Tento prístup však v Únii naráža na odpor tak z pravej, ako aj z ľavej strany.
Španielska ľavicová vláda je závislá od čínskych investícií na oživenie svojej ekonomiky, zatiaľ čo kritici z pravej strany zase tvrdia, že Európa udusila svoje vlastné odvetvia najmä nadmernou reguláciou a ekologickými politikami.
Čína rastie, Európa upadá
Obchodná nerovnováha medzi Európou a Čínou sa pritom neustále prehlbuje. Čínsky vývoz sa zväčšuje, zatiaľ čo európske odvetvia stagnujú.
Deficit EÚ voči Číne vzrástol z 304,5 miliardy eur v roku 2024 na 359,8 miliardy eur v roku 2025, pričom vývoz klesol o 6,5 percenta a dovoz sa o takmer rovnaké percento zvýšil. Obchodná nerovnováha sa zvýšila o ďalších 2,9 miliardy eur medzi prvým a druhým štvrťrokom tohto roka.
Nemecko, ktoré sa spočiatku zdráhalo zaujať voči Číne akúkoľvek tvrdú taktiku, patrí medzi najviac postihnuté krajiny, keďže jeho automobilový priemysel oslabuje najmä prenikanie čínskych elektrických vozidiel na kontinent.
Nemecký problém je symbolom širšieho európskeho problému. Kým kedysi mali nemecké BMW výsostné postavenie na domácom aj čínskom trhu, dnes lacnejšie čínske autá zaplavujú Európu a čínski spotrebitelia sa odvracajú od kedysi prestížnych európskych značiek.
Okrem spotrebného tovaru sa európske odvetvia stávajú čoraz viac závislé od dodávateľských reťazcov z tejto komunisticky riadenej krajiny.
Rastú preto obavy z „čínskeho šoku 2.0“, ktorý by odzrkadľoval kolaps amerického priemyslu v dôsledku čínskej konkurencie v prvom desaťročí tohto storočia.
Európa sa dáva do pohybu
Hrozba je taká veľká, že aj notoricky pomalý Brusel je nútený reagovať pomerne rýchlo. Hlavné mestá tlačia na európske orgány, aby do októbra prišli s riešeniami.
Už teraz sa zvažujú návrhy, ktoré by mali motivovať verejné inštitúcie k nákupu tovarov vyrobených v Európe, ako aj požiadavky, aby firmy získavali kritické komponenty najmenej od troch rôznych dodávateľov. Zároveň sa zintenzívňujú bilaterálne rokovania.
Maroš Šefčovič, eurokomisár pre obchod, 8. septembra uviedol, že deficit EÚ voči Číne je v súčasnosti taký veľký, že EÚ musí zvýšiť vývoz do Číny a obmedziť dovoz z Pekingu, aby „vyrovnala“ obchodnú bilanciu.
Šefčovič sa chystá do Pekingu na rokovania so svojím čínskym náprotivkom. Varoval, že ak sa rokovania skončia neúspechom, Brusel bude chcieť siahnuť po niektorých zo svojich zhruba 200 nástrojov na ochranu obchodu.
Inými slovami, vydá sa po stopách protekcionistickej politiky Donalda Trumpa.
Európa už zaviedla clá na niektoré výrobky, ako sú elektromobily čínskej výroby, ktoré podľa EÚ dostávajú nadmerné štátne dotácie.
Európski kritici čínskej hospodárskej politiky obviňujú tamojšiu vládu z vytvárania nadmerných kapacít v jej exportných odvetviach prostredníctvom dotácií a potláčania domáceho dopytu.
Tvrdia, že to znamená, že európske odvetvia nemajú rovnaké konkurenčné podmienky, najmä vzhľadom na lacnú pracovnú silu v Číne a značnú finančnú podporu zo strany štátu.
Brusel zároveň uvádza, že európskym odvetviam je odopieraný prístup na čínsky domáci trh.
Kritika európskeho prístupu
Zatiaľ čo bilaterálne rokovania pokračujú, Čína obvinila EÚ, že uprednostňuje „protekcionizmus pred spoluprácou“. Argumentuje, že úpadok Európy je spôsobený aj vysokými cenami energie a roztriešteným regulačným prostredím.
Táto kritika pravdepodobne zasiahne citlivé miesto. EÚ už čelí sťažnostiam doma aj v zahraničí, že jej ciele v oblasti zelenej energie poškodzujú konkurencieschopnosť európskych priemyselných odvetví.
Kritici tvrdia, že tieto politiky zvýšili náklady miestnym výrobcom, čo niektorých podnietilo k presunu vlastných závodov do Číny.
Ako hlavný dôvod zaostávania Európy za Amerikou aj Čínou sa uvádza aj nedostatok inovácií v nových odvetviach, ako je umelá inteligencia. Niektorí ekonómovia tvrdia, že EÚ sa príliš spolieha na zastarané metodiky postupných inovácií.
Oficiálny postoj členov EÚ zatiaľ nie je jednotný. Zatiaľ čo krajiny ako Francúzsko a Nemecko dôrazne presadzujú prísnejšiu obchodnú politiku voči Číne, iné štáty, ako napríklad Španielsko a Maďarsko, z prilákania čínskych investícií ťažia.
Najmä Španielsko nemá záujem zapojiť sa do obchodnej vojny s druhou najväčšou ekonomikou sveta. Premiér Pedro Sánchez navštívil Peking štyrikrát za posledné štyri roky a krajina patrí medzi tie, ktoré sú najviac otvorené čínskym investíciám, najmä v odvetviach solárnych panelov a automobilového priemyslu.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.
