Čaj má v americkej histórií špeciálne miesto. Vyhádzanie britského čaju do mora v Bostone v roku 1773 odštartovalo boj za nezávislosť. Vzťahy s Britským impériom sa po čase normalizovali, a to do USA okrem iného naďalej vyvážalo hojné množstvo čaju. Ten však prechádzal cez vyberavých Britov a Američania sa báli, že im ostrovania posielajú len druhú čajovú ligu.
V roku 1897 preto Kongres odhlasoval zákon o dovoze čaju, ktorý stvoril federálnu Radu čajových expertov (Board of Tea Experts). Jej úlohou bolo posudzovať akosť dovážaného čaju a zakázať import podradných druhov. Prvé roky išlo o hurá systém bez objektívnych kritérií, no postupne vznikli oficiálne „chute“ čaju, ktorým dovezené produkty museli zodpovedať.
Práca vyzerala presne tak, ako by ste si predstavili – skupina postarších džentlmenov sedela za kruhovým stolom ako Artušovi rytieri a distingvovane chlípala čaje z porcelánových šálok.
V roku 1906 táto úloha prešla pod novovzniknutú liekovú a potravinovú agentúru FDA, v rámci ktorej mala rada s rozpočtom okolo jedného milióna dnešných dolárov špeciálne postavenie. Čaj bol jediná potravina, pri ktorej každá dovezená šarža podliehala testovaniu – nie neškodnosti, ale chuti. Časom vznikla aj Rada čajového odvolania (Board of Tea Appeals), ktorá riešila odvolania sklamaných importérov. Experti však v priemere vyradili len okolo jedného percenta „podradných“ vzoriek.
