Trump označil stretnutie so Zelenským za srdečné, dodávky tomahawkov však údajne odmietol

Prezidenti USA a Ukrajiny Donald Trump a Volodymyr Zelenskyj sa v piatok o 21.00 h washingtonského času (sobota 3.00 h SELČ) stretli v Bielom dome. Okrem iného bolo cieľom rokovať o dodávkach zbraní dlhého dosahu pre sily Kyjeva vo vojne s Ruskom.

Trump zatiaľ nemá v úmysle poskytnúť Ukrajine rakety s dlhým doletom Tomahawk, keďže uprednostňuje diplomaciu, napísal portál Axios s odvolaním sa na dva nemenované zdroje oboznámené s obsahom stretnutia. Tie uviedli, že Trumpovou prioritou je teraz podľa jeho slov diplomacia a verí, že poskytnutie tomahawkov Kyjevu by ju mohlo podkopať.

Jeden zo zdrojov uviedol, že stretnutie prezidentov „nebolo jednoduché“, iný ho dokonca označil za „zlé“.

„Nikto nekričal, ale Trump bol tvrdý,“ povedal jeden zdroj. V niektorých momentoch bolo rokovanie „trochu emotívne“, dodal.

Zelenskyj označil stretnutie s Trumpom za „produktívne“ a poďakoval sa jemu i jeho tímu. Hovorili aj o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, protivzdušnej obrane a dronoch. Šéf Bieleho domu opísal vzájomnú schôdzku ako „veľmi zaujímavú a srdečnú“.

Ukrajinský prezident sa domnieva, že najcitlivejšou a najzložitejšou otázkou akýchkoľvek rokovaní s Ruskom budú územia. Ukrajina chce najprv prímerie a potom rokovania, čo Trump chápe.

Pripustil, že je ochotný stretnúť sa s Putinom v „akejkoľvek forme“. Otvorený je bilaterálnemu aj trojstrannému stretnutiu. „Som otvorený akýmkoľvek formátom, ktoré nás môžu priblížiť k mieru,“ konštatoval Zelenskyj.

Zároveň potvrdil, že po rozhovore s Trumpom hovoril so „strategickými partnermi“ v Európe z takzvanej koalície ochotných, ktorým sa poďakoval za podporu. Spomenul okrem iného predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú, taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú, britského premiéra Keira Starmera a generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho.

Trump: Vojna by sa nikdy nezačala, keby som bol prezidentom

Trump aj v statuse na sociálnej sieti apeloval na ukončenie rusko-ukrajinského konfliktu. „Povedal som mu (Zelenskému), ako som to dôrazne odporučil aj prezidentovi Putinovi, že je čas zastaviť zabíjanie a uzavrieť DOHODU! Už bolo preliatej dosť krvi,“ napísal.

Ukrajinu a Rusko vyzval, aby sa zastavili „tam, kde sú“.

„Nech sa obaja vyhlásia za víťazov, nech rozhodnú dejiny! Dosť bolo streľby, dosť bolo zabíjania, dosť bolo obrovského a neudržateľného míňania peňazí. Toto je vojna, ktorá by sa nikdy nezačala, keby som bol prezidentom. Tisíce ľudí sú každý týždeň zabité – STAČILO, CHOĎTE V POKOJI DOMOV K SVOJIM RODINÁM!“ uzavrel Trump.

Zelenskyj krátko predtým súhlasil s tým, že obe strany sa musia zastaviť, je to však podľa neho otázka pre Vladimira Putina, „pretože my sme vojnu nezačali“.

Na otázku, či verí v schopnosť šéfa Bieleho domu vyvíjať tlak na ruského lídra, Zelenskyj odpovedal: „Vnímame všetky signály od Rusov, nie sú nové, ale spoliehame sa na prezidenta (Trumpa) a na jeho tlak na Putina s cieľom zastaviť túto vojnu.“

V otázke tomahawkov je Zelenskyj realista

Diskusie o dodávkach rakiet Tomahawk sa ťahajú už dva týždne, pričom Trump najprv vyhlásil, že ak Rusko nepristúpi k mierovým rokovaniam, poskytne ich Ukrajine. Neskôr však zaspätkoval a podľa domácich komentátorov „vyslal signál“, že má pochybnosti.

