Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump vyzval najvyšší súd, aby preskúmal nariadenie o práve na občianstvo

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa požiadala v piatok Najvyšší súd USA, aby preskúmal ústavnosť jeho exekutívneho nariadenia, ktoré obmedzuje právo na občianstvo pre deti narodené na americkej pôde.

Trump podpísal príkaz hneď po návrate do úradu v januári. Federálnym agentúram ukladá, aby neuznávali občianstvo deťom, ktorých rodičia nie sú občanmi USA ani držiteľmi zelenej karty. Viaceré súdy však rozhodnutie označili za protiústavné a jeho platnosť pozastavili.

Ministerstvo spravodlivosti vo svojom podaní tvrdí, že nižšie súdy „neoprávnene priznali výsady amerického občianstva státisícom nelegitímnych osôb“ a že univerzálne udeľovanie občianstva motivuje k nelegálnej migrácii či „pôrodnému turizmu“.

Najvyšší súd s konzervatívnou väčšinou 6 : 3 už viackrát podporil Trumpove imigračné kroky. Očakáva sa, že nový prípad bude významnou skúškou hraníc 14. dodatku – „všetky osoby narodené na území USA a podliehajúce ich jurisdikcii sú občanmi“ – a právomocí prezidenta pri formovaní imigračnej politiky.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Bloomberg: Čína zaplavuje svet lacným exportom, krajiny váhajú s odvetou

Čínsky export odoláva americkým clám a prudko rastie v iných regiónoch. Podľa agentúry Bloomberg dosiahol v auguste vývoz do Indie historické maximum, dodávky do Afriky smerujú k rekordu a predaj do juhovýchodnej Ázie prekonal úroveň z čias pandémie.

Zatiaľ čo Mexiko zaviedlo až 50-percentné clá na čínske výrobky vrátane áut či ocele, väčšina krajín váha. Obávajú sa poškodenia domáceho priemyslu, no zároveň nechcú riskovať zhoršenie vzťahov s Pekingom, ktorý je hlavným obchodným partnerom viac než polovice sveta.

Čína pritom využíva diplomaciu aj hrozby – Mexiko varovala pred následkami a krajiny BRICS vyzvala k spoločnému odporu proti protekcionizmu.

Donald Trump zároveň tlačí na spojencov v NATO, aby uvalili až 100-percentné clá pre čínsku podporu Ruska. Medzitým čínski výrobcovia predávajú viac, no so zníženými maržami – zisky priemyselných firiem klesli od začiatku roka o 1,7 percenta.

Rast exportu posilňuje prezidenta Si Ťin-pchinga pred novembrovým stretnutím s Trumpom, kde sa očakáva rokovanie o možnej obchodnej dohode.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Prieskum: České parlamentné voľby by vyhralo ANO

České parlamentné voľby by koncom septembra vyhralo centristické hnutie ANO podnikateľa Andreja Babiša. V prieskume agentúry Kantar pre Českú televíziu získalo podporu 33 percent opýtaných.

Na druhom mieste by skončila koalícia vládnych strán Spolu so ziskom 19,5 percenta, nasledovaná hnutím Starostovia a nezávislí (STAN) s 13 percentami.

Strany Piráti a SPD by získali zhodne po 9,5 percenta hlasov. Do Poslaneckej snemovne by sa dostali aj Motoristi a koalícia Stačilo! (komunisti a sociálni demokrati), obe formácie so šiestimi percentami.

Prieskum vykonali od 1. do 19. septembra na vzorke 1 042 respondentov. Ukázal, že ANO si udržalo rovnakú podporu ako v auguste, Spolu mierne stratilo a SPD klesla o jedno percento. Naopak, STAN si polepšilo o jeden bod a Motoristi o pol bodu.

Ochotu zúčastniť sa na voľbách deklarovalo 84 percent opýtaných. Agentúra pripomína, že nejde o predpoveď účasti, ale o podiel ľudí, ktorí uviedli, že pravdepodobne alebo určite pôjdu voliť. Zároveň to znamená, že súčasná koalícia by nezložila väčšinu.

