Preskočiť na obsah
  |  

Vyslanec OSN pre Sýriu varuje pred vtiahnutím Sýrie do regionálnej vojny

Od začiatku občianskej vojny v Sýrii podnikol Izrael stovky útokov zameraných na sýrsku armádu a Iránom podporované skupiny.

"Teraz musíme zabezpečiť okamžité prímerie v Gaze, prímerie v Libanone a zabrániť tomu, aby bola Sýria ešte viac zatiahnutá do konfliktu," uviedol Geir Pedersen, osobitný vyslanec Organizácie Spojených národov (OSN) pre Sýriu pred stretnutím so sýrskym ministrom zahraničných vecí.

Izrael podnikol v stredu letecký útok na sýrske mesto Palmýra, pri ktorom podľa Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva (SOHR) zahynulo 105 ľudí. Väčšinu z obetí tvorili proiránski bojovníci, pričom išlo o doteraz najkrvavejší takýto útok na skupiny podporované Teheránom, píše agentúra AFP.

Izrael sa väčšinou k jednotlivým útokom nevyjadruje, opakovane však deklaroval, že nedovolí svojmu úhlavnému nepriateľovi Iránu rozširovať jeho pôsobenie v tejto krajine.

(tasr)

  |  

Irán bude o jadrovom programe a otázkach regiónu rokovať s Britániou, Francúzskom a Nemeckom

Iránsky rezort neuviedol miesto rokovaní, avšak japonská tlačová agentúra Kjódo, ktorá o rozhovoroch informovala ako prvá s odvolaním sa na svoje zdroje, uviedla, že rokovania prebehnú vo švajčiarskom meste Ženeva.

Agentúra Kjódo na margo rokovaní naplánovaných na 29. novembra dodala, že iránska vláda sa snaží riešiť situáciu týkajúcu sa svojho jadrového programu ešte predtým ako sa v januári novozvolený americký prezident Donald Trump ujme svojej funkcie.

"Teherán vždy veril, že jadrová otázka by sa mala vyriešiť prostredníctvom diplomacie. Irán z rokovaní nikdy neodišiel," uviedol nemenovaný vysokopostavený iránsky predstaviteľ, pričom zároveň potvrdil budúcotýždňové stretnutie.

Irán spustil v piatok sériu "nových a pokročilých" centrifúg slúžiacich na obohatenie uránu. Išlo o reakciu na rezolúciu navrhnutú Britániou, Francúzskom, Spojenými štátmi a Nemeckom, ktorú prijala Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE), pričom Teheránu v nej vyčíta, že s ňou dostatočne nespolupracuje.

Teherán podpísal v roku 2015 jadrovú dohodu so Spojenými štátmi, Britániou, Francúzskom, Nemeckom, Ruskom a Čínou, v ktorej sa zaviazal obmedziť obohacovanie uránu a pripustiť dohľad inšpektorov výmenou za zrušenie ekonomických sankcií.

V roku 2018 však USA rozhodnutím vtedajšieho prezidenta Donalda Trumpa jednostranne od tejto dohody odstúpili s tým, že by ju mala nahradiť prísnejšia zmluva. Tú sa však nepodarilo dosiahnuť a Teherán po čase pôvodnú dohodu prestal dodržiavať.

(tasr)

  |  

FT: Rusko naverbovalo v Jemene stovky húsíjských povstalcov do boja proti Ukrajine

Jemenci sa posťažovali, že ich oslovili na dobre platenú prácu a ruské občianstvo, po príchode do Ruska ich však zaradili do armády a poslali do prvej línie bojov na Ukrajine.

Financial Times pripomína ruské straty, pričom Kremeľ sa "snaží vyhnúť nepopulárnej mobilizácii". Do bojov už podľa portálu poslali Rusi aj žoldnierov z Nepálu a Indie, nie tak dávno sa zapojili aj tisícky vojakov KĽDR.

Americkí diplomati považujú aktuálnu - pred vojnou nepredstaviteľnú - dohodu medzi Ruskom a húsíjskými povstalcami za známku ochoty Ruska zájsť v rozširovaní konfliktu do nových oblastí vrátane Blízkeho východu. Húsíovia sa k veci pre Financial Times nevyjadrili.

Rusko sa podľa jemenských analytikov snaží získať úžitok z akejkoľvej skupiny operujúcej pri Červenom mori či na Blízkom východe, ktorá je nepriateľská voči USA. Verbovanie húsíjských povstalcov malo pritom začať údajne ešte v júli.

Jeden z naverbovaných Jemencov opísal, že mu sľubovali odmenu 10-tisíc dolárov a plat dvetisíc dolárov mesačne, ako aj ruské občianstvo za prácu v továrni na drony. Po príjazde do Moskvy ich skupinu však na letisku odviezli na miesto päť hodín od Moskvy.

Tam sa im "muž hovoriaci jednoduchou arabčinou" so zbraňou pri hlavách vyhrážal zabitím, keď odmietali podpísať zmluvy v ruštine, ktorým nerozumeli.

(max)

  |  

Hizballáh v nedeľu cielil aj na vojenskú základňu na predmestí Tel Avivu

Libanonské militantné hnutie na Izrael útočilo desiatkami rakiet a bezpilotných lietadiel.

Hizballáh tvrdí, že v nedeľu "prvýkrát podnikol letecký útok s použitím roja útočných bezpilotných lietadiel na námornú základňu Ašdod" na juhu Izraela. Neskôr militantné hnutie podporované Iránom informovalo, že "salvou rakiet" útočilo aj na základňu izraelskej vojenskej tajnej služby Glilot na predmestí Tel Avivu, v okolí ktorého zároveň podniklo aj ďalší útok.

