Čo je vaša škola iná oproti existujúcim gymnáziám? Akú medzeru má podľa vás vypĺňať?
Klasické gymnázium sa vo svojej podstate líši pomerne výrazným spôsobom od toho, ako ľudia poznajú gymnáziá. Najzásadnejšie rozdiely sú asi v tom, čo chápeme ako cieľ vzdelávania.
Bežné gymnáziá chápu základné ciele vzdelávania najmä ako prípravu na niečo – na maturitu, vysokú školu alebo na profesijný život. Hlavným cieľom Gymnázia KAN je však celostná formácia človeka. V kolégiu hovoríme, že je to ako prvý gombík na košeli, ktorý treba zapnúť správne: keď ho zapnete inak, ovplyvní to všetky ostatné. Veríme, že celostná formácia charakterného a slobodného človeka je naozaj najvyšší cieľ vzdelávania.
Príprava na maturitu, vysokú školu či život je pre nás, samozrejme, tiež dôležitá, ale tieto ciele chápeme skôr ako inštrumentálne a nestoja u nás na prvom mieste. Od hlavného cieľa sa potom odvíja, ako škola funguje, čo sa v nej robí, aké metódy volíme a ako vyzerá vyučovanie. Práve spôsob výučby je rozdielom, ktorý ľuďom udrie na prvý pohľad do očí.
Aké je hodnotové smerovanie školy?
Sme klasické gymnázium. Pojem „klasické“ sám v sebe zahŕňa aj katolícky rozmer, pretože klasické gymnáziá sú katolíckymi gymnáziami. Môžeme teda povedať, že sme klasickým katolíckym gymnáziom.
Od toho sa odvíja aj naše chápanie sveta, jeho autora a to, kam smeruje. Kresťanstvo je jedným z hlavných princípov, ktoré integrujú naše vzdelávanie. Náboženstvo u nás nájdete ako samostatný predmet, no kresťanstvo je zároveň implicitne prítomné vo všetkom, čo robíme.
Malo by sa prejavovať v organizácii kurikula, v práci učiteľov so študentmi, v spôsobe ich rozvoja aj v nastavení mentoringu – jednoducho v každom ohľade. Ak niekde prítomné nie je, je to pre nás problém, na ktorý sa musíme pozrieť.
Skúste stručne opísať, ako prebieha katolícke klasické vzdelávanie, aby si ho vedel predstaviť aj človek, ktorý sa s týmto pojmom stretáva prvýkrát.
Základná poučka, ktorú opakujeme už roky, znie, že klasické vzdelávanie je celostným formovaním človeka. Deje sa to tak, že študenta ponárame do tradície západnej civilizácie.
Základnou metódou je vystaviť študentov pôsobeniu toho, čo nazývame veľkými dielami. Moderný vzdelávací systém im poznatky často vopred spracuje, pripraví a podá takmer až na tanieri.
Naša cesta je trochu iná. Chceme, aby dobré, užitočné, krásne a hodnotné poznanie objavovali prostredníctvom štúdia samotných primárnych zdrojov.
V našom prípade sú nimi veľké diela najvýznamnejších mysliteľov. Hoci mnohé vznikli pred stovkami či dokonca tisíckami rokov, nesú v sebe takú filozofickú hĺbku a múdrosť, že zostávajú aktuálne aj v súčasnosti.
Keď hovoríte o odkaze západnej civilizácie, ktoré konkrétne tradície, hodnoty a myšlienky máte na mysli?
V najširších rysoch chápeme západnú civilizáciu ako odkaz antiky – predovšetkým starovekého Grécka s jeho filozofiou a umením, ale aj Ríma, jeho právneho systému a celej rímskej kultúry. To je základ.
Naň nadväzuje židovsko-kresťanská myšlienková, teologická a morálna tradícia. Mohli by sme povedať, že prevzala to najlepšie z antiky a významne to doplnila. Patria sem aj mnohé osobnosti, ktoré sa k tejto tradícii hlásili v ďalších historických obdobiach. Základ teda tvoria Grécko, Rím a židovsko-kresťanská tradícia.
