Zároveň má v úmysle obmedziť francúzsku finančnú podporu Ukrajine, pričom sa odvoláva na národné záujmy a rozpočtové obmedzenia Francúzska. Napokon sa stavia proti pristúpeniu Kyjeva k Európskej únii, ktoré vykresľuje ako hrozbu pre francúzske poľnohospodárstvo vzhľadom na silné postavenie ukrajinského poľnohospodárstva a následky, aké by jej integrácia mala na prideľovanie európskych fondov.
Tento tón je v ostrom kontraste s tým, ktorý zaujíma doma, kde sa snaží uistiť voličov o svojej pripravenosti vládnuť. Úmyselne provokatívny charakter týchto vyhlásení je zrejmý: Le Penová vie, že jej návrhy vyvolajú obavy u zástancov európskej integrácie, ale zároveň chce svojim voličom ukázať, že sa nevzdala svojho presvedčenia.
Táto stratégia však so sebou nesie riziká. Čím jasnejšie formuluje svoje plány na rozchod s doterajšou politikou, tým viac musí vysvetľovať, ako ich mieni realizovať bez toho, aby izolovala Francúzsko alebo zhoršila jeho hospodárske ťažkosti.
Brusel: Prvá skúška dôveryhodnosti
Jej cesta do Bruselu 14. októbra túto zložitosť jasne ilustrovala. Po tom, čo oznámila svoj zámer vstúpiť do „rozhodujúceho súboja“ s Európskou úniou, Le Penová potvrdila, že chce obmedziť čistý príspevok Francúzska do rozpočtu EÚ na päť miliárd eur. To by znamenalo zníženie o 4,5 miliárd eur oproti súčasnej úrovni – čo je podstatne menej ako škrty vo výške viac ako 11 miliárd eur, ktoré strana RN navrhla len o niekoľko dní skôr vo svojom rozpočtovom pláne.
Predovšetkým táto cesta odhalila, akú malú podporu má pre túto otázku. Dokonca aj v rámci skupiny „Patrioti za Európu“, ku ktorej RN patrí v Európskom parlamente, sa Le Penovej spojenci zdržali podpory jej požiadaviek. Niekoľko krajín zastúpených v tejto skupine patrí medzi čistých príjemcov fondov EÚ, čo znamená, že drastické zníženie rozpočtu Únie by mohlo byť v rozpore s ich vlastnými záujmami.
V Bruseli Le Penová zvolila diplomatickejší tón než v rozhovore. Zdôraznila potrebu budovať nové koalície namiesto hľadania okamžitej konfrontácie, pričom si zachovala svoj cieľ obmedziť vplyv Európskej komisie. Príspevok Francúzska do rozpočtu EÚ by sa tak mohol stať jednou z prvých skúšok jej politickej dôveryhodnosti ako prezidentskej kandidátky: sľub znížiť ho nestačí, musí tiež presvedčiť ostatné členské štáty a posúdiť právne dôsledky akéhokoľvek jednostranného kroku.
Pokiaľ ide o Ukrajinu, nápadný je aj kontrast s Giorgiou Meloniovou. V prejave pred talianskym parlamentom 14. októbra talianska premiérka opätovne potvrdila svoju neochvejnú podporu Kyjevu. „Podpora Ukrajiny nie je alternatívou k mieru, je to to, čo mier umožňuje,“ argumentovala a dodala, že kapitulácia Ukrajiny by neznamenala skutočný mier. Kritizovala tiež rusko-americkú dohodu o dodávkach ruskej nafty, ktorú považovala za riskantnú, pretože by mohla pomôcť financovať vojnové úsilie Moskvy.
Hoci je Meloniová v niekoľkých otázkach politickou spojenkyňou strany RN, predstavuje iný spôsob, ako skombinovať národnú suverenitu so zapojením do európskych záležitostí: spochybňovať určité politiky vychádzajúce z Bruselu bez toho, aby sa vzdala podpory Ukrajine.
Prízrak rozdeleného Francúzska
Na domácej pôde čelí Le Penová ďalšej výzve: jej postoje vyvolávajú obavy aj mimo radov jej politických oponentov.
Prieskum agentúry Ifop pre časopis Marianne, zverejnený v polovici októbra, naznačuje, že 21 percent francúzskych respondentov by zvažovalo odchod z krajiny, ak by Le Penová vyhrala prezidentské voľby. Medzi moslimskými respondentmi sa tento podiel zvyšuje na 46 percent. Tieto čísla merajú deklarované zámery, nie skutočné odchody. Napriek tomu odrážajú atmosféru nedôvery medzi časťou obyvateľstva.
