Poznáte tento scenár? V západných spoločnostiach v roku 2026 by bolo ťažké nepoznať ho. No rozpoznať ho pred viac ako 80 rokmi si vyžadovalo oveľa väčšiu predvídavosť. Bolo by to ťažké, takmer nemožné, pokiaľ by človek nemal vedomosti, sebadisciplínu a cnosti potrebné na to, aby presne vnímal podobu sveta.

Zničenie človeka

Bol tu však jeden muž, ktorý disponoval týmito zásadnými vlastnosťami v hojnej miere a ktorý v roku 1943 predniesol sériu prednášok zvečnených pod názvom záverečného prejavu: Zničenie človeka [The Abolition of Man, v češtine kniha vyšla pod názvom Zničení člověka, pozn. red.].

Renomovaný autor, učenec a teológ Clive Staples Lewis si za východiskový bod zvolil súčasnú učebnicu určenú na výučbu angličtiny v britských školách, ktorú nazýva „Zelená kniha“. 

Pri čítaní si uvedomil, že autori sa vedome či nevedome nezaoberajú ani tak literárnou kritikou, ako skôr nenápadne podsúvajú filozofické predpoklady, proti ktorým študenti vôbec nebudú pripravení namietať. Tí sa totiž domnievajú, že ich odborníci jednoducho učia angličtinu, a nie že sa zúčastňujú na filozofickom zápase.

Jadrom týchto predpokladov bolo spochybňovanie objektivity prostredníctvom „demaskujúceho“ spôsobu uvažovania. Ten rozoberá „sentimentálne“ výroky o svete s odôvodnením, že čitateľovi nevypovedajú nič o opisovanej skutočnosti, ale iba o subjektívnom rozpoložení autora.

Konečným dôsledkom tohto demaskujúceho procesu je oddelenie predmetov od hodnôt, čím sa človek oddeľuje od sveta takého, aký skutočne je, a napokon aj od prirodzeného zákona, ktorý je jeho základom – od „Taa“, ako ho Lewis v celej knihe nazýva pre jeho univerzálnosť naprieč kultúrami.

Človek je potom schopný vnímať svet už len cez subjektívnu optiku.

„Praktickým výsledkom vzdelávania v duchu Zelenej knihy musí byť zničenie spoločnosti, ktorá ho prijme,“ napísal Lewis.

Lewis začal Zelenou knihou a jej vplyvom na mladé mysle, ktoré sa s ňou stretávajú. Zvyšok svojho cyklu prednášok potom venoval univerzálnosti Taa, nevyhnutnosti jeho prijatia na zachovanie hodnôt a smrteľnému nebezpečenstvu, do ktorého sa spoločnosť púšťala experimentovaním s predstavou, že by sa azda mohla zaobísť bez akéhokoľvek vedomia objektívnych hodnôt.

Práve tu dochádza k „zničeniu človeka“. Keď inovátori dospejú k záveru, že hodnoty sú len zvláštnym pozostatkom sentimentálnejších čias a národov, budú môcť sami rozhodnúť, „čím má človek byť, a potom ho takým aj urobiť“.

Je to klam sebadefinovania – predstava, že človek je schopný porozumieť sám sebe mimo širokej morálnej tradície, v ktorej ľudstvo odjakživa žilo. Keď však vystúpi z Taa a pomocou aplikovanej vedy podriadi svet svojej vôli, môže si robiť, čo sa mu zachce.

Nejde však o slobodu v jej tradičnom ponímaní. Keď človek podriadi svojej vôli prírodu a napokon aj samotnú ľudskú prirodzenosť, zistí, že sám seba vydal napospas prírode: vládu hodnôt a zásad nahradil vládou pudov a emócií. Tento stav postihuje vládnucich rovnako ako tých, ktorí „musia znášať, čo im je súdené“. Podľa Lewisa obe skupiny obetovali svoju ľudskosť v prospech postľudskosti.

Negatívne dôsledky oslobodenia sa od Taa

Dnes to môže znieť fantasticky, no pre človeka žijúceho v tejto realite to nie je o nič fantastickejšie než voda pre rybu, ktorá v nej pláva. Autonómia, sebadefinovanie a neustále rozširovanie osobnej voľnosti sú hlavnými orientačnými bodmi západnej kultúry. Výsledkom je búranie dávnych tabu a zavádzanie či rozširovanie celého radu spoločensky a morálne ničivých praktík.

Rozvody, antikoncepcia, interrupcie, eugenika, eutanázia, manželstvá osôb rovnakého pohlavia, rodová ideológia, pornografia, oplodnenie in vitro, výskum embryonálnych kmeňových buniek, náhradné materstvo, legalizácia drog. Zoznam je dlhý, rozmanitý a dalo by sa v ňom pokračovať prakticky donekonečna.

Vo svete je bežné, že politici zmenia svoje postoje k morálnym otázkam po tom, ako údajne „zápasili so svojím svedomím“ alebo „prešli istým vývojom“. V skutočnosti tým nemyslia nič iné, než že nastavili prst vetru a pokúsili sa odhadnúť, ktorým smerom fúka – bez ohľadu na morálku.

Vo verejnej diskusii slovo „dobré“ často nahradili výrazy „nevyhnutné“, „pokrokové“ a „efektívne“. Nezodpovedané však zostávajú otázky, na čo je daná vec nevyhnutná, k čomu sa má týmto pokrokom dospieť a čo sa má vlastne dosiahnuť.

Tieto výrazy sa zároveň často používajú na ospravedlnenie niečoho odľudšťujúceho, tyranského a nebezpečného, hoci si zákonodarcovia, lídri ani ľudia, ktorých sa tieto zmeny týkajú, nemusia uvedomovať ich bezprostredné dôsledky.

Zákony proti „konverzným praktikám“ sa označujú za nevyhnutné na ochranu zraniteľných mladých ľudí, ktorí si kladú otázky o svojej rodovej identite. Zvyčajne však vedú k obmedzovaniu legitímnej slobody prejavu. Uznanie „práva zomrieť“ sa často opisuje ako pokrokové, no spravidla napokon umožňuje smrť práve tých najzraniteľnejších vrátane detí, duševne chorých a starých ľudí. O umelej inteligencii sa zase hovorí, že maximalizuje efektívnosť, takmer vždy však na úkor ľudských pracovných miest a príležitostí.

Orwellov román 1984, Huxleyho Prekrásny nový svet, McCarthyho Cesta a román Potomkovia ľudí od P. D. Jamesovej sú právom oceňované za dystopické obrazy, ktoré vykreslili. Zachytili pokrivené stránky skutočného života a stali sa ich všeobecne známymi symbolmi.

Bez toho, aby sme znižovali ich výnimočnosť, si však treba položiť otázku, či Lewisovo prorocké varovanie nezískalo rovnakú pozornosť práve preto, lebo sa až priveľmi triafa do živého. Viac než 80 rokov po tom, ako Lewis predniesol svoje prednášky, svet obývajú „ľudia bez hrude“, ktorí sa obrátili chrbtom k svojim tradíciám a svoje vlastné nástroje obrátili proti sebe.

Už dávno nastal čas, aby sa jeho prezieravosti dostalo uznania, ktoré si zaslúži.

Pôvodný text publikovali na webe sesterského denníka Statement.com.