Môžete uviesť konkrétnych autorov, ktorých budú študenti čítať?
Študenti budú prechádzať antickým sylabom. Budú čítať Homéra, grécke divadelné hry aj diela gréckych filozofov, rímskych mysliteľov. Pri štúdiu stredoveku pôjde o iné, napríklad aj viac teologické diela. Určite budú čítať Tomáša Akvinského, Augustína a Danteho. V novoveku ich čakajú napríklad Tolkien či Dostojevskij.
Sú to velikáni západnej civilizácie, ktorých myšlienky zostávajú neuveriteľne aktuálne aj dnes. K tejto tradícii sa potrebujeme vrátiť, pretože sme sa od nej do istej miery odpojili a odstrihli.
Budú sa na hodinách v rámci diskusií preberať a spomínať aj autori, ktorí kresťanskú tradíciu alebo predstavu západnej civilizácie spochybňujú?
Áno. Ak sa vrátime k tomu, ako chápeme západnú civilizáciu, napríklad Aristoteles nebol katolíkom a nie všetko, čo hovoril, je úplne zlučiteľné s kresťanským chápaním sveta. Už tu teda vidíte autora, pri ktorom ten prienik nie je stopercentný. S takýmito mysliteľmi sa študenti určite budú stretávať.
Budeme radi, keď deti budú študovať aj zdroje, no malo by sa to diať cielene a so zreteľom na zmysel ich zaradenia. Kurikulárna komisia, teda tím ľudí, ktorý pripravil naše kurikulum, plánuje zakomponovať napríklad prejavy politických predstaviteľov, o ktorých dnes hovoríme negatívne. Je pravdepodobné, že pri novších dejinách budeme študovať aj Hitlerove prejavy – čo v nich ľuďom imponovalo a z akej filozofie vychádzali.
Jedným z diel, o ktorom už dnes vieme povedať, že bude súčasťou sylabu, je Manifest komunistickej strany Karla Marxa a Friedricha Engelsa. Máme ho spracovaný a študujeme ho aj v Akadémii veľkých diel. Číta a analyzuje sa celý.
Považujem za mimoriadne dôležité, aby študenti pochopili, v čom sa komunizmus javil ako atraktívny a zmysluplný, ale aj v ktorých otázkach sa podľa nás zásadným spôsobom mýlil. Aj dnes sa v spoločnosti stretávame s nostalgickým názorom, že komunizmus bol dobrou myšlienkou, ktorá bola iba nesprávne uskutočnená. Je dôležité, aby študenti dokázali vysvetliť, prečo je to omyl.
V čom je spôsob výučby iný?
Na gymnáziách sú triedy zväčša stále usporiadané tak, že lavice sú zoradené za sebou. Priestor je tým pripravený na frontálnu výučbu, pri ktorej učiteľ stojí vpredu a vykladá učivo, zatiaľ čo žiaci si poznatky zapisujú a neskôr ich majú reprodukovať. Hodnotí sa potom ich výkon – ak si učivo dobre zapamätali, dostanú dobrú známku.
To je prvý bod, v ktorom naša trieda aj vzdelávanie vyzerajú inak. Základný pracovný priestor máme usporiadaný do kruhu, v našom prípade do tvaru písmena U. Je to predpoklad na vytváranie jednoty skupiny a zároveň sociálneho prostredia vhodného na diskusiu.
Do prvého ročníka chodí 20 študentov. Ako vyzerá ich trieda?
Je to naša prvá trieda a snažili sme sa, aby bola dostatočne veľká. Na prvý pohľad sa možno nelíši ničím výnimočným. Je zariadená jednoducho, pretože nechceme, aby v nej bolo priveľa podnetov, ktoré by študentov rozptyľovali. Ak v nej nejaké podnety sú, mali by mať svoj zmysel a viesť ich k niečomu zámernému.
Nájdete v nej bežné pomôcky a tabuľu, časom zrejme pribudne aj projektor. Najdôležitejšie je však spomínané usporiadanie lavíc. Sú rozmiestnené tak, aby umožňovali diskusiu, ktorá je našou základnou vyučovacou metódou. Toto usporiadanie bude v zásade nemenné, hoci si ho študenti budú môcť podľa situácie upraviť.
