16. priečke.

Ako dopadlo Slovensko? Ak čakáte pozitívne prekvapenie, nedočkáte sa. Umiestnilo sa na 63. mieste zo 69 krajín. Pod nami skončili už len tri africké štáty plus Mongolsko, Turecko a spomínaná Venezuela. Pritom ešte v roku 2021 bolo Slovensko 50. spomedzi 63 krajín a napríklad v roku 2008 dokonca 30. spomedzi 55 „súťažiacich“.

Jediný trocha lepší výsledok v podobe 50. pozície sme zaznamenali v podoblasti „infraštruktúra“. Naopak, v kategórii business efficiency (efektívnosť podnikania) je Slovensko na predposlednej 68. priečke. Táto kategória hodnotí dokopy 40 kritérií - od parametrov finančného sektora cez manažérske praktiky až po zahraničný imidž krajiny.

Pri všetkých podobných rebríčkoch platí, že sú odrazom nielen hodnotených krajín, ale aj ich vlastnej metodológie. Zaradenie a kvantifikovanie mnohých z 341 kritérií by sa dalo z pozície ekonóma skritizovať. Zároveň však nie je možné odignorovať tristný výsledok pre Slovensko, ku ktorému hodnotenie dospelo.