V Maďarsku sa otvára otázka vystúpenia z EÚ. Naše cesty so Západom sa rozdelili, píšu provládne noviny

Je čas hovoriť o takzvanom „huxite“. Tak znel anglický titulok článku popredných maďarských novín Magyar Nemzet, ktoré sa považujú za neoficiálne médium maďarskej vlády. Článok polemizujúci o odchode z Európskej únie zafungoval u našich južných susedov ako bomba.

Venovali sa mu mienkotvorné médiá, reagovala opozícia i zahraničie. Napríklad nemecký portál Deutsche Welle (DW) upozorňuje, že doteraz bolo zotrvanie Maďarska v EÚ jedným z mála spojovacích tmelov naprieč tamojšou politikou. To sa zrejme pomaly stáva minulosťou.  

„Nastal čas, v júli 2021, aby sme vážne zvážili možnosť nášho odchodu z Únie s tisíckami krvácajúcich rán. EÚ má imperialistické symptómy a správa sa arogantne k štátom strednej a východnej Európy,“ píše autor článku, politológ Tamás Fricz.

Cesty sa rozdelili

Dodáva, že cesty Maďarska so Západom sa rozdelili. Západné štáty sa podľa autora odvrátili od kresťanských hodnôt a morálky. Namiesto toho sa snažia stavať kozmopolitnú spoločnosť bez tváre založenú na sebauspokojovaní a sebazničení jednotlivcov.

„My Maďari, Poliaci, i ďalšie národy strednej a východnej Európy, sa držíme našich kultúrnych a náboženských základov,“ pokračuje v článku. Hlavným problémom sa však zdá byť fakt, že Európska únia stále krajine neschválila národný Plán obnovy, a tak drží v hrsti veľký balík peňazí.

Fricz v tom vidí snahu obmedziť nezávislé fungovanie krajiny. Zvažuje pre a proti možného zotrvania či odchodu z EÚ. „Po vláde ZSSR bol náš hlavný cieľ stať sa nezávislým zvrchovaným národom. Teraz je to fundamentálne ohrozené. Ak nám chcú opäť diktovať naše životy a správanie, členstvo v EÚ stratilo zmysel,“ dodal Fricz.

Už by som tak nehlasoval

Význam článku je i ten, že má pochádzať od ľudí blízkych súčasnej vláde. Autor údajne figuruje vo viacerých organizáciách naklonených Budapešti, napríklad Fórum občianskej aliancie (COF). DW však argumentuje, že to nie je jediné spojivo medzi možným huxitom a Orbánom.

V náznakoch sa o možnosti vystúpenia krajiny hovorilo za ostatných pár mesiacov viackrát. Predseda maďarského parlamentu László Kövér začiatkom júla povedal, že by už nehlasoval za vstup Maďarska do európskeho bloku.

Ministerka spravodlivosti Judit Vargová koncom júla zas uviedla, že Európska únia už nie je útočiskom, ale intelektuálnou márnicou. Minister financií Mihály Varga sa síce vyjadril v prospech zotrvania v EÚ, avšak podotkol, že široké vrstvy to môžu koncom desaťročia vidieť inak.

Existuje život mimo EÚ

Premiér Viktor Orbán napríklad v roku 2016 reagoval na brexit vetou: „Samozrejme, existuje život mimo EÚ.“ Jeho vyjadrenie sa pri otázke odchodu z Únie často spomína. Do aktuálnej diskusie o huxite sa priamo nezapojil.

Maďarská opozícia však v tom má jasno. „Orbánová kampaň na vystúpenie našej krajiny z Európskej únie sa začala,“ komentovala článok ľavicová politička Timea Szabová zo strany Párbeszéd. Podľa nej odteraz každý, kto volí Orbána, volí odchod z Únie. Podobné názory zazneli aj z ostatných opozičných strán.

Maďarsko sa dostáva s Úniou stále častejšie do konfliktov. Nedávno bol centrom kontroverzií maďarský zákon proti propagácii pedofílie a homosexuality medzi mladými ľuďmi. Pre tento zákon spustila Európska komisia v polovici júla voči krajine ďalšie právne konanie.

Nemá to význam za každú cenu

V strednej Európe nejde o úplne nový sentiment. Začiatkom augusta o odchode z EÚ polemizoval poľský minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro. Reagoval tak na konflikt Varšavy a Európskej únie ohľadom implementácie rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie (CJEU).

„Som tvrdým odporcom podvolenia sa nelegálnemu vydieraniu zo strany Európskej únie, vykonaného skrz CJEU. Predstava, že EÚ je dobrý ujo, ktorý nám dáva peniaze a na oplátku my akceptujeme všetky jej požiadavky, je falošná propaganda,“ uviedol minister pre denník Rzeczpospolita. Zároveň zdôraznil, že Poľsko by malo byť v Únii, ale nie za každú cenu.

Ziobro je architektom súdnej reformy, ktorá narazila na odpor Únie. CJEU krajine nakázal zrušiť disciplinárnu komoru pre sudcov, ktorá sa podľa nich stala politizovacou inštitúciou. Poľsko nakoniec ustúpilo a ohlásilo zrušenie danej komory.