Štát hľadá ďalšie milióny na nájomné byty. Bratislava chce zmenu pravidiel

Bratislava chce doplácať z vlastného

Problémom je, že rovnaký limit má inú váhu v menšej obci a inú v Bratislave. Starosta Ružinova a predstaviteľ Združenia miesta a obcí Slovenska Martin Chren tvrdí, že za podporované sumy možno postaviť jednoduchší bytový dom na obecnom pozemku, no oveľa komplikovanejšie je zmestiť sa do nich vo veľkom meste.

Výstavbu tam predražujú pozemky, prekládky inžinierskych sietí či podzemné garáže. Samosprávy preto navrhujú, aby im štát umožnil rozdiel nad stanovený limit doplatiť z vlastných zdrojov bez toho, aby sa vyššie náklady premietli do podporovaného nájomného.

„Pre nás je lepšie dať si z vlastného 500 eur na štvorcový meter navyše, aby sme to dokázali postaviť aj v Bratislave,“ vysvetľuje Chren. Podľa neho by takáto úprava štát nestála ďalšie peniaze a mohla by odblokovať viac projektov vo veľkých mestách.

Ministerstvo dopravy však argumentuje tým, že cenové limity majú chrániť aj budúcich nájomníkov. Generálna riaditeľka sekcie bytovej politiky rezortu Ladislava Cengelová upozornila, že z obstarávacích nákladov sa následne odvíjajú splátka úveru aj nájomné.

Podľa nej pritom viaceré tohtoročné žiadosti dokázali ísť približne 150 eur na štvorcový meter pod maximálny limit. Ak by štát náklady uvoľnil príliš, „vytvoríme byty, v ktorých si nebudú môcť zraniteľné skupiny vôbec dovoliť bývať“.

Ďalšie peniaze žiadajú ešte tento rok

Otvorená zostáva aj otázka financovania. Cengelová uviedla, že rezort mal s peniazmi na dotácie problém už tento rok. Objem prostriedkov sa napokon zvýšil o 20 miliónov eur a ministerstvo žiada ďalších päť miliónov eur do konca roka.

Rezort podľa nej požiadal o dodatočné zdroje aj pri príprave budúcoročného štátneho rozpočtu. Konkrétnu sumu, ktorá má ísť na dotácie v roku 2027, však na konferencii neuviedla.

Pokračovať má zároveň podpora obnovy existujúcich bytových domov. Práve tá podľa Lipku predstavuje najväčšiu časť rozpočtu fondu a každoročne na ňu smeruje viac ako 200 miliónov eur. Výhodnejšia situácia bude najmä pri projektoch zahŕňajúcich zateplenie a znižovanie energetickej náročnosti, ktoré možno financovať z európskych zdrojov.

Nájomné bývanie nemá byť iba pre najchudobnejších

Diskusia otvorila aj otázku, komu má verejné nájomné bývanie slúžiť. Chren upozornil, že nájomný byt nemožno automaticky zamieňať so sociálnym bývaním. Pre mladých ľudí môže byť alternatívou k hypotéke a zároveň podporovať pracovnú mobilitu.

Štátna pomoc má však viac úrovní. Najvýraznejšia podpora – kombinácia 40-percentnej dotácie a zvýhodneného úveru – je podľa Cengelovej určená zraniteľnejším domácnostiam s príjmom do trojnásobku životného minima. Pri časti obecného bytového fondu existuje výnimka: pri 20 percentách bytov môže samospráva uplatniť dôvody hodné osobitného zreteľa a príjmový limit neuplatniť. Môže tak riešiť napríklad bývanie pre potrebných zamestnancov.

Príjmové hranice však podľa Chrena dokážu vytvárať absurdné situácie. Spomenul päťčlennú rodinu, ktorá limit prekročila približne o 50 eur po tom, ako si 15-ročný syn začal privyrábať na brigáde.

Prázdne byty by mohli zdražieť

Do diskusie sa dostalo aj možné vyššie zdaňovanie investičných a neobývaných bytov. ZMOS podľa Chrena presadzuje rozšírenie právomocí samospráv pri dani z nehnuteľností. Vyššia sadzba by sa mohla týkať napríklad bytov, v ktorých vlastník nemá trvalý pobyt.

Ministerstvo dopravy preferuje užšie zacielenie. Cengelová upozornila, že vyššia daň na prenajímaný investičný byt by sa mohla jednoducho preniesť do nájomného. Za problém preto považuje predovšetkým dlhodobo neobývané nehnuteľnosti držané ako investíciu.

Štát zároveň očakáva, že výstavbe pomôžu nový stavebný zákon a postupné odstraňovanie regulačných bariér. Úplne vyriešiť nedostupnosť bývania počas jedného volebného obdobia však podľa diskutujúcich nie je realistické.

Štátny fond rozvoja bývania pritom po 30 rokoch fungovania stojí do veľkej miery na peniazoch, ktoré sa do systému vracajú zo splácaných úverov a následne financujú ďalšie projekty. Práve tento revolvingový princíp má zostať jedným zo základných nástrojov štátnej bytovej politiky.