Podobné príklady priniesli aj minulé prezidentské kampane v USA, keď odporcovia Donalda Trumpa hrozili odchodom z krajiny, ale nie vždy to aj skutočne zrealizovali. Na pravici sa dokonca objavili vtipné poznámky, že vyhliadka na odchod 46 percent francúzskych moslimov by mohla byť ďalším argumentom pre hlasovanie za Marine Le Penovú.
Nech je praktický význam týchto zistení akýkoľvek, prieskum odráža polarizáciu v súvislosti s vyhliadkou na víťazstvo Le Penovej v roku 2027 – scenár, ktorý sa berie čoraz vážnejšie, keďže prieskumy verejnej mienky ukazujú silnú podporu pre RN.
Snaha o upokojenie bez zrady základných princípov
Marine Le Penová si uvedomuje tieto napätia a snaží sa situáciu upokojiť. Príkladom je jej reakcia na výsledky prieskumu. Tvrdila, že francúzski moslimovia, ktorí zvažujú odchod z krajiny, konajú nesprávne. Pripomenula im, že sú Francúzi, a vyhlásila, že ak bude zvolená, bude „prezidentkou všetkých Francúzov“. Zdôraznila tiež, že „islam je zlučiteľný s republikou“ – na rozdiel od šaríe.
Toto úsilie o upokojenie však nevyvracia návrhy RN týkajúce sa imigrácie, sekularizmu či uprednostňovania vlastných občanov. Skôr sa snaží odlíšiť tieto opatrenia od akéhokoľvek zámeru stigmatizovať ľudí na základe ich náboženstva. Politické posolstvo je jasné: Le Penová si chce zachovať svoje postoje založené na identite a zároveň spochybniť predpoklad, že by jej bránili zastupovať celú krajinu.
Rovnaká logika je zrejmá aj v jej postoji k dôchodkom. Keďže rozpočtová debata sa zameriava na potrebu obmedziť verejné výdavky a rastú obavy z nákladov francúzskeho dôchodkového systému, vláda v rámci svojich rozpočtových plánov navrhla obmedziť 10-percentnú daňovú úľavu na dôchodkové príjmy. Le Penová sa proti tomuto opatreniu stavia, čím dáva najavo svoje odhodlanie získať si dôchodcov – demografickú skupinu, ktorú si RN nemôže dovoliť zanedbávať, ak chce vyhrať prezidentské voľby.
Zostáva otvorenou otázkou, či sú tieto záväzky zlučiteľné s rozsiahlymi úsporami, ktoré sľubuje RN. Napätie medzi fiškálnou disciplínou a zachovaním existujúcich dávok je obzvlášť zreteľné, keď Le Penová súčasne sľubuje znížiť príspevok Francúzska do rozpočtu EÚ, obmedziť verejné výdavky a chrániť príjmy dôchodcov.
Kampaň, ktorá sa stáva čoraz zložitejšou
Tieto napätia sa pravdepodobne zintenzívnia s blížiacimi sa prezidentskými voľbami. Le Penová zostáva jednou z hlavných uchádzačiek o Elysijský palác, ale roztrieštenosť politickej scény čoraz viac sťažuje predpovedanie výsledku.
Na pravici presadzuje David Lisnard, starosta Cannes a predseda Asociácie francúzskych starostov, liberálny program zameraný na decentralizáciu, ktorým sa snaží odlíšiť od hnutia RN aj strany Republikáni (LR). Začína sa objavovať v prieskumoch verejnej mienky, pričom niektoré z nich naznačujú, že by mohol dosiahnuť lepšie výsledky ako oficiálny kandidát strany LR, bývalý minister vnútra Bruno Retailleau.
Na ľavici Raphaël Glucksmann stelesňuje proeurópsku a proukrajinskú sociálno-demokratickú platformu, ktorá je v priamom protiklade k medzinárodným postojom Le Penovej. Jeho nástup prispieva k zmene pomeru síl na ľavici a mohol by oslabiť Jeana-Luca Mélenchona, ktorého Le Penová dlhodobo považuje za ideálneho súpera – takého, ktorého prítomnosť v druhom kole by mohla zvýšiť pravdepodobnosť jej víťazstva.
Vznik týchto nových osobností komplikuje úlohu kandidátky RN: musí si udržať svoju základňu v robotníckej triede, zachovať si dôveru dôchodcov, získať voličov, ktorých trápi ekonomická stabilita, a preukázať, že rozchod s Bruselom by Francúzsko neodsúdil na izoláciu.
Jej rozhovor pre Financial Times tak odhaľuje dvojitú ambíciu: presadzovať radikálny program v európskych a medzinárodných otázkach a zároveň sa doma prezentovať ako líderka schopná vládnuť bez toho, aby spôsobila nezvratný rozkol. Ako sa kampaň zintenzívňuje, výzvou bude udržať obe línie bez toho, aby tým utrpela jej dôveryhodnosť.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.