Zelenskyj zatiaľ vypočítal, koľko tomahawkov Ukrajinci potrebujú, a tento zoznam rakiet (no aj ďalších zbraní) plánoval predostrieť Trumpovi počas návštevy. Aby všetko nestálo len na dohode prezidentov, premiérka Julija Svyrydenková sa v stredu so svojou delegáciou stretla so zástupcami zbrojárskych gigantov Raytheon a Lockheed Martin.

Práve Raytheon vyrába tomahawky, Lockheed je výrobcom stíhačiek F-16 či F-35.

Lídri krajín sa na stretnutí podľa Zelenského slov dohodli, že o dodávkach zatiaľ nebudú verejne hovoriť. „Samozrejme, hovorili sme aj o raketách dlhého doletu, ale k tomu sa nechcem vyjadrovať, pretože sme sa dohodli, že o tom nebudeme hovoriť. Spojené štáty nechcú eskaláciu, takže k tomu sa nebudem vyjadrovať,“ uviedol Zelenskyj na improvizovanej tlačovej konferencii po skončení ich schôdzky.

O raketách Tomahawk sa bude podľa ukrajinskej hlavy štátu rokovať, v otázke ich dodávky je Zelenskyj „realistický“. Rusko sa podľa jeho slov bojí, že by Ukrajina by mohla tieto rakety získať, preto podniká kroky, ktoré by tomu zabránili.

„Myslím si, že Rusko sa bojí tomahawkov. Naozaj sa bojí, pretože je to silná zbraň. A vedia, čo máme, aký druh zbrane máme, chápu tú kombináciu s tomahawkami… A preto sa tejto kombinácie boja. Chápu, čo dokážeme,“ povedal Zelenskyj.

Pochybnosti a obvinenia

Trump minulý týždeň vyjadril pochybnosti, akým spôsobom chcú Ukrajinci pôvodne prisľúbené Tomahawky použiť. Rakety s dosahom 2 500 kilometrov totiž môžu spôsobiť ďalšiu eskaláciu vojny, na čo poukázal aj ruský prezident Vladimir Putin. Ten na diskusie o dodávkach povedal, že to môže „zničiť vzťahy“ medzi Moskvou a Washingtonom.

Práve o revitalizáciu týchto vzťahov sa zaslúžila najmä Trumpova administratíva. Po období akéhosi „rádiového ticha“ počas vlády Joea Bidena sa opätovne začali rozhovory lídrov veľmocí až vo februári tohto roka. Prvé rokovania v saudskoarabskom Rijáde viedli ministri zahraničia Sergej Lavrov a Marco Rubio.

Začiatkom mesiaca sa zároveň potvrdili informácie, že USA budú Ukrajine poskytovať spravodajské informácie na úmyselné zasahovanie cieľov v Rusku, a to najmä energetickej infraštruktúry, ako rafinérie či ropovody.

Trump 5. marca pozastavil zdieľanie spravodajských informácií, čo zase po piatich dňoch odvolal. Kyjev sa tak okrem tohto prerušenia stále môže brániť na základe informácií amerických tajných služieb.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že USA a NATO už pravidelne odovzdávajú Ukrajine spravodajské informácie. „Je zjavné, že na zber a prenos spravodajských informácií Ukrajincom sa využíva celá infraštruktúra NATO a Spojených štátov,“ dodal.

Samit veľmocí má byť v Budapešti

Putin a Trump deň pred Zelenského príchodom do USA absolvovali telefonát, v rámci ktorého sa dohodli, že budú pokračovať v rozhovoroch na najvyššej úrovni. Po samite v meste Anchorage na Aljaške sa chystá pokračovanie u nášho južného suseda.

Maďarský premiér Viktor Orbán takmer okamžite reagoval vyhlásením, že Budapešť je „pripravená“ hostiť stretnutie tohto typu. Práve Trump podľa vlastných slov navrhol Putinovi rokovania v Maďarsku – Orbán totiž odmietol vykonanie zatykača Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu rovnako ako počas návštevy izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.

Putinov poradca pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov neskôr pre médiá spresnil, že telefonát prezidentov bol iniciatívou šéfa Kremľa. Išlo o reakciu na vyhlásenie o dodávkach tomahawkov, na čo neskôr Zelenskyj poznamenal, že sa Moskva „zľakla“.

(reuters, tasr, sab, luc)