A práve pri diskusii podľa mňa platí, že to, na čo prídete sami, to, čo objavíte spoločne, je niečo, čo vás potom formuje. Nie je to vedomosť, ktorú sa vám niekto snažil naliať do hlavy a vy ste ju už s odporom prijímali: „No dobre, teraz to napíšem v písomke a pani učiteľka alebo katechétka bude spokojná.“
Je to niečo, čo vám vystúpilo z textu, niečo, čo ste si uvedomili pri čítaní. A myslím si, že práve toto má moc formovať človeka.
Otvorená diskusia je teda jedným zo základných nástrojov. V čom ďalšom je výučba organizovaná inak?
Bežné gymnáziá majú vedomostný základ rozdelený do množstva samostatných predmetov – fyziky, chémie, biológie a ďalších. Tie sa združujú do predmetových komisií, ktoré však často málo spolupracujú a navzájom nekoordinujú svoju prácu.
Učiteľ je potom pánom svojho predmetu, čo sa odráža v tom, ako ho vyučuje, akú náročnosť nastaví či koľko známok vyžaduje. Jednotliví učitelia a predmetové komisie tak o sebe často veľa nevedia. Samozrejme, existujú aj školy, kde to funguje lepšie, no zväčša platí, že každý predmet predstavuje samostatný svet.
Štát sa to v súčasnosti snaží meniť a presúva dôraz od predmetových komisií k širším vzdelávacím oblastiam. Potrvá však dlho, kým sa zmení aj spôsob uvažovania.
My sa od začiatku snažíme obsah vzdelávania integrovať. Vychádzame z toho, že svet, o ktorom učíme, je jednotný. Neexistuje tak, že prvá ulica vľavo funguje podľa chemických princípov a druhá ulica vpravo podľa fyzikálnych. Je to jeden svet, ktorý sa riadi všetkými týmito princípmi.
Základné integrujúce princípy sú dva. Prvým sú dejiny – niť, ktorá nám jednotlivé oblasti zošíva. Druhým je teológia, teda presvedčenie, že svet má autora, cieľ a obdivuhodný spôsob fungovania a že sme pozvaní tento svet spoznávať.
Ako sa toto integrované vzdelávanie prejavuje v rozvrhu? Znamená to, že študenti nemajú samostatne fyziku, chémiu a biológiu, ale spoločný predmet prírodné vedy? A podobne predmet humanitné vedy spája napríklad dejepis, literatúru, občiansku náuku a umenie?
Áno. V našom vzdelávacom programe aj v rozvrhu nájdete predmety prírodné vedy a humanitné vedy, pričom každý z nich má vlastný učebný plán.
V humanitných vedách sú spájajúcou niťou najmä jednotlivé dejinné obdobia. Keď študenti preberajú napríklad antiku, popri politickej situácii daného obdobia sa venujú aj literatúre či divadlu. Táto spoločná niť prepája jednotlivé oblasti a umožňuje študentom pochopiť ich do väčšej hĺbky.
V prírodných vedách sú spájajúcim prvkom skôr jednotlivé prírodné javy. Študenti môžu skúmať napríklad oheň – čo je, ako vzniká a čo sa pri ňom deje. Pozerajú sa naň z fyzikálneho, chemického aj biologického hľadiska, napríklad cez jeho dosah na živé organizmy. Takto sa integrácia prejavuje v praxi.
Ktoré jazyky vyučujete ako samostatné predmety? Aké miesto majú vo vyučovaní štylistika a rétorika?
Z moderných cudzích jazykov vyučujeme angličtinu a nemčinu. Popri nich vyučujeme aj latinčinu. Samozrejmosťou je slovenčina, v ktorej sa študenti ďalej zdokonaľujú, a súčasťou jazykového vzdelávania je aj štylistika.