(čt24, tasr, sab)

Minúta  |  

Moldavsko vylúčilo ďalšiu „proruskú“ stranu z plánovaných volieb

Ústredná volebná komisia Moldavska vylúčila z nedeľňajších parlamentných volieb stranu Veľké Moldavsko (Moldova Mare) po tom, čo bezpečnostné zložky upozornili na nelegálne financovanie a využívanie zahraničných zdrojov. Úrad stranu onálepkoval ako „proruskú“.

Podľa komisie strana disponovala nezverejnenými finančnými prostriedkami a existuje podozrenie, že voličom poskytovala peniaze na ovplyvnenie výsledku. Úrady ju tiež spájajú s už zakázanou stranou podnikateľa a utečenca Ilana Šora, ktorý pôsobí v Moskve a obvinenia odmieta.

Líderka strany Victoria Furtunová označila verdikt za zaujatý a avizovala odvolanie. Veľké Moldavsko je už druhou „proruskou stranou“, ktorú krátko pred voľbami vylúčili – len deň predtým rovnaký osud postihol stranu Srdce Moldavska.

Nedeľňajšie hlasovanie je považované za kľúčové pre budúcnosť krajiny a jej ambíciu vstúpiť do EÚ do roku 2030. Vládna strana PAS prezidentky Maie Sanduovej môže podľa prieskumov prísť o parlamentnú väčšinu, čo by skomplikovalo jej integračné plány.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Dánska armáda hlásila drony pri viacerých vojenských objektoch

Dánske ozbrojené sily zaznamenali v noci z piatka na sobotu drony pri viacerých vojenských lokalitách. Uviedol to hovorca armády s tým, že nasadili niekoľko obranných kapacít. Miesta pozorovaní nešpecifikovali.

Polícia potvrdila výskyt dronov pri leteckej základni Karup v západnej časti Dánska, informovala tlačová agentúra Ritzau.

Dánsko už skôr označilo sériu narušení vzdušného priestoru za hybridné útoky. Premiérka Mette Frederiksenová ich označila za „najvážnejší útok na kritickú infraštruktúru v dejinách krajiny“.

Celkovo zasiahli šesť letísk vrátane kodanského, ktoré muselo v pondelok na niekoľko hodín prerušiť prevádzku.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Britský kráľ zohral kľúčovú úlohu pri obrate Trumpa v postoji k Ukrajine, tvrdí Kyjev

Britský kráľ Karol III. zohral podľa Kyjeva zásadnú úlohu pri zmene postoja amerického prezidenta Donalda Trumpa k vojne na Ukrajine, píše denník Telegraph.

Britskému denníku poskytol rozhovor jeden z najmocnejších mužov ukrajinskej vlády, šéf prezidentskej kancelárie Andrij Jermak, ktorý označil súkromné rozhovory počas nedávnej štátnej návštevy ako „veľmi dôležité“.

Trump tento týždeň vyhlásil, že Ukrajina je schopná získať späť celé svoje územie, čo je ostrý odklon od jeho skorších vyjadrení, že Kyjev by mal Rusku prenechať časť územia. Diplomatické zdroje tvrdia, že k obratu prispeli aj rokovania s premiérom Keirom Starmerom a ďalšími britskými predstaviteľmi.

Panovník hostil Trumpovcov na Windsorskom zámku a vo svojom príhovore zdôraznil spoločnú historickú skúsenosť v boji proti tyranii. Zelenskyj zároveň na okraji Valného zhromaždenia OSN požiadal Trumpa o dodávku rakiet Tomahawk, ktoré by podľa neho mohli prinútiť Vladimira Putina k rokovaniam o mieri.

Jermak doplnil, že z Washingtonu po prvý raz zaznela „otvorená a pozitívna“ reakcia na ukrajinské žiadosti o kľúčové zbrane. Označil to za významný pokrok.

(sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.