V roku 2015 malo vo Hviezdoslavove trvalý pobyt 1 153 ľudí. O 10 rokov ich bolo 4 122 a koncom mája tohto roka už 4 321. Na papieri. V skutočnosti ich tam podľa odhadu samosprávy môže žiť 8 500 až 10-tisíc.
Na jednej strane je to príbeh úspechu. Ľudia chcú v obci bývať, vyrástli nové domy a prisťahovali sa mladé rodiny. Na druhej strane sú škola, kanalizácia či cesta, ktoré sa nedajú postaviť tak rýchlo ako nová štvrť. „Verejná infraštruktúra však nedokáže vznikať rovnakým tempom ako rodinné a bytové domy,“ hovorí pre Štandard starosta Hviezdoslavova František Kavecký.
Desaťtisíc ľudí, dane za štyritisíc
Rozdiel medzi evidovaným a skutočným počtom obyvateľov má veľmi praktický dôsledok. Ľudia bez trvalého pobytu používajú miestne cesty, verejné priestory či odpadové hospodárstvo, obec však na nich nedostáva zodpovedajúce príjmy.
Obec Hviezdoslavov odhaduje, že pre tento nesúlad prichádza približne o 1,6 milióna eur ročne. Podľa Kaveckého by sa za porovnateľnú sumu za dva roky dala vybudovať materská škola približne pre 100 detí.
Nie je pritom jediný.
Bernolákovo malo pri sčítaní v roku 2011 necelých 5 400 obyvateľov, dnes ich má s trvalým pobytom približne 10 500. Reálny počet však starosta Miroslav Turenič odhaduje na 13- až 14-tisíc. „Pre obec to nie je iba štatistický problém,“ vysvetľuje pre Štandard.
Aj neprihlásení obyvatelia totiž využívajú obecné služby, samospráva na nich však nedostáva zodpovedajúci podiel z výnosu dane z príjmov.
Miloslavov zase ukazuje, ako rýchlo musí samospráva dobiehať demografický vývoj. V roku 2016 tam žilo 2 291 obyvateľov. Tento rok ich je už 6 961. Za 10 rokov sa tak počet obyvateľov približne strojnásobil.
V roku 2014 pritom obec nemala klasickú deväťročnú základnú školu, iba malotriedku s 15 deťmi, ktorej hrozilo zatvorenie. „To, čo iní zdedili, my sme museli budovať od nuly,“ hovorí pre Štandard starosta Milan Baďanský.
Od roku 2014 obec podľa neho investovala do školských kapacít viac ako deväť miliónov eur. Dnes má základnú školu pre 600 a materskú školu pre 280 detí. Ani to však nestačilo.
Od roku 2024 každoročne chýba minimálne jedna trieda pre všetkých prvákov s trvalým pobytom. Deti preto umiestňujú aj v Dunajskej Lužnej, Kalinkove, Hviezdoslavove či bratislavskej Vrakuni. Do niektorých škôl ich obec vozí na vlastné náklady autobusmi.
Pripravuje preto ďalšiu školu s kapacitou viac ako 600 detí.
Graf: Filip Staudinger/Štandard, Zdroj: Obec Miloslavov
Dve triedy v kultúrnom dome
Podobnú naháňačku s demografiou zažíva Bernolákovo. V roku 2017 malo v základnej škole 613 žiakov, vlani už 1 130 a tento rok ich očakáva približne 1 200.
Obec postavila 10-triednu modulovú školu, ďalšiu 10-triednu dostavbu a tento rok štyri dočasné modulové triedy. Napriek tomu sa dve triedy učia v kultúrnom dome.
Pripravený je ďalší 10-triedny pavilón. Cena sa pohybuje okolo piatich miliónov eur a podľa Tureniča ho obec bez externých zdrojov nedokáže rozumne financovať.