Štylistiku a rétoriku považujeme za veľmi dôležité disciplíny. Študentom v tomto rétorickom štádiu pomáhajú osvojiť si umenie vyjadrovania myšlienky tvorivým spôsobom.
Staviate na rozvoji kritického myslenia, otvorenej diskusii a spoločnom hľadaní odpovedí. Prečo je podľa vás takýto spôsob výučby v dnešnej dobe najlepší?
Medzi učiteľmi sa začal používať pojem „bulimické učenie“. Označuje prijatie veľkého množstva vedomostí, ktoré študenti takmer okamžite „vyvrátia“ späť – naučia sa ich, zreprodukujú ich pri skúšaní a potom na ne môžu pokojne zabudnúť.
Škola síce môže na papieri vykázať, že učivo bolo prebraté a odskúšané, no takýto spôsob podľa nás neprináša želateľné výsledky. Na problémy slovenského školstva dlhodobo poukazujú aj výsledky meraní PISA.
Zároveň vidíme, že pribúdajú ľudia, ktorí nedokážu správne rozlišovať zdroje, uzatvárajú sa do svojich názorových bublín a sú zraniteľní voči dezinformačným kampaniam. V spoločnosti potom vzniká napätie medzi jednotlivými skupinami.
Náš spôsob vzdelávania má človeka viesť k tomu, aby dokázal správne myslieť. S tým však súvisí aj schopnosť správne cítiť a konať. Ak človek správne uvažuje, mal by byť schopný robiť vo svojom živote správne rozhodnutia.
Druhou dôležitou líniou je charakterové vzdelávanie, ktoré považujeme za najvyšší cieľ. Chceme vzdelávať človeka, ktorý má intelektuálne aj morálne cnosti. Na bežných školách sa síce formovanie charakteru tiež považuje za dôležité, no často sa odsúva na okraj, napríklad do jednej či dvoch hodín etickej výchovy týždenne.
Vzdelávanie má formovať ľudí, nielen nám umožniť odškrtnúť si prebraté učivo alebo úspešne absolvovať skúšky. Aj človek s množstvom vedomostí môže byť pre spoločnosť nebezpečný alebo môže byť niekým, s kým je náročné žiť a spolupracovať.
Plánujete maximálnu kapacitu triedy v budúcnosti zvýšiť?
V každom ročníku gymnázia by sme chceli mať 20 študentov. Za istých okolností ich môže byť menej, viac ich však z kapacitných dôvodov nebude.
Nejde pritom iba o kapacitu. Filozofia nášho vzdelávania je nastavená tak, aby to nebola masová škola. Je pre nás dôležité, aby bolo vzdelávanie skutočne individuálne. V skupine 30 žiakov sa podľa mňa diskutovať nedá, je to prakticky nemožné. Aj počet 20 môže byť v niektorých ohľadoch na diskusiu priveľký a nie je úplne ideálny, stále je však zvládnuteľný.
Chceme, aby učitelia poznali študentov po mene. Meno je pritom iba začiatok, pretože za ním sa skrýva konkrétny príbeh a pedagóg, ktorý mladého človeka formuje, by ho mal v ideálnom prípade poznať. Samozrejme, nie je možné, aby každý učiteľ poznal príbeh každého študenta, no mali by na to mať vytvorené podmienky. Aspoň triedny učiteľ by svojich študentov mal poznať bližšie.
Súčasná politika štátu je podľa mňa skôr opačná – školy sa majú zväčšovať a spájať, aby boli finančne sebestačné. V školách s 500 a viac žiakmi však dochádza k výraznej anonymizácii. Čím sú triedy komornejšie a škola menšia, tým väčšia je možnosť vytvoriť z nej komunitu, čo prináša množstvo výhod.
Kto je triednym učiteľom prvákov?
Triednym učiteľom je Dušan Jurčo, dlhoročný spolupracovník kolégia. Je to osvedčený človek a som úplne spokojný s tým, že som mu túto triedu zveril. Je to učiteľ, ktorý je lepší ako ja.
Ako vyzerá bežný vyučovací deň prvákov?
