Umelá inteligencia však teraz sľubuje, že toto neľútostné odvetvie premení. Technologické spoločnosti ako Anthropic hovoria o vyliečení chorôb, ktoré sa kedysi považovali za nevyliečiteľné, investori nalievajú miliardy do biotechnologických startupov a farmaceutickí giganti s rastúcim záujmom sledujú novú generáciu konkurentov.
Investičný boom v biotechnológiách
Umelá inteligencia už zmenila vývoj softvéru, matematiku aj inžinierstvo. Biotechnológie však predstavujú náročnejšiu výzvu. Hoci AI dokáže mimoriadne rýchlo analyzovať biologické údaje a navrhovať molekuly, ľudské telo zostáva oveľa menej predvídateľné.
Investori napriek tomu čoraz viac veria, že AI by mohla zásadne zmeniť ekonomiku vývoja liekov.
Podľa denníka Financial Times tento rok zatiaľ oznámilo reverznú fúziu [spojenie súkromnej firmy so spoločnosťou, ktorá je už na burze, pozn. red.] 23 biotechnologických spoločností, kým v roku 2025 to boli len štyri. Ďalších 23 sa rozhodlo pre klasický vstup na burzu prostredníctvom prvotnej verejnej ponuky akcií. Je to signál, že sa vracia dôvera v odvetvie, ktoré sa po odznení investičného boomu z obdobia pandémie dostalo do problémov.
Príkladom je spoločnosť Iambic Therapeutics, ktorá pri vývoji liekov proti rakovine využíva umelú inteligenciu a medzi jej investorov patria Cathie Woodová a Stanley Druckenmiller. Pri októbrovom vstupe na burzu Nasdaq získala 150 miliónov dolárov, čím jej hodnota dosiahla približne 850 miliónov dolárov. Ako informoval magazín Barron’s, počas prvého popoludnia obchodovania jej akcie vzrástli o 13 percent.
Prílev investícií prichádza v čase, keď sa veľkým farmaceutickým spoločnostiam črtá problém: patentová ochrana niektorých ich najvýnosnejších liekov sa čoskoro skončí. To otvára priestor menším biotechnologickým firmám, ktorých objavy by mohli zavedeným výrobcom pomôcť doplniť ubúdajúce portfólio vyvíjaných liekov.
Dokáže AI vyliečiť každú chorobu?
Máloktorý šéf technologickej spoločnosti vyjadruje väčší optimizmus v súvislosti s medicínskym potenciálom AI než Dario Amodei, generálny riaditeľ spoločnosti Anthropic, ktorá stojí za četbotom Claude. V septembrovej eseji zopakoval svoju predpoveď, že umelá inteligencia by do piatich až desiatich rokov mohla vyliečiť väčšinu závažných chorôb.
Jeho ambície sa už neobmedzujú len na počítačové simulácie. Anthropic zriadil v Kalifornii laboratórium biologického výskumu, v ktorom možno hypotézy vytvorené umelou inteligenciou overovať reálnymi experimentmi. V tom istom mesiaci spoločnosť oznámila, že Claude pomohol identifikovať dovtedy neznámy enzýmový systém podobný technológii CRISPR, ktorá spôsobila prevrat v genetickom inžinierstve.
Takéto objavy ukazujú obrovský potenciál AI v molekulárnej biológii. Systémy schopné analyzovať súbory údajov, predpovedať štruktúry bielkovín a navrhovať molekuly potenciálnych liekov by mohli výrazne urýchliť vedecký výskum.
Navrhnúť bielkovinu alebo identifikovať sľubný cieľ pôsobenia lieku však nie je to isté ako preukázať, že liečba je pre ľudí bezpečná a účinná. Látka, ktorá v laboratóriu dosahuje výnimočné výsledky, môže napokon zlyhať pre neočakávanú toxicitu či nedostatočné vstrebávanie alebo jednoducho preto, lebo biologický mechanizmus nefunguje podľa očakávaní.
Umelá inteligencia môže urýchliť objavovanie, nedokáže však odstrániť potrebu klinického skúšania so skutočnými pacientmi. To zostane jednou z hlavných prekážok, hoci AI by mohla výskumníkom pomôcť odhadnúť úspech či neúspech už v skoršom štádiu.
Od algoritmu k pacientovi
Už dnes existujú konkrétne príklady toho, ako AI urýchľuje farmaceutický výskum. Jedným z najpokročilejších je rentosertib, ktorý spoločnosť Insilico Medicine vyvinula na liečbu idiopatickej pľúcnej fibrózy, postupujúceho a potenciálne smrteľného ochorenia pľúc.
Umelá inteligencia pomohla identifikovať biologický cieľ pôsobenia lieku a navrhnúť jeho molekulovú štruktúru. Randomizované klinické skúšanie fázy IIa, do ktorého sa zapojilo 71 pacientov, prinieslo povzbudivé predbežné výsledky. Tie následne publikoval časopis Nature Medicine.
V septembri 2026 spoločnosť Insilico oznámila, že prvý pacient dostal liečbu v rámci tretej fázy klinického skúšania v Číne. Ide o významný míľnik, hoci rentosertib ešte musí preukázať účinnosť a bezpečnosť potrebnú na schválenie regulačnými orgánmi.
AI sa využíva aj na vyhľadávanie existujúcich liekov, ktoré by mohli liečiť iné ochorenia. Tento prístup, známy ako hľadanie nového využitia liekov, by mohol znížiť náklady v počiatočných fázach vývoja, pretože výskumníci už majú údaje o bezpečnosti a farmakologických vlastnostiach týchto liekov.
Aj v takýchto prípadoch sú však spravidla potrebné nové klinické dôkazy, ktoré potvrdia, či existujúca liečba pomáha pacientom s iným ochorením.
Črtajúci sa obraz teda nepredstavuje ani technologickú revolúciu zo dňa na deň, ani prázdne sľuby. AI by mohla výrazne skrátiť čas potrebný na identifikáciu sľubných kandidátov na nové lieky, zlepšiť plánovanie klinického skúšania a zvýšiť produktivitu farmaceutického výskumu.
Farmaceutickí giganti však zrejme nezmiznú. Ich výrobné kapacity, skúsenosti so schvaľovacími procesmi, distribučné siete a finančné zdroje zostávajú obrovskými výhodami, ktoré menšie biotechnologické startupy nedokážu ľahko napodobniť.
Pravdepodobnejšia je budúcnosť, v ktorej biotechnologické spoločnosti využívajúce AI premenia najskoršie fázy objavovania liekov, zatiaľ čo etablovaní farmaceutickí výrobcovia ich budú čoraz častejšie kupovať, nadväzovať s nimi partnerstvá alebo im konkurovať.
Skutočný prelom sa napokon nebude merať počtom molekúl, ktoré AI dokáže navrhnúť, ale počtom účinných liečebných postupov, ktoré sa dostanú k pacientom. Dovtedy si obrovské nadšenie z umelej inteligencie v biotechnológiách zrejme bude vyžadovať dávku realizmu, ku ktorému nabáda generálny riaditeľ Roivant Sciences.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.
