Zmrazené ruské aktíva
Podľa magazínu Politico ostáva využitie ruských zmrazených aktív v hodnote 140 miliárd eur na pomoc Ukrajine „mimo dosahu“.
Keďže americká vojenská pomoc Kyjevu sa končí a mnohé vlády EÚ zápasia s rozpočtovými problémami, Európska komisia navrhla, aby EÚ na podporu Ukrajiny použila hotovostné zostatky zo zmrazených cenných papierov ruskej centrálnej banky.
Kremeľ návrh odsúdil ako „čistú krádež“.
Belgicko, kde sa nachádza väčšina týchto aktív, trvá na tom, že pred tým, ako bude s plánom súhlasiť, potrebuje silné záruky EÚ, že nezostane samo čeliť Moskve, ak by sa zmrazené ruské aktíva museli náhle vrátiť.
„Nie sú to voľné peniaze. Vždy sú tu dôsledky,“ povedal vo štvrtok belgický premiér Bart De Wever novinárom v Kodani. „Včera som svojim kolegom vysvetlil, že chcem ich podpis pod to, že ak vezmeme Putinove peniaze, použijeme ich a niečo sa pokazí, budeme všetci zodpovední.“
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v stredu povedala, že exekutíva EÚ plán ďalej rozpracuje a zabezpečí, aby boli belgické obavy zohľadnené.
„Je úplne jasné, že Belgicko nemôže byť jediným členským štátom, ktorý ponesie riziko. Toto riziko sa musí rozložiť na širšie plecia,“ dodala von der Leyenová.
Protidronový múr
Lídri sa údajne nezhodli ani na postupe pri budovaní „múru proti dronom“ na východnej hranici bloku. „Veci by mali byť trochu sofistikovanejšie,“ vyhlásil francúzsky prezident Emmanuel Macron pred vstupom do rokovacej miestnosti.
Podľa dvoch diplomatických zdrojov magazínu Politico návrhy kritizoval aj nemecký kancelár Friedrich Merz. Politico uvádza, že Európska komisia (EK) bude na návrhoch naďalej pracovať, hoci možno pod iným názvom.
Lídri strávili značný čas diskusiou o budúcnosti spoločnej obrany, čo neskôr potvrdil Costa. Členské krajiny údajne vo všeobecnosti privítali návrhy EK, trvali však na tom, aby si zachovali jasné slovo pri ich formovaní.
Podľa Costu by sa mali ministri obrany členských krajín častejšie stretávať s vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničné vzťahy a bezpečnostnú politiku Kajou Kallasovou.
Dohodlo sa vraj málo
Magazín Politico na záver zhrnul, že európski lídri síce zakončili samit mnohými veľkolepými vyhláseniami, no podľa jeho zdrojov sa v skutočnosti dohodlo len málo. Mnohé dokumenty pravdepodobne nebudú pripravené ani na nadchádzajúci samit Európskej rady 23. a 24. októbra v Bruseli.
Kodaň v stredu hostila neformálny samit EÚ. Vo štvrtok sa v dánskom hlavnom meste uskutoční zasadnutie Európskeho politického spoločenstva (EPC), na ktorom sa zúčastní asi 40 lídrov z európskych krajín. Hlavnou témou diskusie bude bezpečnostná situácia v Európe.
Predseda vlády SR Robert Fico sa na samite EPC nezúčastní zo zdravotných dôvodov.
(tasr, politico, reuters, est)
