Preskočiť na obsah
  |  

Vážna nehoda na diaľnici blízko českých hraníc: zasahovali aj leteckí záchranári

Bratislavskí dopravní policajti dokumentujú okolnosti dopravnej nehody na diaľnici D2 v bezprostrednej blízkosti hraničného priechodu (v úseku 0,3 km diaľnice D2), v smere z Českej republiky do Bratislavy.

Z dosiaľ získaných informácií polície vyplýva, že z presne nezistených príčin sa zrazili nákladné motorové vozidlo a dve osobné autá.

"V dôsledku zrážky zišlo jedno z osobných motorových vozidiel mimo vozovky, kde došlo k jeho prevráteniu na strechu. Pri nehode utrpela jedna osoba zranenia,ktoré si vyžiadali jej prevoz privolaným vrtuľníkom do nemocnice," napísali policajti na sociálnej sieti.

Prítomnosť alkoholu v dychu účastníkov nehody sa nezistila. Premávka je stále k 17.30 h vedená v jednom jazdnom pruhu, vodičov vyzývajú k zvýšenej opatrnosti pri prejazde týmto úsekom.

(max)

  |  

Majitelia pohrebníctva nechali nebožtíkov hniť v budove, pozostalým dávali falošný popol

Manželia Jon a Carrie Hallfordovi skladovali takmer 200 tiel v opustenej budove neďaleko mesta Colorado Springs.

Dvojica začala telá mŕtvol skladovať v roku 2019. Trúchliacim rodinám miesto spopolnených tiel dávali do úrn cement. Praktiky odhalili policajné zložky až vlani, kedy začali budovu, kde napokon našli 191 zohavených mŕtvych tiel, preverovať pre šíriaci sa zápach. Píše ABC News.

Jon a Carrie sa k činom priznali a sú stíhaní väzobne, súd však dohodu o vine a treste neschválil. Priznali tiež, že od obetí obdržali viac ako 130-tisíc dolárov (125-tisíc eur) za kremačné a pohrebné služby, ktoré reálne nikdy nevykonali.

Podvodom tiež získali viac ako 800-tisíc dolárov (786-tisíc eur) z federálnych prostriedkov na pomoc počas pandémie COVID-19. Za tento čin im hrozí 15 až 20 rokov za mrežami. Súd by mal vo veci rozhodnúť v apríli budúceho roka.

(max)

  |  

Kritické výpadky liekov lekárne momentálne neevidujú

Dostatok je liekov na chrípku aj antibiotík.

"Evidujeme krátkodobé výpadky niektorých konkrétnych liekov, dostupnosť liekov to však neovplyvnilo, na trhu je pre pacientov k dispozícii množstvo náhrad," ozrejmila hovorkyňa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) Lucia Balážiková.

ŠÚKL podľa jej slov zaznamenal výpadky pri liekoch určených na psychické a neurologické ochorenia. Taktiež pri liekoch zo skupiny imunoglobulínov.

"Voľnopredajných liekov na liečbu chrípky, nádchy alebo nachladnutia je v lekárňach dostatok a neevidujeme žiadne výpadky. V dostatočnom množstve sú dostupné aj antibiotiká," dodala hovorkyňa.

(tasr)

  |  

Vyslanec OSN pre Sýriu varuje pred vtiahnutím Sýrie do regionálnej vojny

Od začiatku občianskej vojny v Sýrii podnikol Izrael stovky útokov zameraných na sýrsku armádu a Iránom podporované skupiny.

"Teraz musíme zabezpečiť okamžité prímerie v Gaze, prímerie v Libanone a zabrániť tomu, aby bola Sýria ešte viac zatiahnutá do konfliktu," uviedol Geir Pedersen, osobitný vyslanec Organizácie Spojených národov (OSN) pre Sýriu pred stretnutím so sýrskym ministrom zahraničných vecí.

Izrael podnikol v stredu letecký útok na sýrske mesto Palmýra, pri ktorom podľa Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva (SOHR) zahynulo 105 ľudí. Väčšinu z obetí tvorili proiránski bojovníci, pričom išlo o doteraz najkrvavejší takýto útok na skupiny podporované Teheránom, píše agentúra AFP.

