Preskočiť na obsah
  |  

Kandidátom poľskej opozičnej strany Právo a spravodlivosť na prezidenta bude historik

Karol Nawrocki vedie od roku 2021 poľský štátny Ústav národnej pamäti (IPN), ktorý spravuje archívy a skúma zločiny spáchané počas druhej svetovej vojny a komunistickej éry.

Strana Právo a spravodlivosť (PiS) vo svojej voľbe obišla skúsených politikov vrátane bývalého premiéra Mateusza Morawieckého, keď si za kandidáta vybrala dosiaľ menej známeho Nawrockého.

Agentúra AP pripomína, že podobný krok táto donedávna vládnuca strana spravila pred desiatimi rokmi, keď do súboja o prezidentský mandát postavila Andrzeja Dudu, úradujúceho prezidenta, ktorého druhé funkčné obdobie skončí v auguste 2025 a o ďalšie sa už v súlade s poľskou ústavou uchádzať nemôže.

"Strana sa rozhodla postaviť nestraníckeho, nezávislého kandidáta," povedal predseda strany Jaroslaw Kaczyňski na straníckom zjazde v Krakove. AP pripomína, že šéf PiS pred niekoľkými mesiacmi v istom rozhovore tvrdil, že prezidentský kandidát tejto strany musí byť "mladý, vysoký, pôsobivý, pekný, mať rodinu, vedieť veľmi dobre po anglicky, či najlepšie dva (svetové) jazyky, a byť medzinárodne rozhľadený".

PiS ohlásila meno svojho kandidáta deň po tom, ako to spravila vládnuca centristická Občianska koalícia (KO) premiéra Donalda Tuska, ktorá si vybrala progresívneho varšavského primátora Rafala Trzaskowského. Svojich kandidátov do súboja o prezidentský mandát postavia aj ďalšie strany, podľa všeobecných očakávaní však zrejme o víťazstvo zabojujú práve Nawrocki a Trzaskowski.

Prezidentského kandidáta doteraz oznámila aj centristická aliancia Tretia cesta, ktorá je koaličným partnerom KO, pričom si vybrala predsedu dolnej komory parlamentu (Sejm) Szymona Holowniu. Kandidáta ohlásila tiež krajne pravicová strana Konfederácia; vybrala si svojho lídra Slawomira Mentzena.

Termín budúcoročných prezidentských volieb v Poľsku dosiaľ nebol oficiálne stanovený, ich prvé kolo by sa však malo konať v niektorú májovú nedeľu. V prípade, že žiaden z kandidátov v ňom nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov, bude sa o dva týždne neskôr konať aj druhé kolo.

(tasr)

  |  

Víťazom parlamentných volieb v rakúskom Štajersku sa stala pravicová Slobodná strana Rakúska

Na druhom mieste skončili ľudovci (ÖVP), tretí sú sociálni demokrati (SPÖ), pričom do parlamentu sa ešte dostali Zelení, liberálna strana NEOS a komunisti (KPÖ).

Vyplýva to z výsledkov zverejnených po sčítaní hlasov vo všetkých volebných miestnostiach. Do týchto údajov je započítaná aj prognóza rozdelenia hlasov odovzdaných poštou, ktoré budú vyhodnotené v pondelok, no konečné výsledky už zásadne nezmenia.

Slobodná strana Rakúska (FPÖ) podľa AFP získala 35,02 percenta hlasov, čo je o 17,5 percenta viac ako v roku 2019. ÖVP dostala 26,87 percenta hlasov (-9,2 percenta), SPÖ 21,4 percenta (-1,6 percenta) a Zelení 6,1 percenta (-6 percent).

Do parlamentu sa nakoniec dostali aj strany NEOS (5,85 percenta) a KPÖ (4,4 percenta). Miesto nemali spočiatku isté, keďže v Štajersku nie je pre vstup rozhodujúca percentuálna hranica, ale získanie tzv. základného mandátu (Grundmandat) v niektorom z volebných obvodov.

Slobodní budú mať v novom krajinskom sneme 17 mandátov, o deväť viac ako doteraz, ľudovci 13 (-5) a SPÖ jedenásť (-1). Znamená to, že ľudovci a SPÖ, ktorí doteraz tvorili koaličnú vládu, by mali v 48-miestnom parlamente len 24 kresiel a k väčšine im chýba jediný hlas.

Zelení prišli o polovicu svojich mandátov a zostali im len tri. Strany KPÖ a NEOS majú po dva mandáty.

Volebná účasť v štvrtej najväčšej rakúskej spolkovej krajine dosiahla 68,8 percenta, čo je o 5,4 percenta viac ako v roku 2019.

