Prečo stojí nádrž benzínu v Dánsku 128 eur a na Malte o polovicu menej

Natankovanie 50 litrov 95-oktánového benzínu stojí v Dánsku v priemere 128 eur, na Malte 67 eur.

Medzi drahšie krajiny patrí aj Nemecko, kde cena dosahuje v priemere 118 eur. V Taliansku stojí 50 litrov približne 104 eur a v Rakúsku necelých 95 eur.

Pre ľudí, ktorí musia každý deň dochádzať do práce autom, sú palivá významnou nákladovou položkou. Európske vlády tak na rast ich cien musia reagovať. Nemecko pripravuje zníženie spotrebnej dane z palív, Taliansko predlžuje dočasnú daňovú úľavu pri nafte a Česko chce opäť obmedziť marže maloobchodníkov.

Vlády sa potom prezentujú ako zdroj úľavy v kríze, ktorej náklady samy podstatne zvyšujú. Vojny, poškodené rafinérie a narušené dodávateľské trasy tlačia ceny palív nahor. No o tom, koľko štát následne pridá k cene palív prostredníctvom daní, sa rozhoduje v európskych hlavných mestách. Práve to pomáha vysvetliť, prečo dnes na jednotnom európskom trhu badať takéto drastické rozdiely.

Mohlo by Vás zaujímať Slovnaft varuje pred súbehom dvoch kríz. Nafta môže prekonať dve eurá

Náklady nesú buď len motoristi, alebo všetci daňovníci

V Dánsku je podľa dát Európskej komisie rozdiel medzi cenou litra benzínu pred zdanením a konečnou cenou na čerpacej stanici 1,23 eura. Pri natankovaní 50 litrov tak človek zaplatí viac ako 61 eur „štátu“.

V Nemecku sa toto číslo pohybuje tesne pod 59 eurami a v Taliansku na úrovni 52 eur. Keď teda vlády poukazujú na globálne trhy, aby vysvetlili vysoké ceny palív na čerpacej stanici, hovoria len jednu časť pravdy.

Zatiaľ čo Dánsko vyberá len na daniach a poplatkoch takmer toľko, koľko motoristi na Malte platia za palivá celkovo, vláda na ostrove volí iný prístup.

Prejavuje sa to už v cene paliva pred zdanením, ktorá je na Malte výrazne nižšia ako v mnohých ďalších krajinách EÚ. Neznamená to však, že ostrov našiel nejaký zázračný zdroj lacnej ropy. Tamojšia vláda udržiava ceny na nízkej úrovni prostredníctvom štátnej podpory spoločnosti Enemed, ktorá dováža a distribuuje palivo.

Motoristi môžu vďaka tomu naďalej tankovať benzín za 1,34 eura a naftu za 1,21 eura, pričom zvýšenie medzinárodných cien sa na nich prenáša minimálne.

Tieto náklady však nezmiznú. Presúvajú sa do štátneho rozpočtu – z pliec motoristov na ramená všetkých daňovníkov.

Ceny palív pred pripočítaním daní sú však v EÚ rôzne aj v dôsledku ďalších faktorov. Náklady na nákup, spracovanie, dopravu a skladovanie sa v jednotlivých krajinách líšia. Úlohu zohráva aj konkurencia medzi dodávateľmi.

Ceny rastú obzvlášť prudko vtedy, keď je k dispozícii surová ropa, ale rafinérske kapacity sú príliš obmedzené na to, aby vyprodukovali dostatok hotového paliva. Toto úzke miesto sa dnes ukazuje na trhu s naftou. Európske termínové kontrakty na naftu dosiahli podľa nedávnej správy agentúry Reuters rekordné maximá. Vojny na Blízkom východe a na Ukrajine totiž prudko obmedzili globálne rafinérske kapacity a limitovali exportné trasy.

To, samozrejme, nezasahuje len domácnosti na čerpacích staniciach, ale aj prepravné spoločnosti či poľnohospodárov a zvyšuje náklady na bežný tovar aj pre ľudí, ktorí nevlastnia auto.

Zľava bola predĺžená, potom opäť zrušená

Taliansko medzitým ukázalo limity podporných politík, ktoré síce chránia motoristov, no zaťažujú štátnu kasu.

Vláda Giorgie Meloniovej opäť predĺžila dočasné zníženie spotrebnej dane z nafty, avšak v nižšej výške. Do 25. septembra platí zľava 12,2 eurocenta za liter vrátane DPH. Potom klesne na 6,1 eurocenta až do 5. októbra. Pre lepšiu predstavu, pri natankovaní 50 litrov to znamená úsporu zhruba troch eur.

Meloniová však súčasne sľubuje úľavy v iných oblastiach. V roku 2027 má byť približne 14,5 milióna áut a motocyklov oslobodených od ročnej dane z motorových vozidiel. Pre autá by platil limit výkonu 80 kilowattov, pričom oslobodenie by bolo obmedzené na jedno vozidlo na občana. Návrh odhaduje náklady na približne 2,36 miliardy. Keď bol návrh predstavený, nebolo jasné, odkiaľ sa peniaze vezmú. Akútny problém pre motoristov však aj tak nerieši.

Mohlo by Vás zaujímať Hormuz je opäť problém, ale nie jediný. Ropná kríza sa rozlieva

Nemecko zase plánuje od októbra do konca roka znížiť spotrebnú daň z benzínu a nafty približne o 14 eurocentov za liter. Vrátane DPH by celkové zníženie mohlo dosiahnuť 17 eurocentov. Pri natankovaní 50 litrov by to predstavovalo 8,50 eura.

Výsledný výpadok daňových príjmov zo štátnej kasy sa odhaduje na približne 2,5 miliardy eur. Či to prinesie sľubované úspory, alebo časť úľav pohltia vyššie marže dodávateľov, sa ukáže až na čerpacích staniciach.

Česká republika sa preto snaží riešiť priamo problém marží. Vláda kombinuje dočasné zníženie spotrebnej dane z nafty s obmedzením marží maloobchodníkov. Časť úľavy má financovať mimoriadne zdanenie nadmerných ziskov rafinérií.

Háčik však spočíva v tom, že ani jedno z týchto opatrení nevytvára dodatočné rafinérske kapacity ani nenahrádza výpadok prerušených dodávok.

Európske vlády jednoducho nemôžu diktovať ceny na globálnych trhoch. Môžu len znížiť podiel, ktorým samy prispievajú k finálnej cene paliva. Ak by to však chceli urobiť natrvalo, museli by akceptovať nižšie príjmy do svojich pokladníc a prispôsobiť tomu výdavky.

Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.