Izraelská armáda podľa agentúry AFP informovala, že v nedeľu sa na viacerých miestach strednej a severnej časti Izraela rozozvučali poplašné sirény. Uviedla, že z Libanonu preniklo do strednej časti Izraela 18 a do severnej časti približne 30 striel, respektíve rakiet, pričom viaceré z nich zneškodnila. Izraelskí záchranári ošetrili po útokoch prinajmenšom dvoch ľudí, vrátane ľahko zranenej 70-ročnej ženy.

Armáda tvrdí, že nedeľné útoky Hizballáhu zatiaľ prišli v dvoch vlnách. Predošlý uvedený počet striel sa týkal druhej vlny, zatiaľ čo ráno armáda zaznamenala vyše 70 striel.

Libanonská armáda zase v nedeľu informovala, že pri izraelskom útoku na jej stanovište na juhu Libanonu prišiel o život jeden jej vojak a 18 ďalších utrpelo zranenia, pričom viacerí sú vo vážnom stave.

Izraelská armáda sa za tento útok ospravedlnila. "K incidentu došlo v oblasti, kde prebiehajú boje proti teroristickej organizácii Hizballáh," vysvetlila denníku The Times of Israel. Zdôraznila pritom, že bojuje proti Hizballáhu a nie libanonskej armáde.

(tasr)

  |  

Dopravu na diaľnici D1 na výjazde z Bratislavy opäť plne obnovili

Práce, pre ktoré bola cesta uzavretá, sa podarilo ukončiť v predstihu.

Rovnako je už spojazdnená aj vetva D4 z Jaroviec na D1. Minister dopravy Jozef Ráž (nom. Smeru) a generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Filip Macháček o tom informovali na nedeľnom tlačovom brífingu.

"Odteraz tá tepna smerom od Jaroviec, teda z Rakúska na D1, už bude prejazdná, to znamená, že vodiči môžu použiť južný obchvat Bratislavy s napojením na D1, čo verím tomu, že od dnešného dňa už odťaží výrazne výjazd z Bratislavy," uviedol Ráž.

Macháček pripomenul, že práce na spojazdnení vetvy z Jaroviec dokončili skôr, ako pôvodne plánovali. Dodal, že budúci víkend (29. 11. - 1. 12.) opäť uzatvoria diaľnicu D1 a to z dôvodu prác na pripojení druhej vetvy, teda v smere z Trnavy na Raču.

NDS predbežne plánuje D1 v smere do Bratislavy od Trnavy postupne uzatvárať v piatok 29. novembra od 20.00 h. Plné uzatvorenie by malo nastať o 22.00 h. "Budeme viesť diskusiu o tom, či nebude lepšie v piatok zatvoriť príjazd do Bratislavy v skorších hodinách a potom ho mať možnosť v nedeľu skôr otvoriť," doplnil Macháček.

Napojenie vetiev si vyžiadalo dočasné uzatvorenie diaľnice od Zlatých pieskov po križovatku Senec, niektoré práce totiž nebolo možné vykonávať pri zachovaní premávky.

Vybudovanie križovatky D1/D4 a rozšírenie D1 pri Bratislave patrí medzi najvýznamnejšie investície do cestnej infraštruktúry na západnom Slovensku. Súčasný stav diaľnice už technicky ani kapacitne nevyhovoval nárokom množstva motoristov, ktorí denne úsekom prechádzajú. Prepojenie obchvatu a D1 odbremení Bratislavu od tranzitnej dopravy.

(tasr)

  |  

Na Slovensku je tento rok rekordný záujem o prácu, najviac v administratíve

V tomto roku bolo v priemere na jednu ponuku 20 reakcií.

Zamestnávateľom prišlo na zverejnené inzeráty cez pracovný portál Profesia.sk od januára do 17. novembra viac ako štyri milióny reakcií. Vyplýva to z analýzy portálu, ktorý prevádzkuje spoločnosť Alma Career.

„Počet reakcií na pracovné ponuky na Profesia.sk už v októbri prekonal dáta za celý minulý rok. Za desať mesiacov tohto roka prišlo cez pracovný portál zamestnávateľom 3,836 milióna reakcií, čo je o vyše 120-tisíc viac ako za vlaňajšok. Aktuálne sa už celkový počet reakcií dostal cez hranicu štyroch miliónov," uviedla PR manažérka spoločnosti Ľubica Melcerová.

Takýto počet nebol podľa nej dosiahnutý iba v dvoch mesiacoch, a to v apríli a máji, keď bolo na portáli najviac zverejnených ponúk. Zvýšený záujem o inzeráty bol najmä v septembri, na jeden v priemere reagovalo 23 ľudí.

Melcerová spresnila, že najlákavejšou oblasťou je práca v administratíve, kde v priemere na jeden inzerát odpovedá 41 ľudí. O reakciu menej prichádza na ponuky z marketingu. Viac ako 30 osôb priemerne reaguje na pozície z oblasti žurnalistiky, prekladateľstva a tlmočníctva, ľudských zdrojov a vrcholového manažmentu.

Analýza ukázala, že najväčší záujem je o pozície zberačov, s priemerom 87 reakcií na inzerát. Približne 70 reakcií majú ponuky pre špecialistov, editorov, vizualistov, správcov sociálnych sietí, knihovníkov, regionálnych manažérov, hostesky a sekretárov.

Najatraktívnejšia je remote práca v administratíve, na ktorú reaguje vyše 280 uchádzačov na inzerát. Tento rok bolo na Profesia.sk zverejnených 4 560 ponúk na prácu na diaľku s priemerom cez 100 reakcií. Práce vyžadujúce cestovanie zaujmú 26 ľudí, práca na pracovisku 19 a hybridný režim 16 uchádzačov.

(tasr)