FPÖ vyhrala voľby v Štajersku po prvý raz. Pred ôsmimi týždňami prvýkrát zvíťazila aj v celoštátnych voľbách, no vládu zostavovať nebude. ÖVP zaznamenala v nedeľu v Štajersku svoj historicky najhorší výsledok. Voľby sú sklamaním aj pre SPÖ. "Sme veľmi sklamaní. Nikto z nás nedosiahol svoje volebné ciele,“ povedal jej predstaviteľ Florian Seifert.

(tasr)

  |  

Erdogan volal s Putinom. Turecko má záujem o rozšírenie obchodovania s Ruskom

Ruský a turecký prezident sa v októbri stretli na samite skupiny BRICS, ktorý sa konal v ruskom meste Kazaň. Zaoberali sa vtedy aj projektom na vytvorenie plynárenského uzla v Turecku.

"Prezident Erdogan vyhlásil, že jeho cieľom je zintenzívniť spoluprácu medzi Tureckom a Ruskom vo viacerých oblastiach, predovšetkým rozšíriť objem obchodu," uviedol úrad tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana podľa agentúry AFP o nedeľnom telefonáte s Vladimirom Putinom.

O telefonáte informoval aj Kremeľ, podľa ktorého prezidenti v nadväznosti na stretnutie v Kazani z 23. októbra "diskutovali o naliehavých otázkach bilaterálnej agendy so zameraním sa na zlepšenie efektívnosti obchodnej a hospodárskej spolupráce".

Ruská agentúra TASS spresnila, že Putin a Erdogan diskutovali aj o viacerých medzinárodných otázkach.

(tasr)

  |  

Vážna nehoda na diaľnici blízko českých hraníc: zasahovali aj leteckí záchranári

Bratislavskí dopravní policajti dokumentujú okolnosti dopravnej nehody na diaľnici D2 v bezprostrednej blízkosti hraničného priechodu (v úseku 0,3 km diaľnice D2), v smere z Českej republiky do Bratislavy.

Z dosiaľ získaných informácií polície vyplýva, že z presne nezistených príčin sa zrazili nákladné motorové vozidlo a dve osobné autá.

"V dôsledku zrážky zišlo jedno z osobných motorových vozidiel mimo vozovky, kde došlo k jeho prevráteniu na strechu. Pri nehode utrpela jedna osoba zranenia,ktoré si vyžiadali jej prevoz privolaným vrtuľníkom do nemocnice," napísali policajti na sociálnej sieti.

Prítomnosť alkoholu v dychu účastníkov nehody sa nezistila. Premávka je stále k 17.30 h vedená v jednom jazdnom pruhu, vodičov vyzývajú k zvýšenej opatrnosti pri prejazde týmto úsekom.

(max)

  |  

Majitelia pohrebníctva nechali nebožtíkov hniť v budove, pozostalým dávali falošný popol

Manželia Jon a Carrie Hallfordovi skladovali takmer 200 tiel v opustenej budove neďaleko mesta Colorado Springs.

Dvojica začala telá mŕtvol skladovať v roku 2019. Trúchliacim rodinám miesto spopolnených tiel dávali do úrn cement. Praktiky odhalili policajné zložky až vlani, kedy začali budovu, kde napokon našli 191 zohavených mŕtvych tiel, preverovať pre šíriaci sa zápach. Píše ABC News.

Jon a Carrie sa k činom priznali a sú stíhaní väzobne, súd však dohodu o vine a treste neschválil. Priznali tiež, že od obetí obdržali viac ako 130-tisíc dolárov (125-tisíc eur) za kremačné a pohrebné služby, ktoré reálne nikdy nevykonali.

Podvodom tiež získali viac ako 800-tisíc dolárov (786-tisíc eur) z federálnych prostriedkov na pomoc počas pandémie COVID-19. Za tento čin im hrozí 15 až 20 rokov za mrežami. Súd by mal vo veci rozhodnúť v apríli budúceho roka.

(max)

  |  

Kritické výpadky liekov lekárne momentálne neevidujú

Dostatok je liekov na chrípku aj antibiotík.

"Evidujeme krátkodobé výpadky niektorých konkrétnych liekov, dostupnosť liekov to však neovplyvnilo, na trhu je pre pacientov k dispozícii množstvo náhrad," ozrejmila hovorkyňa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) Lucia Balážiková.

ŠÚKL podľa jej slov zaznamenal výpadky pri liekoch určených na psychické a neurologické ochorenia. Taktiež pri liekoch zo skupiny imunoglobulínov.

"Voľnopredajných liekov na liečbu chrípky, nádchy alebo nachladnutia je v lekárňach dostatok a neevidujeme žiadne výpadky. V dostatočnom množstve sú dostupné aj antibiotiká," dodala hovorkyňa.

(tasr)