Keby ste k nám prišli ráno, prvou odlišnosťou, ktorú by ste si pravdepodobne všimli, je stanovený dress code. Je na úrovni business casual, teda ide o formálne, ale pohodlné oblečenie, v ktorom sa študenti cítia dobre.
Na bežnom gymnáziu sa môžete stretnúť s crop topmi, tielkami a všeličím možným. Ak by sa takéto oblečenie objavilo u nás, riešili by sme to. Študenti majú prísť oblečení spôsobom, ktorý reprezentuje školu a rešpektuje realitu, v ktorej sa nachádzame, to, ako chceme pôsobiť jeden na druhého a v akej úcte máme to, čo spolu robíme.
Ďalšou odlišnosťou je, že si všetci na celý deň odložia mobilné telefóny. Na niektorých školách sa síce deklaruje, že to tak má byť, no existuje tam také množstvo výnimiek, že sa tento systém úplne rozpadá. U nás si študenti telefóny vypnú a celý deň fungujú offline. Čas od príchodu do začiatku vyučovania preto trávia rozhovormi, štúdiom a budovaním vzťahov.
Vyučovanie sa začína o 7.55 h spoločnou modlitbou. Snažíme sa v nej reflektovať bohatstvo tradícií a spiritualít Katolíckej cirkvi. Jej podoba sa preto mení podľa obdobia, ktoré práve prežívame. Počas mariánskych mesiacov to môžu byť napríklad mariánske modlitby, inokedy modlitby so svätými či posvätné čítanie.
Po modlitbe nasleduje pätnásťminútové „naladenie“. V princípe ide o staršiu školskú verziu komunitných kruhov. Študenti sa môžu naladiť jeden na druhého aj na to, čo ich v daný deň čaká, zreflektovať, čo prežívajú, a pripraviť sa na vyučovanie.
Potom pokračujú hodiny podľa rozvrhu. Väčšinou sú usporiadané do väčších blokov, takže jednohodinové vyučovanie nájdete len zriedka. Spravidla ide o dvojhodinovky, prípadne ešte dlhšie bloky.
Vyučovanie sa končí o 15.00 h. Výnimkou sú dobrodružné piatky, keď sa program môže skončiť skôr. Každý piatok sa začína svätou omšou u kapucínov. Stretáva sa na nej celá bratislavská vetva spojenej školy a spoločne slávime Eucharistiu.
Účasť na omšiach, modlitbách a duchovných obnovách bude súčasťou vyučovacieho procesu a bude aj povinná?
Okrem rannej modlitby máme aj modlitbu na obed. O 12.00 h sa študenti modlia Anjel Pána. Je to chvíľa, keď si pripomenú širší obraz, v ktorom sa nachádzajú, a veľký príbeh, ktorého sú súčasťou. Spoločnou modlitbou sa končí aj školský deň.
Duchovné obnovy sú dôležitou súčasťou vzdelávania. Nie je to dobrovoľná aktivita nad jeho rámec. Minimálne raz ročne chceme, aby študenti vyšli aj mimo priestorov školy a zažili ucelenú duchovnú formáciu.
Modlitby, sväté omše aj duchovné obnovy sú súčasťou výchovno-vzdelávacieho programu školy a sú teda povinné.
Je škola otvorená aj pre deti bez náboženského vyznania?
Máme za sebou iba prvý prijímací proces. Dostali sme však aj prihlášky od rodín, ktoré neboli katolícke, dokonca aj prihlášku od jednej moslimskej rodiny. Náš postoj je otvorený. Predovšetkým skúmame predpoklady a postoj uchádzačov o štúdium.
Rozhodujúce je, aby rozumeli tomu, o čo sa v škole spoločne usilujeme a prečo to robíme práve takýmto spôsobom. Dôležitá je aj ich vnútorná motivácia. Ak túto otvorenosť u uchádzača nájdeme, príslušnosť k inej denominácii či vierovyznaniu ho automaticky nevylučuje.
Musí však chápať a prijať, že súčasťou programu sú napríklad sväté omše a mariánske modlitby. Nemal by s tým mať problém ani sa proti tomu neskôr búriť. Uchádzač bez vyznania alebo iného vierovyznania teda bude riadne posúdený a môže byť aj prijatý.
