Stopka pre ruský skvapalnený plyn
EÚ tiež plánuje zakázať dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG) z Ruska o rok skôr, než pôvodne zamýšľala. Podľa európskych predstaviteľov ide o reakciu na rastúci tlak zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa.
„Ruskú vojnovú ekonomiku držia pri živote príjmy z fosílnych palív. Chceme tieto príjmy odstrihnúť,“ uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. „Zakazujeme dovoz ruského LNG na európske trhy. Je čas uzavrieť kohútik,“ dodala.
Očakáva sa, že návrh prinesie konkrétne kroky na posilnenie ekonomického tlaku na Rusko vrátane opatrení zameraných na obchádzanie sankcií inými krajinami.
Podľa vyjadrení von der Leyenovej, ktoré zazneli po telefonáte s Trumpom, nové sankcie sa zamerajú na ruské banky, energetické spoločnosti a siete kryptomien, ktoré slúžia na financovanie vojnových aktivít.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov reagoval, že zrýchlené obmedzenie ruského exportu nebude mať na Rusko vplyv ani ho neprinúti meniť postoj.
Zákaz môže prinútiť EÚ nakupovať viac LNG z USA, čím by sa prehĺbila energetická závislosť od Ameriky v čase, keď Washington čoraz častejšie využíva obchodné clá ako nástroj politiky.
Telefonát s Trumpom
Predstavenie sankčného balíka pôvodne naplánovali na 17. septembra, no odložili ho v dôsledku tlaku z Washingtonu.
Trump v telefonáte s von der Leyenovou pohrozil uvalením „významných sankcií“ na Rusko len vtedy, ak EÚ „okamžite“ neprestane nakupovať ruskú ropu a plyn.
Šéf Bieleho domu, ktorý sa vrátil do úradu v januári 2025, vidí export palív ako hlavný zdroj príjmov Ruska na financovanie vojny a žiada rýchlejší koniec konfliktu.
Trump navyše tlačí na EÚ, aby zaviedla clá až do 100 percent na tovar z Indie a Číny – krajín, ktoré od roku 2022 výrazne zvýšili nákupy ruskej energie a pomáhajú Moskve obchádzať sankcie.
Tento návrh však členské štáty a Komisia považujú za nerealizovateľný, najmä v kontexte plánov na uzavretie dohody o voľnom obchode s Indiou do konca roka.
Trumpovu požiadavku podporil aj americký senátor Lindsey Graham, ktorý na sociálnej sieti X uviedol, že Európa už vo veľkej miere prestala kupovať ruskú energiu, no „teraz ide prakticky už len o Maďarsko a Slovensko“.
„Dúfam, že čoskoro zaujmú jasné stanovisko, aby nám pomohli ukončiť toto krviprelievanie. Ak nie, mali by a aj budú nasledovať dôsledky,“ dodal.
Tlak na Slovensko a Maďarsko
Európska komisia vníma Trumpove výroky ako ďalší tlak na tieto dve krajiny, ktoré sú najviac závislé od ruských zdrojov.
Komisár pre energetiku Dan Jørgensen začne v najbližších týždňoch rokovania s Maďarskom a Slovenskom o alternatívnych dodávkach.
Pred inváziou v roku 2021 dovážala EÚ až 45 percent plynu a 27 percent ropy z Ruska. V roku 2024 tieto podiely klesli na 19 percent pri plyne a len tri percentá pri rope, čo je úspechom sankcií a diverzifikácie zdrojov.
Maďarsko a Slovensko však majú dočasné výnimky pre dovoz ropy cez ropovod Družba, ktorý vedie cez Ukrajinu.
Podľa troch európskych úradníkov, ktorých cituje Politico, Komisia vidí v Trumpovom tlaku príležitosť na ďalšie obmedzenie tejto závislosti.
Dva zdroje pre Financial Times uviedli, že Európska komisia plánuje odblokovať približne 550 miliónov eur z eurofondov pre Maďarsko výmenou za podporu nového balíka sankcií proti Rusku.
Nákup plynu z USA
Trump zároveň žiada, aby EÚ nahradila ruské suroviny americkým skvapalneným plynom (LNG).
Na stretnutí s von der Leyenovou si vymohol záväzok na nákup americkej ropy a plynu v hodnote minimálne 750 miliárd dolárov do konca svojho mandátu.
Analytici podľa Politico však tento cieľ považujú za prakticky nesplniteľný: EÚ minulý rok minula za energie 375 miliárd eur, z čoho len 76 miliárd pochádzalo z USA.
Na splnenie by musela trojnásobne zvýšiť dovoz z USA a obmedziť dodávateľov ako Nórsko, ktoré ponúka lacnejší plyn. Navyše, USA vyviezli ropu a plyn za 166 miliárd dolárov, čo by znamenalo presmerovanie všetkých exportov do Európy.
V prvom kvartáli 2025 dosiahol americký LNG na európskom trhu 50,7 percenta podielu, zatiaľ čo Rusko si udržiavalo 17 percent vďaka starším kontraktom.
Firmy sa obávajú súdnych sporov pri ukončení týchto zmlúv a Komisia zatiaľ nemá mechanizmus na motiváciu súkromného sektora k väčším nákupom z USA.
