Téma náboženskej slobody naberá na význame

V Amerike sa konal prvý medzinárodný samit o náboženskej slobode. Debatovalo sa o rôznych témach, organizácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi bola pri tom. Na záver bola prijatá výzva na ochranu práva na slobodu vierovyznania.

Foto: ACN

V dňoch 13. až 15. júla 2021 sa vo Washingtone konal 1. ročník Medzinárodného samitu o náboženskej slobode (IRF), na ktorom sa stretli predstavitelia viac než 30 rozličných vierovyznaní, aby diskutovali o obmedzovaní náboženskej slobody vo svete. Medzi 700 účastníkmi z približne 70 mimovládnych organizácií nechýbali ani zástupcovia pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi.

Na samite vystúpili desiatky rečníkov z rôznych častí politického i náboženského spektra – všetci žiadali globálne opatrenia, ktoré zaručia ochranu práva na náboženskú slobodu, definovaného ako jedno zo základných ľudských práv. „Náboženská sloboda je základným právom, ktorým sa vymedzujeme vo vzťahu k svojmu Stvoriteľovi. Z neho vychádzajú všetky ostatné práva,“ uviedol Edward Clancy, riaditeľ kancelárie ACN v USA.

Bývalý minister zahraničia USA Mike Pompeo vyhlásil, že „keď ľudia stratia právo na slobodu náboženského vyznania, zavládne tyrania“. S ohľadom na genocídu páchanú na ujgurských moslimoch, žijúcich na severozápade Číny, povedal: „Buďme hradbou proti utláčaniu.“ Na samite často zaznievala nielen téma prenasledovania Ujgurov, ale aj využívania sofistikovaných bezpečnostných kamerových systémov, prostredníctvom ktorých čínsky režim utláča všetky náboženské vierovyznania na svojom území.

Frank Wolf, bývalý kongresman za Republikánsku stranu a tvorca zákona podporujúceho náboženskú slobodu vo svete, odsúdil tie firmy a ich podporovateľov v americkom Kongrese, ktorých cieľom je dostať sa na čínsky trh napriek skutočnosti, že táto krajina porušuje ľudské práva.

Newyorský arcibiskup a kardinál Timothy Dolan v záverečnom vystúpení samitu pripomenul, že k porušovaniu náboženskej slobody dochádza až v 40 percentách krajín sveta. „V oblasti ľudských práv ide o najväčší problém súčasnosti,“ skonštatoval. „Náboženstvo nie je súkromnou záležitosťou. Na medzinárodné udalosti sa vždy treba pozerať cez optiku náboženskej slobody.“

Chaldejský arcibiskup Erbilu Bašar Warda – spolupracovník ACN pre Irak – sa zamýšľal nad dopadmi prenasledovania kresťanov na spoločnosť. Podotkol, že ak sa prenasledovanie vymkne z rúk, „neoberá obete iba o majetok, živobytie a bezpečie, ale v konečnom dôsledku aj o ľudskú dôstojnosť. Potlačenie ľudskej dôstojnosti nevyhnutne vedie k rozpadu rodín a sociálnej nestabilite. [...] Obnovenie ľudskej dôstojnosti si od medzinárodných charitatívnych organizácií vyžaduje omnoho viac než prerozdelenie dolárov a uskutočnenie projektov. Ide najmä o prejavovanie jednoduchej veci: úcty, ktorá patrí každej ľudskej bytosti“. Hoci ISIS už nepredstavuje v severnom Iraku nebezpečenstvo, staré rany treba uzdraviť a kresťania v tejto krajine sa musia naučiť čeliť novým ekonomickým, sociálnym, ba dokonca vojenským hrozbám.

Ďalšou z často diskutovaných tém samitu bolo náboženské prenasledovanie v Nigérii. Napriek závažnosti situácie venujú médiá i západné vlády tejto krajine len okrajovú pozornosť. Za väčšie angažovanie sa USA v riešení tohto problému sa vyjadril spolupracovník nadácie ACN otec Joseph Bature Fidelis, psychológ a riaditeľ pastoračného a tréningového centra pre vdovy obetí extrémizmu v nigérijskom meste Maiduguri, ktoré je – zhodou okolností – aj miestom vzniku hnutia Boko Haram.