Gymnázium nesie meno lekára, katolíckeho intelektuála a politického väzňa Antona Neuwirtha. Čo z jeho životného príbehu a odkazu chcete odovzdať študentom?
Anton Neuwirth bol výnimočne inšpiratívnou osobnosťou. Jeho odkaz je dodnes živý a môže byť veľmi aktuálny nielen pre našu školu, ale pre celé Slovensko. Základným posolstvom, ktoré by sme chceli študentom odovzdávať, je jeho životný postoj – liečiť zlo láskou.
Napriek tomu, že nemal ľahký život a politickí predstavitelia mu kládli množstvo prekážok, usiloval sa protivenstvá prekonávať s trpezlivosťou, pokorou a láskou. Práve tým môže byť inšpiráciou pre dnešný svet aj pre mladých ľudí.
Myslím si, že svoj život chápal ako projekt, ktorý priebežne tvoril, reflektoval a aktualizoval. Zanechal nám tak príklad toho, ako podľa neho možno správne prežiť život. Tento jeho odkaz chceme približovať aj našim študentom.
Budú sa študenti oboznamovať aj priamo s jeho životom a dielom?
Určite áno, pričom spôsoby budú rôzne. Prvým miestom, ktoré študenti navštívili, bolo kolégium v Ivanke pri Dunaji, ktoré je materskou organizáciou gymnázia. Stretli sa tam s jeho zakladateľom Martinom Luteránom, ktorý im rozprával o tom, ako a prečo kolégium vzniklo.
Jednou z osobností, ktoré Luterána inšpirovali, bol práve Neuwirth. Osobne sa poznali a jeho životný príbeh Martina výrazne ovplyvnil. Vedel preto, že ak raz založí nejaké dielo, bude niesť Neuwirthovo meno. To sa napokon aj stalo. Študenti tak mali možnosť vypočuť si časť životného príbehu Antona Neuwirtha priamo z úst rektora.
Budeme ich viesť aj k tomu, aby poznali Neuwirthov životopis a dielo. Pravdepodobne si prečítajú knihu venovanú jeho životu. Plánujeme kolokviá so zaujímavými hosťami v rámci takzvaných dobrodružných piatkov. Aj tam budú môcť spoznávať Neuwirtha takpovediac z prvej ruky, pretože stále žijú ľudia, ktorí ho osobne poznali – či už jeho rodinní príslušníci, alebo spolupracovníci.
Spomenuli ste dobrodružné piatky. Čo si pod nimi máme predstaviť?
Dobrodružné piatky sú protiváhou akademickej náročnosti, ktorú sme si nastavili. Štúdium sa síce nebude uberať cestou memorovania množstva encyklopedických faktov, no pôjde inou, nemenej náročnou cestou. Študenti to určite pocítia.
Piatky majú túto náročnosť vyvážiť aktivitami, pri ktorých sa zdôrazňujú iné stránky formovania charakteru. Je to čas na budovanie priateľstiev a spoločné zážitky, ktoré utužia kolektív. Zároveň vytvárajú priestor na ďalšie formy vzdelávania, ako sú diskusné stretnutia s pozvanými hosťami či návštevy galérií.
Máme aj predmet, ktorý na iných školách nenájdete – praktikum. Je navrhnutý tak, aby študenti rozvíjali svoje praktické zručnosti. Nejde nám totiž iba o kultiváciu ducha a tela. Vzdelávanie sa musí premietnuť aj do praktického života, preto chceme študentov viesť aj k rozvíjaniu tejto stránky.
V prvom ročníku máme dohodnutú spoluprácu s lektorom, ktorý ich povedie počas kurzu prežitia v prírode. Naučia sa orientovať v teréne, čítať mapu, založiť oheň a postarať sa o seba. Druhým modulom bude certifikovaný kurz prvej pomoci. V budúcnosti plánujeme otvoriť aj témy remesiel a ďalších praktických zručností využiteľných v každodennom živote.