Izrael sa väčšinou k jednotlivým útokom nevyjadruje, opakovane však deklaroval, že nedovolí svojmu úhlavnému nepriateľovi Iránu rozširovať jeho pôsobenie v tejto krajine.

(tasr)

  |  

Irán bude o jadrovom programe a otázkach regiónu rokovať s Britániou, Francúzskom a Nemeckom

Iránsky rezort neuviedol miesto rokovaní, avšak japonská tlačová agentúra Kjódo, ktorá o rozhovoroch informovala ako prvá s odvolaním sa na svoje zdroje, uviedla, že rokovania prebehnú vo švajčiarskom meste Ženeva.

Agentúra Kjódo na margo rokovaní naplánovaných na 29. novembra dodala, že iránska vláda sa snaží riešiť situáciu týkajúcu sa svojho jadrového programu ešte predtým ako sa v januári novozvolený americký prezident Donald Trump ujme svojej funkcie.

"Teherán vždy veril, že jadrová otázka by sa mala vyriešiť prostredníctvom diplomacie. Irán z rokovaní nikdy neodišiel," uviedol nemenovaný vysokopostavený iránsky predstaviteľ, pričom zároveň potvrdil budúcotýždňové stretnutie.

Irán spustil v piatok sériu "nových a pokročilých" centrifúg slúžiacich na obohatenie uránu. Išlo o reakciu na rezolúciu navrhnutú Britániou, Francúzskom, Spojenými štátmi a Nemeckom, ktorú prijala Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE), pričom Teheránu v nej vyčíta, že s ňou dostatočne nespolupracuje.

Teherán podpísal v roku 2015 jadrovú dohodu so Spojenými štátmi, Britániou, Francúzskom, Nemeckom, Ruskom a Čínou, v ktorej sa zaviazal obmedziť obohacovanie uránu a pripustiť dohľad inšpektorov výmenou za zrušenie ekonomických sankcií.

V roku 2018 však USA rozhodnutím vtedajšieho prezidenta Donalda Trumpa jednostranne od tejto dohody odstúpili s tým, že by ju mala nahradiť prísnejšia zmluva. Tú sa však nepodarilo dosiahnuť a Teherán po čase pôvodnú dohodu prestal dodržiavať.

(tasr)

  |  

FT: Rusko naverbovalo v Jemene stovky húsíjských povstalcov do boja proti Ukrajine

Jemenci sa posťažovali, že ich oslovili na dobre platenú prácu a ruské občianstvo, po príchode do Ruska ich však zaradili do armády a poslali do prvej línie bojov na Ukrajine.

Financial Times pripomína ruské straty, pričom Kremeľ sa "snaží vyhnúť nepopulárnej mobilizácii". Do bojov už podľa portálu poslali Rusi aj žoldnierov z Nepálu a Indie, nie tak dávno sa zapojili aj tisícky vojakov KĽDR.

Americkí diplomati považujú aktuálnu - pred vojnou nepredstaviteľnú - dohodu medzi Ruskom a húsíjskými povstalcami za známku ochoty Ruska zájsť v rozširovaní konfliktu do nových oblastí vrátane Blízkeho východu. Húsíovia sa k veci pre Financial Times nevyjadrili.

Rusko sa podľa jemenských analytikov snaží získať úžitok z akejkoľvej skupiny operujúcej pri Červenom mori či na Blízkom východe, ktorá je nepriateľská voči USA. Verbovanie húsíjských povstalcov malo pritom začať údajne ešte v júli.

Jeden z naverbovaných Jemencov opísal, že mu sľubovali odmenu 10-tisíc dolárov a plat dvetisíc dolárov mesačne, ako aj ruské občianstvo za prácu v továrni na drony. Po príjazde do Moskvy ich skupinu však na letisku odviezli na miesto päť hodín od Moskvy.

Tam sa im "muž hovoriaci jednoduchou arabčinou" so zbraňou pri hlavách vyhrážal zabitím, keď odmietali podpísať zmluvy v ruštine, ktorým nerozumeli.

(max)