Bežný spotrebiteľ vníma infláciu pocitovo na základe svojich každodenných interakcií s cenovkami v obchodoch. Netreba dodávať, že takáto empirická metóda je značne nepresná. No „inflačné očakávania“ spotrebiteľov zohrávajú v ekonomike nemalú úlohu a môžu premieňať pocit na realitu.
Ak infláciu vnímame ako vysokú, začneme sami požadovať vyššie ceny za svoje tovary a služby, vrátane práce. To môže následne viesť k reálnemu nárastu inflácie.
Ekonómovia Christian Buelens a Staffan Lindén v polovici septembra pod hlavičkou Európskej komisie vydali novú štúdiu, v ktorej na dátach analyzovali práve fenomén vnímania inflácie populáciou. Využili pritom európsky dotazníkový program, ktorý sa každý mesiac pýta 30-tisíc domácností rôzne otázky, vrátane otázky na výšku inflácie.
Ako zástupnú veličinu použili odpoveď „neviem“, ako aj kvalitatívne odpovede ohľadom vnímanej zmeny („malé zvýšenie“, „veľké zvýšenie“ a podobne) a okolo nich postavili svoj model vnímania inflácie v eurozóne.
