Ľvov vyhlásil rok banderovcov. Kyjev aj Varšava reagovali rázne

Večer 22. októbra priniesol portál Wirtualna Polska článok s exkluzívnymi informáciami od zdrojov v poľskej prezidentskej kancelárii a vo vláde. Týkali sa rozhodnutia Ľvovskej oblastnej rady – ekvivalentu župného parlamentu na Slovensku – z 20. októbra.

Predstavitelia západoukrajinskej Ľvovskej oblasti vyhlásili rok 2027 za „rok UPA, Romana Šuchevyča a Oleha Oľžyča“. UPA, teda Ukrajinská povstalecká armáda známa aj ako „banderovci“, ako aj jej veliteľ Šuchevyč, sú však v Poľsku vnímaní kontroverzne až výrazne záporne.

Mohlo by Vás zaujímať K ohlásenému koncu národných dejín v strednej Európe

Kritika z Varšavy aj Kyjeva

„Po prvý raz je vidieť, že táto situácia vyvolala na vládnej úrovni v Kyjeve značné rozpaky. Doteraz v historických otázkach prevládal postoj: ‚Sú to naše rozhodnutia, máme právo vyberať si vlastných hrdinov.‘ Teraz však vidieť, že ukrajinskí predstavitelia komunikujú inak – pripúšťajú, že to poškodzuje vzťahy a že celú záležitosť treba prehodnotiť,“ povedal pre Wirtualnu Polsku (WP) zdroj z prezidentského paláca Karola Nawrockého.

Poľská vláda na žiadosť ministra zahraničných vecí Radosława Sikorského zakázala jednému z poslancov Ľvovskej oblastnej rady a iniciátorovi „roka UPA“ vstup do Schengenu na päť rokov, čo prezidentská kancelária – ktorá má inak s vládou napäté vzťahy – podľa zdroja WP ocenila.

Ukrajinský rezort diplomacie vyhlásil, že ľvovskí oblastní poslanci prijatie rozhodnutia vopred nekonzultovali s Kyjevom ani s ukrajinskými diplomatmi. Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny zároveň kritizovalo rozhodnutie z Ľvova ako kontraproduktívne.

Mohlo by Vás zaujímať Pozostatky ďalšieho ukrajinského nacionalistu sa vrátili do vlasti. Pomaly sa rodí panteón

Zastavená pomoc?

Kyjev kritizuje Ľvov nie preto, že by menil kurz vo výklade vlastných dejín, ale preto, že otázka UPA zhoršuje už aj tak napäté vzťahy medzi napadnutou Ukrajinou a Poľskom, ktoré Ukrajine poskytuje vojenskú aj humanitárnu pomoc.

Ukrajinské ministerstvo preto pripomenulo, že poslanci oblastných rád sú volenými zástupcami občanov príslušnej oblasti a nie sú podriadení ukrajinskému parlamentu, vláde, prezidentovi ani ústredným výkonným orgánom.

Dňa 21. októbra portál RBK Ukrajina s odvolaním sa na zdroj z ukrajinskej vlády uviedol, že Varšava v reakcii na rozhodnutie z Ľvova prerušuje dodávky vojenskej pomoci Kyjevu. Poľská strana však neskôr toto tvrdenie vyvrátila a minister obrany vyhlásil, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj mu sľúbil, že ľvovské uznesenie nevojde do platnosti.

Uznesenie už medzičasom zmizlo z internetovej stránky Ľvovskej oblasti, hoci zatiaľ nie je definitívne známe, či nadobudne účinnosť, alebo nie. Zdroj z poľskej vlády sa pre WP vyjadril, že pre vládu nie je podstatné, či ľvovský oblastný parlament rozhodnutie verejne odvolá, alebo ho iba v tichosti zruší – dôležitý je pre Varšavu výsledok.

Mohlo by Vás zaujímať Ukrajinské drony zostúpili na zem. Chystá Fedorov vojnu strojov?

Bez eskalácie

Nový primátor Krakova, stoličného mesta Malopoľského vojvodstva, vyhlásil, že zruší 31-ročné partnerstvo s Ľvovom, ak tamojší primátor neodsúdi rozhodnutie svojich krajanov. Pripomeňme, že Krakov je aj partnerským mestom Bratislavy. Podobne ako Krakov reagovala aj poľská Vratislav.

Varšava – vláda ani prezident – však podľa zdrojov portálu WP nemieni konflikt ďalej eskalovať a ospravedlnenie ani odsúdenie rozhodnutia od nikoho z Ukrajiny nevyžaduje. Zdroj portálu Ukrajinska pravda navyše opisuje odhlasovanie uznesenia o „roku UPA“ za nedopatrenie.

„Obed sa skončil, poslanci už nemohli odísť na prestávku, letecký poplach sa skončil a bol odvolaný. Museli sa vrátiť na zasadnutie. A tak začali jeden za druhým schvaľovať všetky drobné body programu, rovno ako celok. Približne 30 až 40 bodov odhlasovali automaticky – zmeny v uzneseniach, odovzdanie automobilov armáde, otázky týkajúce sa generátorov a podobne. A medzi týmito bodmi automaticky odhlasovali aj vyhlásenie roka UPA a Šuchevyča. Nikto pritom nepremýšľal o dôsledkoch,“ uviedol zdroj.

Pripomeňme, že UPA výrazne zasiahla do poľsko-ukrajinských vzťahov 19. júna, keď Nawrocki odobral Zelenskému najvyššie štátne vyznamenanie po tom, ako Zelenskyj udelil jednej z jednotiek čestný titul „hrdinov UPA“.

Mohlo by Vás zaujímať Kritika od historikov aj pedagógov. Kremeľ zavádza nové učebnice dejepisu

Zločiny UPA

Od februára 1943 do februára 1944 vojaci niektorých jednotiek UPA spadajúcej pod Banderovu frakciu Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN-B) zavraždili na západoukrajinskej Volyni niekoľko desiatok tisíc Poliakov, pričom etnické čistky v menšej miere zasiahli aj volynských Čechov.

Bandera, ktorý bez súhlasu Nemcov v roku 1941 vyhlásil ukrajinskú nezávislosť, bol až do jesene 1944 väznený v koncentračnom tábore Sachsenhausen a na vraždenie Poliakov na Volyni nemal vplyv.

Poľská tlačová agentúra uvádza, podobne ako Kyjev a nacionalistické zoskupenia na Ukrajine, že Ukrajinci v súčasnosti nespájajú velebenie ukrajinských nacionalistov z čias druhej svetovej vojny s protipoľskými náladami.

Zatiaľ čo pre Ukrajincov sú dejiny OUN a UPA späté s národnooslobodzovacím bojom, pre Poliakov sú to predovšetkým organizácie, ktorých príslušníci sa podieľali na vyvražďovaní Poliakov.

Naopak, Józefa Piłsudského vnímajú v Poľsku ako hlavného národného hrdinu medzivojnového obdobia, zatiaľ čo pre Ukrajincov je to zradca Ukrajinskej ľudovej republiky a strojca násilného popoľšťovania sprevádzaného terorom na Haliči či volynským experimentom.

Podobný prípad predstavuje poľský odbojár druhej svetovej vojny Józef Kuraś, prezývaný Oheň. Zatiaľ čo pre Poliakov je národným hrdinom, pre Slovákov predstavuje jeho jednotka spolu s konaním povojnového Poľska vlnu teroru, vrážd, znásilňovania, rabovania a vyhnania tisícok Slovákov z ich domovov.