Zelenskyj a Trump dúfajú v mier pred zimou. Rokovania s EÚ boli napäté

Predpokladalo sa preto, že americký prezident bude na Valnom zhromaždení OSN tlačiť na Zelenského, aby Ukrajinci prestali útočiť na ruskú naftársku infraštruktúru. Po stretnutí prezidentov Zelenskyj vyhlásil, že Kyjev je pripravený na akýkoľvek formát pozastavenia vzájomných rusko-ukrajinských útokov na energetickú infraštruktúru.

Dodal však, že neprebehla žiadna rozprava o tom, že by Ukrajina zastavila svoje útoky na ruské rafinérie za predpokladu, že Kremeľ neučiní to isté. Rusko sa totiž okrem útokov na mestá v ukrajinskom zázemí zameriava pri vzdušných útokoch aj na energetickú infraštruktúru.

Mier pred zimou?

Zelenskyj podľa vlastných slov vyrieknutých na Valnom zhromaždení OSN dúfa, že ruské ťaženie na Ukrajine sa skončí „pred zimou“. Dodal, že dúfa v americké sprostredkovanie uzavretia mieru. Trump novinárom povedal, že Putin podľa neho bude ochotný stretnúť sa so Zelenským. Zároveň vyjadril nádej, že vojna, kde umiera obrovské množstvo vojakov, sa čoskoro skončí.

Ukrajinský prezident podľa Ukrajinskej pravdy vyhlásil, že do mierových rokovaní by sa mal aktívne zapojiť čínsky líder Si Ťin-pching. Zdôraznil, že Čína má na Ruskú federáciu značný vplyv.

Kremeľ sa 23. septembra pred plánovaným stretnutím amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia a ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova v New Yorku vyjadril, že stále nejestvujú predpoklady na konanie mierových rokovaní o Ukrajine, hoci Moskva je naďalej takýmto rokovaniam údajne otvorená.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že Zelenského snahu o prímerie vysvetľuje zhoršujúca sa situácia na Ukrajine ako na fronte, tak aj v hospodárstve. Dodal, že Zelenskyj môže na rokovania prísť priamo do Moskvy, kde mu údajne ruský prezident Vladimir Putin zaručuje bezpečnosť.

Zároveň povedal, že Zelenskyj „veľmi dobre vie, aké rozhodnutia treba prijať“, aby bolo uzavreté prímerie. Pripomeňme, že okrem Kremľom uvádzaných „základných príčin“ pokračujúcej invázie zostáva na stole aj otázka území.

V apríli 2025 požadoval Kremeľ ako podmienku ukončenia vojny stiahnutie ukrajinskej armády a štátnej správy zo zvyškov Chersonskej, Záporožskej a Doneckej oblasti.

Na okupovaných častiach týchto oblastí – rovnako ako na Kryme a v úplne obsadenej Luhanskej oblasti – pritom dochádza aj na základe Putinovho prezidentského dekrétu z jesene 2025 k násilnému porušťovaniu miestneho obyvateľstva.

V roku 2026 sa ruské požiadavky nezmenili, hoci hovorca Kremľa Peskov kladie dôraz na stiahnutie Ukrajincov aspoň z Donbasu. Ide o mestá ako Kramatorsk a Sloviansk, ktorých okolie Ukrajinci opevňovali už od roku 2014.

Brusel nestál mimo

Zelenskyj sa okrem Trumpa stretol aj s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Predstavitelia EÚ žiadajú od Ukrajiny pokrok pri obmedzovaní tieňovej ekonomiky, pri zvyšovaní daňových príjmov a približovaní legislatívy európskemu právu pred uvoľnením ďalšej finančnej pomoci.

Dňa 28. apríla ukrajinský parlament napríklad odhlasoval zmenu Občianskeho zákonníka. Ten po novom znemožňuje uznávanie „manželstiev“ osôb rovnakého pohlavia a nepomôže ani pred pár mesiacmi diskutované rozhodnutie európskeho súdu v Luxemburgu.

Kyjev zároveň stále zvažuje prijatie zákona „o zmene Kódexu Ukrajiny o správnych priestupkoch, týkajúceho sa zodpovednosti za propagandu odchýlok od ústavných noriem rodiny, detstva, materstva a otcovstva“. Ten rovnako ako zmena Občianskeho zákonníka mieri proti dúhovej a genderovej agende.

V neposlednom rade konzervatívne zmýšľajúci Ukrajinci s podporou nacionalistických jednotiek zväzujú Kyjevu a samosprávam ruky pri presadzovaní či pokuse o presadzovanie vecí, ktoré sa v EÚ považujú za samozrejmé.

V jeseni 2025 ukrajinskí nacionalisti znemožnili konanie podujatia venovaného hnutiu Black Lives Matter (Na čiernych životoch záleží) po tom, ako černoch v USA zavraždil Ukrajinku a v máji zasiahla Ukrajinu vlna odporu proti legálnej migrácii z krajín tretieho sveta.

Napäté rokovania

Stretnutie medzi Zelenským a von der Leyenovou bolo podľa osoby oboznámenej s rokovaním napäté. Kyjev sa obáva zimného stupňovania ruských útokov pri nedostatku protivzdušnej obrany (PVO) v rukách ukrajinských obrancov. Ukrajinských predstaviteľov pobúrilo aj vyradenie dvoch oligarchov zo sankčného zoznamu.

Ruský Uzbek Ališer Usmanov vďačí za svoje vyradenie zo zoznamu Parížu a rusko-izraelský oligarcha Michail Fridman zas Bratislave. Niekoľko diplomatov pre portál Euronews uviedlo, že Slovensko vetovalo jeho ďalšie zaradenie do zoznamu.

Von der Leyenová po stretnutí prisľúbila ďalšiu obrannú podporu a s postupom reforiem v parlamente aj ďalšiu rozpočtovú pomoc. Tento rok je podľa nej stále k dispozícii 37 miliárd eur.

Ukrajina žiada spojencov aj o vykrytie nečakanej rozpočtovej medzery vo výške približne 30 miliárd dolárov a rýchlejšie uvoľnenie úveru vo výške 104 miliárd dolárov.

EÚ niektoré ukrajinské údaje spochybňuje a navrhuje zapojenie ďalších partnerov. Rokovania majú pokračovať o sedem až desať dní.