Hospitalizácie predstavujú dlhodobý problém. Sú obrazom zdravotníckeho systému?

Rok 2024 priniesol na Slovensku opätovný rast počtu hospitalizácií, kratší priemerný pobyt na lôžku a zreteľný nárast nákladov na prípady, ktorým sa dalo predísť. Štatistiky uvádzajú, že bolo ukončených 1 076 045 hospitalizácií, čo predstavuje 198,5 hospitalizácie na tisíc obyvateľov s priemerným pobytom 6,2 dňa.

Hospitalizácia sa podľa Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) chápe ako ukončený pobyt pacienta v ústavnom zdravotníckom zariadení. Nezáleží pritom na tom, či bol prijatý akútne alebo plánovane a či ide o chorého, rodičku alebo sprievodcu.

Po pandémii sa počty stabilizovali a medzi rokmi 2023 a 2024 mierne vzrástli, čo súvisí so starnutím populácie, návratom odloženej starostlivosti a vyššou chorobnosťou v niektorých diagnózach.

Najviac hospitalizácií si dlhodobo vyžadujú choroby obehovej sústavy, nádorové ochorenia a ochorenia tráviaceho traktu. U seniorov dominujú kardiovaskulárne problémy a komplikácie metabolických porúch, u mladších sú častejšie akútne príhody tráviaceho traktu a chirurgické zákroky.

Demografické údaje Štatistického úradu SR ukazujú pokračujúce starnutie a vyšší podiel seniorov, čo zvyšuje záťaž najmä interných a dlhodobých odborov a vyvoláva tlak na rozvoj paliatívnej a následnej starostlivosti.

Úrazy, odvrátiteľné prípady a finančné dôsledky

Úrazové hospitalizácie sú citlivým indikátorom prevencie a bezpečnosti. V roku 2024 ich bolo 68 316, čo je medziročný nárast o 1,1 percenta. Najčastejšou príčinou boli pády, prevažne v domácom prostredí, pribudli aj prípady po dopravných nehodách.

Osobitne vážne sú pády seniorov so zlomeninou stehennej kosti, ktoré vedú k dlhšej imobilite a komplikáciám. Prevencia pádov prostredníctvom jednoduchých technických úprav bývania či špecializovaných rehabilitačných programov môže skrátiť pobyt a znížiť náklady, keďže priemerná dĺžka úrazovej hospitalizácie je približne šesť dní a vyžaduje si interdisciplinárny prístup.

Významnou témou sú odvrátiteľné hospitalizácie. Inštitút pre stratégie a analýzy odhaduje, že v roku 2024 prekročili náklady na ne 60 miliónov eur, pričom ide najmä o diagnózy zvládnuteľné ambulantne, ako napríklad astma, srdcové zlyhávanie či cukrovka.

Útvar hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR v analýze Sú súkromné nemocnice efektívnejšie? uvádza, že súkromné zariadenia dosahujú lepšie hospodárske výsledky najmä vďaka vyšším úhradám od poisťovní, nie nižším nákladom.

Verejné nemocnice, najmä tie vo vlastníctve vyšších územných celkov, poskytujú štandardizovanú hospitalizáciu lacnejšie, ale dostávajú menej. Ak by mali rovnaké úhrady ako súkromné, získali by o 6,3 milióna eur ročne viac. Revízia výdavkov z roku 2025 zároveň poukazuje na rezervy v riadení, obstarávaní a nákupoch, ktoré brzdia optimalizáciu prevádzky.

Ako je na tom kvalita a spokojnosť pacientov

Hoci finančné otázky dominujú verejnej diskusii, rozhodujúca je skúsenosť a spokojnosť pacienta. Rebríček zdravotnej poisťovne Dôvera za rok 2024 priniesol priemernú známku 1,43 na päťbodovej škále, pričom lepšie hodnotenia vidieť v Bratislavskom kraji a slabšie v niektorých regiónoch stredného Slovenska.

Z jednotlivých zariadení bodovali Národný ústav detských chorôb, Nemocnica Bory a ďalšie špecializované pracoviská. Hodnotenie však nie je iba anketou spokojnosti, ale spája subjektívny dojem s parametrami kvality, ako sú bezpečnosť, komunikácia a výsledky liečby.

Ako príklad spokojnosti pacientov z praxe slúži Rooseveltova nemocnica v Banskej Bystrici, ktorá investovala do digitalizácie, vzdelávania a zlepšenia procesov, čím skrátila čakacie lehoty a zvýšila spokojnosť pacientov. Stabilné vedenie a modernizačné kroky sa premietajú do kratších čakacích lehôt a lepšej organizácie starostlivosti. Nejde o univerzálny recept, ale o dôležitý signál, že aj veľká štátna nemocnica môže napredovať, keď má jasný program a podporu.

Akútne nemocničné lôžka sú podľa NCZI využívané viac než na tri štvrtiny svojej kapacity. Problémom je, že chýba dostatok miest v následnej a paliatívnej starostlivosti. Pacienti, ktorí už nepotrebujú intenzívnu nemocničnú liečbu, tak zostávajú na akútnych oddeleniach zbytočne dlho. To zvyšuje náklady a brzdí príjem nových pacientov. Riešenie môže spočívať v úprave rozloženia lôžok a posilnení služieb v komunite, aby nemocnice nemuseli suplovať sociálnu starostlivosť.

Koľko lôžok máme a ako sú vyťažené

V roku 2023 mali slovenské nemocnice celkovo 31 213 lôžok, čo predstavuje štyri lôžka na jedno lekárske miesto a 575,4 lôžka na 100-tisíc obyvateľov. Priemerný ošetrovací čas dosiahol 7,5 dňa a vyťaženosť lôžok bola 61,8 percenta. Údaje ukazujú, že dlhodobý trend od roku 2001 je jasne klesajúci, keďže za 22 rokov ubudlo viac než 10-tisíc nemocničných lôžok pri súčasnom skrátení priemerného pobytu o 2,5 dňa a znížení vyťaženosti oproti začiatku sledovaného obdobia.

Slovensko má pritom za necelý rok dokončiť takmer 2 500 nemocničných lôžok. Ak termín nestihneme, kľúčové nemocnice v Martine, Banskej Bystrici a Prešove ostanú na pleciach štátu.

Kratšie pobyty, férové financovanie a lepšia starostlivosť mimo nemocníc

Z roku 2024 možno vyvodiť tri hlavné závery. Po prvé: je možné skrátiť priemernú dĺžku hospitalizácie bez straty kvality. Po druhé: úhradová politika musí byť neutrálna a spravodlivá k verejným aj súkromným poskytovateľom. Po tretie: demografický trend starnutia populácie si vyžaduje reorganizáciu lôžkového fondu a posilnenie následnej starostlivosti.

Možno konštatovať, že slovenské nemocnice zvládli vyšší počet pacientov pri kratšom pobyte, no časť prípadov nemusela byť hospitalizovaná vôbec. Ak sa podarí posilniť ambulantnú a domácu starostlivosť a zaviesť férové financovanie, systém môže ušetriť a investovať do oblastí, v rámci ktorých je hospitalizácia nevyhnutná.

(red, pet)