Študenti budú mať aj svoje vlastné projekty dobročinnosti. Čo bude ich úlohou?
Súvisí to s celkovým nastavením nášho vzdelávania. Formujeme človeka, o ktorom hovoríme veľmi pekné veci, a chceme, aby sa tieto veci dostávali aj do praxe. Nechceme, aby si študenti nadobudnuté vedomosti, schopnosti a zručnosti nechávali iba pre seba. To by ani nezodpovedalo predstave charakterného človeka. Charakterný človek sa totiž snaží svoje dary odovzdávať aj druhým.
Projekt dobročinnosti má študentov viesť k tomu, aby sa v tomto postoji trénovali: „Nie som tu iba sám pre seba a pre svojich najbližších. Potrebujem mať od začiatku vo svojej mentálnej DNA, aké úžasné je vedieť darovať a deliť sa o to, čo som dostal.“
V prvom polroku venujú desať hodín svojho voľného času projektom v rámci našej materskej organizácie. Urobili sme si analýzu toho, kde jednotlivé zložky potrebujú pomoc. Študenti tak budú môcť napríklad doučovať žiakov základnej školy alebo pomáhať v školskom klube či kuchyni. Dostanú priestor vybrať si činnosť, ktorá im je blízka.
V druhom polroku chceme, aby sa ako trieda posunuli ďalej a spoločne pripravili jeden dobročinný projekt smerom navonok, teda mimo našej organizácie. Pozerali sme sa na potreby cirkevných organizácií a farností v bezprostrednom okolí, ale aj na portály, prostredníctvom ktorých sa hľadajú dobrovoľníci. Pravdepodobne necháme triedu, aby si sama vybrala projekt, ktorý jej bude dávať zmysel a ku ktorému bude môcť prispieť ako kolektív.
Konanie dobra dokáže človeka napĺňať neuveriteľným spôsobom. Niekedy akoby sme zabúdali, že dávať je viac ako prijímať. Keď to mladí ľudia objavia, prináša im to veľkú radosť a majú tendenciu pokračovať v tom aj ďalej. Aspoň dúfame, že túto skúsenosť získajú.
Mesačné školné je 330 eur a súčasťou zápisu je aj jednorazový poplatok vo výške 500 eur. Ponúkate študentom zo sociálne slabších rodín úľavu alebo sociálne štipendium?
Áno. Školné je pre nás dôležité, aby škola ako ekosystém dokázala fungovať. Žiaľ, bez neho to dnes nejde. Máme však schválený štipendijný program, ktorý sa bude posudzovať každý rok nanovo, pretože situácia sa môže výrazne meniť.
Aktuálne môžu rodičia požiadať o sociálne štipendium a znížiť si školné približne o 40 percent. Najnižšie školné je tak 200 eur mesačne. Existujú však aj individuálne prípady, ktoré posudzuje štipendijná komisia. Štandardný postup je taký, že rodina požiada o sociálne štipendium, vysvetlí svoju situáciu a dôvody žiadosti a komisia ich následne posúdi.
Znamená to, že štúdium je dostupné aj pre rodiny, ktoré si plnú výšku školného nemôžu dovoliť?
V tomto školskom roku sme vyhoveli všetkým rodinám, ktoré požiadali o sociálne štipendium, a to v takej forme, o akú žiadali.
Počítate s tým, že gymnázium bude prirodzeným pokračovaním Citadely a jej absolventi naň budú prechádzať bez prijímacích skúšok alebo budú mať rovnaké podmienky ako ostatní uchádzači?
Hoci formálne tvoríme spojenú školu, prechod z Citadely na gymnázium nebude automatický. Bude podmienený prijímacím pohovorom rovnako ako v prípade všetkých ostatných uchádzačov.
Žiaci Citadely sa teda po absolvovaní deviateho ročníka budú musieť prihlásiť na gymnázium a prejsť rovnakým prijímacím procesom ako ostatní.
Podľa čoho budete po prvom roku posudzovať, či sa nový vzdelávací model osvedčil?