Hviezdoslavov zašiel ešte ďalej – časť svojich školských kapacít zabezpečuje mimo vlastnej obce, v 15 kilometrov vzdialených Eliášovciach. Počet žiakov tamojšej obecnej základnej školy využívanej Hviezdoslavovom stúpol z 27 v roku 2024 na 108 v roku 2026. Za dva roky ide teda o štvornásobok.
Problém sa školou nekončí
Rýchly rast sa postupne presúva aj pod zem.
Miloslavov dnes za jednu z najväčších bariér ďalšieho rozvoja považuje kapacitu kanalizácie. Baďanský pripomína, že po otvorení rýchlostnej cesty R7 nastal stavebný boom a obec každoročne získavala 500 až 800 obyvateľov. „To nie je dlhodobo udržateľné,“ konštatuje.
Vo Hviezdoslavove chýbajú kapacity nielen v školstve, ale aj v zásobovaní pitnou vodou, kanalizácii, doprave a občianskej vybavenosti. Odborné podklady Fakulty architektúry a dizajnu STU podľa samosprávy upozorňujú aj na fragmentované obytné lokality bez primeranej vybavenosti a jasného centra.
Ide o širší jav. Geografický ústav SAV vo svojom Atlase suburbanizácie Bratislavy zachytáva rozrastanie zázemia hlavného mesta na 50 mapách a grafoch.
Dôsledky prudkého rastu sa nekončia pri školách či kanalizácii. Veľká časť nových obyvateľov zostáva pracovne aj v oblasti služieb naviazaná na Bratislavu, čo zvyšuje tlak na dopravu.
Dobre to vidno na Hviezdoslavove. Podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021 smerovalo odtiaľ do Bratislavy za prácou 1 251 ľudí a ďalších 268 do školy. Hlavné mesto tak bolo cieľom približne 68,5 percenta obyvateľov s evidovanou pracovnou alebo školskou dochádzkou. Zo všetkých ľudí s evidovaným spôsobom dopravy používalo auto 71,2 percenta.
„Hviezdoslavov má stále do veľkej miery charakter obytnej obce, z ktorej veľká časť obyvateľov odchádza za prácou, vzdelaním a službami,“ hovorí pre Štandard starosta František Kavecký.
Miloslavovu výrazne pomohlo otvorenie rýchlostnej cesty R7. Starosta Milan Baďanský však obdobie po roku 2019 zároveň opisuje ako stavebný boom, počas ktorého pribúdalo 500 až 800 obyvateľov ročne. Lepšie dopravné spojenie tak môže existujúcej obci pomôcť a súčasne zvýšiť jej atraktivitu pre ďalšiu výstavbu.
Výhodu má Bernolákovo, odkiaľ trvá priame vlakové spojenie na bratislavskú hlavnú stanicu podľa starostu Miroslava Tureniča približne 16 až 18 minút. Aj železnica však naráža na kapacitu spojov, parkovanie a dostupnosť stanice.
Geograf Martin Šveda upozorňuje, že určitá závislosť od auta zostane s predmestským spôsobom života zrejme spojená aj naďalej. Najproblematickejšie sú podľa neho projekty postavené „na zelenej lúke“, kde je každodenný život bez automobilu prakticky nemožný.
Ďalšie domy ešte môžu pribudnúť
Príbeh pritom nie je na konci.
Platný územný plán Hviezdoslavova umožňuje podľa svojej urbanistickej koncepcie rast približne na 10-tisíc obyvateľov. Po započítaní výhľadových plôch môže teoretická kapacita územia dosiahnuť až 15-tisíc. Neznamená to, že bývanie pre všetkých už bolo povolené.
Bernolákovo má zase povolenú prvú etapu Zóny Bernolákovo – Západ, ktorá zahŕňa osem bytových domov s 306 bytmi.
Starostovia preto ďalšiu výstavbu neodmietajú, chcú ju však previazať s tým, čo obyvatelia potrebujú po nasťahovaní. „Samotný počet nových domov už nemôže byť meradlom rozvoja obce,“ uzatvára Kavecký.
