Chystá sa ďalšia vlna prepúšťania v národných parkoch?

K prepúšťaniu na správach národných parkov a chránených krajinných oblastí pritom prišlo už na prelomoch rokov 2024 a 2025. Teraz má tento trend pokračovať.

Viaceré mimovládne organizácie vtedy upozorňovali, že plošné prepúšťanie len na základe číselných či percentuálnych hodnôt a bez poznania personálnych potrieb jednotlivých organizácií je ohrozením ich odborných základov.

„Okrem ohrozenia plnenia základných úloh to bude znamenať tiež úplné zastavenie možnosti ich rozvoja,“ napísala vtedy iniciatíva My sme les v liste vedeniu Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR, v ktorom vyjadrili znepokojenie nad dianím v rezorte.

Podľa nich sú slovenské organizácie ochrany prírody, špeciálne správy národných parkov v porovnaní s okolitým zahraničím násobne personálne poddimenzované.

Iniciatíva My sme les týmto listom reagovala na e-mail, v ktorom MŽP žiadalo od správ národných parkov, aby pristúpili k znižovaniu počtu zamestnancov.

Zo zverejnených e-mailov malo vyplývať, že riaditelia majú určiť spolu zhruba 230 zamestnancov na prepustenie. V národných parkoch malo ísť o 80 ľudí, v chránených krajinných oblastiach (CHKO) o 120 a v Správe slovenských jaskýň (SSJ) o 30 zamestnancov.

Prepúšťanie pod rúškom konsolidácie

Podľa bývalého štátneho tajomníka envirorezortu Michala Kiču sa teraz situácia opakuje a na konci septembra tohto roku vyzvalo ministerstvo všetky správy národných parkov k podobnému kroku ako v roku 2024.

„Vyzvalo ich na zníženie ich rozpočtov financovaných z envirofondu o 31 percent a pri Tatranskom národnom parku o 32 percent, do čoho sa má premietnuť aj adekvátne zníženie počtu zamestnancov,“ informuje Kiča na sociálnej sieti.

Dôvodom má byť to, že minister Tomáš Taraba dal návrh, aby vláda znížila národným parkom ročný príjem z Environmentálneho fondu z pôvodných vyše 25 miliónov eur na viac ako 20 miliónov eur.

Na rozdiel od minulosti sú parky financované takmer výlučne z envirofondu, nie zo štátneho rozpočtu, a tak by bol na rok 2026 pokles príjmov o viac ako päť miliónov eur.

„Ak by sa tieto opatrenia premietli čisto do znižovania počtu zamestnancov, išlo by o približne 132 ľudí na správach národných parkov,“ hovorí Kiča s tým, že pod rúškom konsolidácie môže prísť k odstráneniu nepohodlných odborníkov, ktorí v správach ešte zostali.

Podľa neho MŽP SR takýto krok využilo už aj v minulosti, keď museli zo svojich postov nútene odísť pre ochranu prírody kľúčoví zamestnanci. „Zrušili sa im miesta akože kvôli úspore, aby boli následne po pár mesiacoch vytvorené nové miesta pre tých ‚správnych ľudí‘, dodáva Kiča.

Zamestnanci žijú v strachu

Michal Kiča hovorí, že podľa jeho informácií môže dokonca prísť k zrušeniu celých pracovísk. Dotýkať by sa to malo napríklad aj pracoviska Tatranského národného parku v Liptovskom Mikuláši. Dodáva, že zmeny sa majú dotknúť aj Správy slovenských jaskýň, ktorá patrí pod Štátnu ochranu prírody (ŠOP) SR a môže prísť k jej úplnému zrušeniu.

„Niektorí jej zamestnanci by prešli spolu so sprístupnenými jaskyňami pod správy národných parkov, a to po dokončení zonácií národných parkov,“ dodáva Kiča.

Odborníci pritom už dlhodobo deklarujú a upozorňujú, že SSJ potrebuje posilniť, a nie uberať zamestnancov. Ide totiž o etablovanú odbornú organizáciu s 50-ročnou tradíciou a jej zrušenie by mohlo znamenať ochromenie a možno aj zánik odborného postavenia speleológie na Slovensku.

„Prišiel pokyn, že zo ŠOP-ky, pod ktorú patrí aj SSJ, majú prepustiť desať percent zamestnancov. Najskôr pôjdu tí, ktorí majú zmluvu na dobu určitú. Už im ju nepredĺžia. Ďalších zamestnancov sa zbavia tak, že im zrušia miesta. Vládne tu strach. Ľudia sa boja o zamestnanie,“ hovorí pre Štandard jeden zo zamestnancov.