Musíme sa vrátiť k tomu, čo je cieľom nášho vzdelávania, pretože od cieľov sa musí odvíjať aj hodnotenie. Ak je najvyšším cieľom rozvoj charakteru a cností, musíme sledovať, či sa nám ho darí dosahovať.
Počas celého roka preto budeme robiť priebežnú diagnostiku a sledovať oblasti, ktoré chceme u študentov rozvíjať. Učitelia budú pozorne vnímať ich rozvoj a jednotlivé, hoci aj malé pokroky. V bežnom školskom systéme sa to podľa mňa systematicky nerobí. Charakter sa hodnotí známkou zo správania, no keď rodič na konci roka uvidí jednotku, v zásade sa dozvie iba to, že jeho dieťa je viac-menej v poriadku.
Systém hodnotenia charakterového rozvoja preto budeme musieť vytvoriť, pilotovať a postupne zdokonaľovať. Niektoré návrhy už máme a existujú aj modely, ktoré môžeme vyskúšať. Ďalším ukazovateľom bude spokojnosť študentov.
Pokiaľ ide o ich výkon, najdôležitejšími výstupmi budú eseje a prejavy. Testy zostanú súčasťou vzdelávania, ale budú iba čiastočným ukazovateľom.
Vedomosti sú pre mňa ako tehly – nie sú samotným cieľom. Môžete ich mať veľa, ale ak z nich nedokážete nič pekné postaviť, veľa to neosoží. Študenti preto budú musieť získané vedomosti aj zužitkovať.
Predpokladám, že významná časť výslednej známky sa bude odvíjať od toho, ako ich dokážu použiť vo svojich esejach. Zadania budú pomerne náročné a študenti budú musieť zapojiť všetko, čo sa počas školského roka naučili, aby mala výsledná esej hlavu a pätu, bola kvalitná a vnútorne konzistentná.
Sledovať budeme aj spokojnosť rodičov a záujem verejnosti o gymnázium. Ak uvidíme, že náš spôsob vzdelávania oslovuje ďalších ľudí a na gymnázium sa bude hlásiť dostatok uchádzačov, bude to pre nás ďalšie znamenie, že sa uberáme správnym smerom.
Nie je však záujem o takto orientované školy obmedzený iba na pomerne úzku skupinu ľudí?
Do istej miery áno. V zahraničí však dávajú deti do cirkevných alebo kvalitných klasických škôl aj rodičia, ktorí sami nie sú veriaci. Vedia totiž, že dané prostredie ich formuje spôsobom, ktorý je v súlade s ich predstavou o výchove.
Výzvou je dokázať tieto princípy zrozumiteľne komunikovať aj ľuďom, ktorí nerozumejú náboženskému jazyku. Myslím si, že aj na Slovensku by ich prijalo množstvo ľudí, keby sme ich dokázali pretlmočiť do ich reči.
Je vašou dlhodobou ambíciou, aby podľa tohto modelu vznikali aj ďalšie školy na Slovensku?
Našou ambíciou nie je iba vytvoriť školu a tešiť sa z toho, že funguje. Princípy a filozofiu klasického vzdelávania chceme priniesť späť na Slovensko. Bol by som veľmi rád, keby takéto školy vznikali aj ďalej. Na základe akého modelu by to mohlo fungovať, je dnes ešte ťažké povedať.
Ak by sme sa o 20 rokov opäť rozprávali a stále by fungovalo iba jedno takéto gymnázium, nepovažoval by som to za úspech. Naším hlavným cieľom je vrátiť klasické vzdelávanie na Slovensko, pretože týmto spôsobom sa na našom území vyučovalo veľmi dlho. Neskôr sa však celá filozofia vzdelávania zmenila a dostali sme sa do stavu, v ktorom sme dnes.
Do istej miery sme teda školou, ktorá prináša inovácie. Ak by som to však mal k niečomu prirovnať, skôr sa usilujeme o rekonštrukciu toho, čo tu kedysi bolo – chceme tomu opäť vrátiť formu a miesto. Na túto filozofiu vzdelávania sme zabudli, pretože nikto z nás nežil pred 20. storočím, ale na našom území kedysi existovala.