Podľa systému monitorovania bezpečnosti v krajine zabili príslušníci Boko Haram od roku 2011 už vyše 40 000 ľudí. Globálny index terorizmu 2020 radí Nigériu medzi tri terorizmom najviac postihnuté krajiny sveta (prvé dve priečky patria Afganistanu a Iraku). Okrem hnutia Boko Haram sú v nej aktívne extrémistické skupiny z kmeňa Fulbov. Otec Fidelis hovoril o „bezprecedentnom násilí“ a vyhlásil, že „nikde na svete nie je náboženské prenasledovanie také rozšírené ako v Nigérii“. Spochybnil pretrvávajúci názor, že násilie zo strany Fulbov súvisí s bojom o pôdu, vyvolaným klimatickou zmenou. „Ako súvisia únosy žien a vypaľovanie kostolov s bojom o prístup k nerastným surovinám?“ pýtal sa. To, čo podľa jeho slov spája Boko Haram, ISWAP (Islamský štát v provincii Západná Afrika) a Fulbov, je „islamistická agenda“. Dodal, že „ich násilie je v prvom rade motivované nábožensky“.

Svedectvo o dianí v Nigérii podala aj Dr. Gloria Pulduová, prezidentka Nadácie Leah Šaribuovej, ktorá sa usiluje o jej prepustenie. Príslušníci Boko Haram ju držia v zajatí už štyri roky. Joy Bisharová, jedno z 276 dievčat z mesta Chibok, ktoré v roku 2014 uniesli teroristi z Boko Haram, sa na samite podelila o svoj príbeh úteku zo zajatia. (Žiaľ, 111 unesených dievčat je naďalej nezvestných.)

Zľava: Otec Joseph Bature Fidelis na návšteve utečeneckého tábora, ktorý spravuje diecéza Maiduguri. V strede otec Fidelis na konferencii. Vľavo: Biskup Matthew Hassan Kukah z Nigérie. Foto: ACN

Na samite viackrát vystúpil biskup Matthew Hassan Kukah z nigérijskej diecézy Sokoto. Priestor rovnako dostali obete náboženskej nenávisti a prenasledovania. Najväčšie dojatie vyvolalo vystúpenie dvoch z nich: Irene Weissovej, ktorá opísala, ako prežila Osvienčim, kde prišla ako 13-ročná a stratila v ňom rodičov i štyroch súrodencov, a Mariam Ibrahimovej, kresťanky odsúdenej na smrť, ktorá pre obvinenie z urážky islamu strávila rok v sudánskom väzení a pripútaná reťazami k dlážke svojej cely v ňom porodila syna.

Hlavným organizátorom samitu bol Sam Brownback, bývalý splnomocnenec USA pre oblasť náboženskej slobody vo svete. Počas výkonu svojej funkcie v Trumpovej administratíve predsedal trom ministerským konferenciám na podporu náboženskej slobody, ktoré v rokoch 2018, 2019 a 2020 usporiadalo Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov amerických. Pri zrode samitu, z ktorého sa snáď podarí vytvoriť pravidelné podujatie, stálo niekoľko organizácií vrátane Templeton Religion Trust, Alliance Defending Freedom a Family Research Council.

„Prenasledovanie alebo diskriminácia na základe vierovyznania sú prvými krokmi, ktoré urobia vládne alebo extrémistické skupiny, keď chcú ovládať alebo utláčať druhých. Ľudia zasadzujúci sa za ochranu práva slobodne hľadať pravdu a žiť podľa duchovných princípov sú tŕňom v oku tým, ktorým ide o elimináciu pluralizmu. Ak totiž človek prestane hľadať pravdu, stáva sa ľahkým terčom manipulácie,“ skonštatovala Marcela Szymanski, šéfredaktorka Správy o stave náboženskej slobody vo svete, ktorú v dvojročnom intervale vypracúva pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi.